Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/174/2013

Identifikačné číslo spisu: 6013201052 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013201052.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľov: 1.) Y. F., 2.) L. F., obaja bytom F. XXXX/XX, XXX XX V. V., proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 01 Banská Bystrica (pôvodne Správa katastra Banská Bystrica), za účasti: Ing. G. G., O. B. XXXX/XX, K., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 170/2013 zo dňa 3. apríla 2013, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. - 13 zo dňa 24. júla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -13 zo dňa 24. júla 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) zrušil podľa (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu č. V 170/2013 zo dňa 3. apríla 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , pretože rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14. januára 2013 medzi účastníkmi: Ing. G. G., bytom O. B. XXXX/XX, XXX XX K. - U. (ďalej len ako „predávajúca“) a Y. F. a L. F., obaja bytom F. XXXX/XX, XXX XX V. V. (ďalej len ako „kupujúci“), ktorej predmetom bol odplatný prevod

vlastníckeho práva k časti pivničného priestoru vo vlastníctve predávajúcej na kupujúcich a zmena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo 2221 v kat. území V. V., na pozemkoch zastavaných bytovým domom a na priľahlých pozemkoch k bytovému domu súpisné číslo 2221 v kat. území V. V.. Pivničné priestory sú v katastri nehnuteľností vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako príslušenstvo k bytu č. 2, prízemie, súpisné č. 2221, vchod 36, kat. územie V. V., na parcele C-KN 372/15, 5450/10, 5455/11, 5455/12 (predávajúca) a k bytu č. 3, prízemie, súpisné číslo 2221, vchod č. 36, kat. územie V. V., na parcele C-KN 372/15, 5450/10, 5455/11, 5455/12 (kupujúci). Predávajúca ako aj kupujúci bývajú v bytoch v rovnakom vchode, súpisné číslo bytového domu 2221, vchod č. 36, v kat. úz. V. V.. Pivnica sa nachádza v suteréne so samostatným spoločným vchodom slúžiacim ako prístup aj k ďalším pivniciam vo vlastníctve ďalších vlastníkov bytov v bytovom dome. Pivnica, ktorá je predmetom prevodu je oddelená od ostatných pivníc v suteréne priečkou.

Ďalej krajský súd uviedol, že podľa , pivnica je príslušenstvo bytu. Príslušenstvo veci môže byť prevedené na nového nadobúdateľa, a to buď súčasne s prevodom hlavnej veci, alebo nezávisle na tomto prevode. Ak je predmetom prevodu len príslušenstvo k veci, vlastnícke právo k nemu prejde až samostatnou platnou zmluvou. Spolu s evidovaním bytu alebo nebytového priestoru sa v katastri nehnuteľností eviduje aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Zmena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorá vznikne prevodom pivnice sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom na návrh podľa , ktorého prílohou bude zmluva o prevode pivnice.

Po citácii relevantných právnych noriem krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tak, že podľa platnej právnej úpravy je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napríklad pivnica). Právny význam príslušenstvo bytu podľa je zároveň potrebné odlišovať od právneho významu príslušenstva veci podľa , keďže nebytový priestor nie je vecou v zmysle , hoci v súlade s môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom bytu sú podľa vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie miestnosti sú nebytové miestnosti v byte. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu. Vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu možno využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené. V danom prípade pivnica funkčne k bytu nepatrí, je osobitne napojená na elektrické vedenie, má osobitný vchod, môže byť predmetom spôsobilým na prevod vlastníckeho práva a zmenu podielov na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemkoch. Príslušenstvo bytu - pivnica, ktorá sa nachádza mimo bytu (mimo jeho uzavretia) možno využiť pre ktorýkoľvek byt v tom istom vchode, je samostatným nebytovým priestorom a môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odporca odvolanie dôvodiac, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z v znení neskorších predpisov pivnica ako príslušenstvo bytu nie je nebytovým priestorom, a preto nemôže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, ktorým môžu byť v zmysle a len veci alebo byty a nebytové priestory. Odporca uviedol, že tvrdenie krajského súdu o tom, že pri príslušenstve bytu je potrebné rozlišovať či pivnica je alebo nie je funkčne spojená s bytom teda s hlavnou vecou, je irelevantné. Podstatné podľa neho je to, že pivnica nie je samostatnou vecou ani nebytovým priestorom, ktoré môžu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z tohto dôvodu nemôže byť tak ani samostatným predmetom kúpnej zmluvy predloženej v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva. Odporca má taktiež za to, že takáto kúpna zmluva je v zmysle neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, a preto návrh na vklad zamietol. Súčasne tiež tvrdil, že predmet kúpnej zmluvy sa javí byť neúčinný, a to z dôvodu, že ide len o opis časti príslušenstva hlavnej veci s uvedením jeho výmery. Ďalej mal za to, že rozsudok krajského súdu je zmätočný keď v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na to, že prevod vlastníckeho práva k príslušenstvu veci sa uskutoční samotnou kúpnou zmluvou, a že takto prevedené vlastnícke právo sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom na návrh

podľa § 35 ods. 2 katastrálneho zákona, ktorého prílohou bude zmluva o prevode pivnice. Krajský súd si tak sám odporuje, keď ruší rozhodnutie správy katastra, odboru katastrálnych konaní o zamietnutí návrhu na vklad s tým, že prevod časti pivnice je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, a takto uzavretá kúpna zmluva je následne predmetom vkladového konania. Odporca taktiež poukazuje na to, že ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil, zápis vlastníckeho práva k „časti pivnice“ by sa tak stalo nespôsobilým predmetom evidovania v katastri nehnuteľnosti.

Navrhovatelia ani účastníčka konania sa k odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa . Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spojení s ust. druhá veta odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. septembra 2014 ( a ).

S účinnosťou od 1. októbra 2013 boli v zmysle o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené správy katastra a podľa cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia Správy katastra Banská Bystrica tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu číslo. V 170/2013 zo dňa 3. apríla 2013 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa po tom, čo krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutím číslo. V 170/2013 zo dňa 3. apríla 2013 Správa katastra Banská Bystrica zamietla návrh Y. F., L. F. a Ing. G. G. na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s poukazom na ustanovenie a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14. januára 2013 medzi horeuvedenými účastníkmi. Predmetom zmluvy bol predaj časti pivničného priestoru vo vlastníctve predávajúceho na kupujúceho a zmena podielu na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemkoch.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky odporcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie v spoj. s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Pivnica, ktorá je predmetom prevodu má povahu príslušenstva bytu podľa , pretože ide

o priestor určený na užívanie s bytom. Pivnica, resp. právne vzťahy k nej sa samostatne v katastri nehnuteľností neevidujú. Výmera pivnice sa započítava do podlahovej plochy bytu v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a od podlahovej plochy bytu závisí výška podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku (ďalej len „“) v zmysle

Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že samostatný prevod vlastníctva k pivnici v prospech osoby nevlastniacej byt v danom bytovom dome nie je možný. V opačnom prípade by totiž prevodcu bol znížený o plochu zodpovedajúcu pivnici, avšak o túto plochu by sa súčasne nikomu z vlastníkov bytov nezvýšil jeho , čím by sa súčet všetkých podielov stal menším ako 1/1, teda rozporným so zákonom predpokladaným stavom.

Samostatný prevod vlastníctva k pivnici je možný, ak jej nadobúdateľ je vlastník iného bytu v rovnakom dome. V takomto prípade sa pôvodnému vlastníkovi o plochu pivnice zmenší jeho a novému vlastníkovi sa totožným spôsobom jeho zväčší. V nadväznosti na to sa treba vysporiadať s otázkou, ako takúto zmenu podielu na spoločných častiach treba zapísať do katastra nehnuteľností, t.j. či vkladom alebo záznamom. Pivnica ako taká nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností a preto na ňu nedopadá znenie . Vlastníctvo k pivnici sa teda nadobúda už momentom uzavretia zmluvy. Nakoľko však právnym následkom takejto zmluvy je aj zmena výšky podielov na spoločných častiach u oboch zmluvných strán a k takejto zmene dochádza zo zákona, zapíše sa táto zmena do katastra nehnuteľností záznamom v zmysle Podkladom pre vykonanie takéhoto záznamu (záznamovými listinami) bude návrh na vykonanie záznamu, prílohou ktorého bude zmluva o prevode vlastníctva pivnice ( ). Z návrhu musí byť pritom zrejmé, u ktorých vlastníkov bytov a v akom rozsahu (prípadne na základe akého výpočtu) sa má zmeniť ich výška podielu na spoločných častiach.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa , , keď sa stotožnil s jeho dôvodmi ako i právnym posúdením vec. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa . Odporca bol v konaní neúspešný a zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníkom konania trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.