Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/27/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely

Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku na neverejnom zasadnutí

konanom 24. septembra 2014 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného I. T. pre trestný čin

vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

(ďalej len Tr. zák.) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 20. mája 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa ods. l písm. c/ sťažnosť odsúdeného I. T. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2008, sp. zn. ,

v spojení uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. septembra 2009,

sp. zn. , bol I. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy

podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej

slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

v jeho výroku.

Za to bol odsúdenému I. T. podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 1, § 29 ods. 2 Tr. zák.

uložený úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov, pre výkon ktorého bol

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. nápravnovýchovnej

skupiny.

2

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo odsúdenému uložené ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad

na 3 roky s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák.

Odvolanie odsúdeného I. T. bolo vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zamietnuté.

Dňa 13. mája 2013 odsúdený v uvedenej trestnej veci podal návrh na povolenie

obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že v danej trestnej veci sú závažné vady ako procesné

tak aj právne a skutkový stav veci je „viac ako rozporný“. Preto navrhol opätovné preverenie

„všetkých tvrdených skutkových okolností“ a vykonanie ďalšieho dokazovania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí uznesením z 20. mája 2014,

sp. zn. , podľa zamietol návrh odsúdeného I. T.

na povolenie obnovy trestného konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

.

Súd prvého stupňa vyslovil, že preveril dôvodnosť podaného návrhu,

pričom sa zameral na okolnosti, ktoré bolo potrebné objasniť. Z odôvodnenia rozhodnutia

súdu vyplýva, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, keďže nevyšli

najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený I. T. hneď po jeho vyhlásení

na verejnom zasadnutí krajského súdu. Dňa 27. júna 2014 bola krajskému súdu doručená,

prostredníctvom obhajcu odôvodnená sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti odsúdený uviedol,

že v pôvodnom konaní došlo k podstatným vadám, pretože nebolo vyhovené viacerým

návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania. Spoluobžalovaný I. Š. vypovedal v jeho

neprospech, pretože bol k tomu donútený príslušníkmi polície, jeho výpovede

sú nedôveryhodné a rozporné. V tejto súvislosti odsúdený poukázal na znalecké posudky

psychiatrov a psychológa, podľa záverov ktorých sa jedná o osobu s ľahkou mentálnou

retardáciou. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebola upresnená doba spáchania trestnej činnosti

3

a ani poloha usmrtenej poškodenej. Opomenutou skutočnosťou boli aj okolnosti, kedy došlo

k manipulácii s telom poškodenej, ako aj, že na mieste činu neboli nájdené žiadne stopy jeho

kožného ochorenia a ani nôž, ktorým bola poškodená usmrtená. Vyjadril tiež názor,

že pachové stopy boli získané nezákonným spôsobom. Trestného činu sa nemohol dopustiť,

nakoľko neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčoval. Navrhol preto,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a prikázal súdu prvého

stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol o jeho žiadosti na povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ,

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal

sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného I. T.

nie je dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o podanom návrhu odsúdeného I. T.

na povolenie obnovy konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že toto je správne a zákonné.

Opierajúc sa o tie isté dôvody ako Krajský súd v Banskej Bystrici, Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok,

účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí,

pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu

orgánu - v danom prípade súdu - skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli

4

brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú

zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto

skutočnosti však v danom prípade, aj podľa názoru najvyššieho súdu, zistené neboli.

Najvyšší súd v súvislosti s návrhom odsúdeného I. T. na povolenie obnovy konania

považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného

trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie

spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno

ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno

opakovať.

Prvostupňový súd sa v tomto konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne

vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod

pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením

, odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožňuje

so záverom súdu prvého stupňa, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania

neuviedol žiadne nové skutočnosti, prípadne dôkazy, ktoré by súdu v pôvodnom konaní boli

neznáme a ktoré by boli spôsobilé, v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov, odôvodniť

iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného I. T..

Senát krajského súdu správne postupoval, keď nepovažoval za potrebné opakované

vykonanie dôkazov tak, ako to navrhoval odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania

a tento svoj postup aj správne a logicky odôvodnil najmä tým, že návrh odsúdeného

na povolenie obnovy konania je z hľadiska svojho obsahu len opakovaním jeho obhajobných

tvrdení z pôvodného konania.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

k takému záveru, že Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval procesne a vecne správne,

keď o návrhu odsúdeného I. T. na povolenie obnovy konania rozhodol tak,

že tento na verejnom zasadnutí z dôvodov uvedených v zamietol.

V predmetnom návrhu odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani súdu skôr neznáme

dôkazy, ktorých existencia by mohla viesť k inému záveru pre rozhodnutie o jeho vine,

5

a preto najvyšší súd jeho sťažnosť proti napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú podľa § 193

ods. 1 písm. c/ zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. septembra 2014

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová