Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
43e/437042.208c80.pdf
PDF · 218.32 KB
No categories available
6Sžr/86/2014
Najvyšší súd 6Sžr/86/2014
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu: I., bytom N., zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav
Hanec, Advokátska kancelária so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná a.s., so sídlom Mlynské Nivy
45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
10185/2012/SVBP-15470/Pi, zo dňa 22. marca 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/186/2012-107 zo dňa 11. februára 2014, v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 186/2012-113 zo dňa 19. marca
2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5S 186/2012-107 zo dňa 11. februára 2014 v spojení s opravným uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S 186/2012-113 zo dňa 19. marca 2014 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
170,45 € na účet právneho zástupcu žalobcu advokáta: Mgr. Miroslav Hanec, Advokátska
kancelária so sídlom Hruštiny 602, Žilina do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 250j ods. 2
písm. c/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil v záhlaví uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/01348/1/AJA
o vyvlastnení v ňom uvedených pozemkov, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva
pre dočasný a ročných záber pozemkov podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb.
v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto pre účely uskutočnenia stavby diaľnice D3
Brodno - Kysucké Nové Mesto. Súčasne krajský súd zrušil aj prvostupňové správne
rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 820 € v lehote 3 dní k rukám jeho právneho zástupcu.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého
administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ - Národná diaľničná spoločnosť a.s. Bratislava
v zastúpení firmou PROMO INVEST, s.r.o. Žilina podala dňa 27.9.2011 Krajskému
stavebnému úradu v Žiline návrh na vyvlastnenie pozemkov, resp. častí parciel
a na obmedzenie vlastníckeho práva pre dočasný a ročný záber pozemkov podľa § 108 ods. 2
písm. f/ stavebného zákona pre uskutočnenie líniovej stavby: „diaľnica D3 Brodno - Kysucké
Nové Mesto“ v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto, keďže pokus o dosiahnutie dohody
na uzavretie kúpnych a nájomných zmlúv nebol naplnený vlastníkmi, nakoľko nedošlo k ich
podpísaniu; Krajský stavebný úrad na základe úplného návrhu oznámil účastníkom začatie
vyvlastňovacieho konania, na deň 10.11.2011 nariadil ústne pojednávanie s upozornením
na možnosť uplatnenia námietok voči vyvlastneniu, resp. obmedzeniu najneskôr pri ústnom
pojednávaní; v priebehu ústneho pojednávania dotknutí vlastníci I. a I. vzniesli námietky k
dielu č. 65, ktorý je odčlenený od parcely KN - E 3105 zostáva časť pozemku medzi dielom
60 a 65 ako nevyužiteľná časť do budúcnosti, a preto žiadali rozšíriť vyvlastnenie pre túto
časť, nesúhlasili s predloženou kúpnou cenou, nakoľko sú pozemky ocenené metódou
polohovej diferenciácie; k vzneseným námietkam podal v lehote 30 dní vyjadrenie
navrhovateľ – NDS; na realizáciu predmetnej stavby bolo vydané dňa 5.2.2010 Stavebným
úradom mesto Žilina rozhodnutie o umiestnení stavby č. 2008/C – 7489/H1, právoplatné dňa
11.10.2010, čím bolo potvrdené, že vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania, čo bolo preukázané v územnom konaní na predmetnú stavbu; cena za
vyvlastňované spoluvlastnícke podiely pozemkov bola stanovená znalcom D.. z odboru
stavebníctva na základe vypracovaných znaleckých posudkov č. 6,7,9,10,11,12 a 13 /2009, k
znaleckému posudku bol vyhotovený doplnok znaleckého posudku č. 48/2011- odborné
vyjadrenie zo dňa 12.12.2011, v ktorom znalec reagoval na námietky odvolateľov; na základe
výsledkov vyvlastňovacieho konania Krajský stavebný úrad v Žiline podľa § 114 ods. 1
stavebného zákona rozhodol rozhodnutím č. 2011/01348/1/AJA zo dňa 30.12.2011 o
vyvlastnení v ňom uvedených pozemkoch, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva
pre dočasný a ročný záber pozemkov; proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.3.2012 č. 10185/2012/SVBP- 15470/Pi
(rozhodnutie napadnuté žalobou).
Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v nadväznosti
na prvostupňové správne rozhodnutie posudzoval v intenciách ustanovení § 32 ods. 1 až 3
v spojení s § 34 ods.1 až 6, s § 36 a s § 46 a s § 47 ods.1,3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a súčasne zákonnosť
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov posudzoval v intenciách
ustanovení § 108 ods. 1,2,3, v spojení s § 110 ods. 1,2,3, s § 111 ods. 1,2,3, s § 112
ods. 1,2,3,4 a s § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon).
Krajský súd konštatoval, že zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalovaný
a správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav veci a v konaní správneho
orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Vadu konania súd videl v tom, že správny orgán prvého stupňa neoboznámil
žalobcu s doplnkom č. 48/11 k znaleckému posudku (správny orgán neuviedol, ku ktorému,
nakoľko znaleckých posudkov bolo viac) a nebol ani podkladom pre rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa.
Podľa názoru krajského súdu vyjadrenie znalca zo dňa 12.12.2011 a list zo dňa
27.5.2011 je nepostačujúci pre posúdenie veci a mal byť vyhotovený znalecký posudok
znalcom, ktorého ustanoví správny orgán, majúc za to, že správny orgán sa nevysporiadal ani
s námietkou žalobcu, čo sa týka primeranosti náhrady a nesprávnej metódy ocenenia
vyvlastňovacích pozemkov, s poukazom na to že povinnosťou správneho orgánu je skúmať
či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. Ďalej krajský súd uviedol, že znalecké
posudky boli vyhotovené v roku 2009, a preto mal správny orgán skúmať, či sú aktuálne
aj v čase rozhodovania, ako aj na to, že žalobca napádal použitú metódu polohovej
diferenciácie.
Krajský súd poukázal na to, že na ústnom pojednávaní dňa 10.11.2011 správny orgán
a ani navrhovateľ nevedeli uviesť, aké konkrétne objekty majú byť na jednotlivých
vyvlastnených dieloch, ústne pojednávanie bolo prerušené a ďalej nepokračovalo, nebol
prejednaný trvalý záber, obmedzenie vlastníckeho práva pre dočasný záber pozemkov, ani
obmedzenie vlastníckeho práva pre ročný záber pozemkov, majúc za to, že týmto postupom
správny orgán porušil zásadu zákonnosti upravenú v § 3 ods. 1 správneho poriadku.
Podľa názoru krajského súdu PROMA INVEST, s.r.o. ako zástupca Národnej
diaľničnej spoločnosti nepreukázala bezvýslednosť dohody v súlade s § 112 ods. 4 stavebného
zákona, keď uvedenému ustanoveniu nezodpovedá návrh budúcej nájomnej zmluvy, keďže
vo vzťahu k dočasnému ročnému záberu možno bezvýslednosť dohody preukázať len
neúspešnou snahou o zriadenie vecného bremena, nie budúceho nájomného vzťahu, tvrdiac,
že zmluva o budúcej nájomnej zmluve nie je zmluvou o zriadení vecného bremena a preto
NDS nesplnila podmienku preukázania bezvýslednosti dohody.
Krajský súd konštatoval, že správne orgány sa dôsledne neriadili ustanoveniami §§ 46
a 47 správneho poriadku, nezistili spoľahlivo skutkový stav veci, nešpecifikovali z čoho
všetkého vychádzali pri svojom rozhodnutí, akými úvahami boli vedené pri hodnotení
dôkazov, s poukazom na to, že hodnotenie dôkazov musí byť presné a zrozumiteľné, ako
aj že žalobca po prerušení ústneho pojednávania nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom,
ktoré boli správnemu orgánu doručené po tomto prerušení.
K otázke právneho zastúpenia krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o právne zastúpenie
PROMA INVEST, s.r.o., táto bola poverená na zastupovanie Národnou diaľničnou
spoločnosťou v zmysle § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Záverom krajský súd konštatoval, že po opätovnom preskúmaní veci dospel k záveru,
že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, a preto súd nemohol dostatočne
posúdiť vec a v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného ako je rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p.
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
Úspešnému žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
a z náhrady trov právneho zastúpenia.
II.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského sudu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne
rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že odvolanie podáva podľa § 205 ods. 2
písm. d/, f/ O.s.p., pretože prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia.
Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že stavebný úrad neumožnil žalobcovi
oboznámiť sa s doplnkom č. 48/11 k znaleckému posudku. Dôvodil, že správny orgán určuje
náhradu za vyvlastnené pozemky na základe znaleckého posudku s poukazom na to, že podľa
§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1974 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov - stavebného zákona, (zrejme zákona č. 50/1976 Zb.) to znamená,
že zákon určuje aj spôsob ako má správny orgán skúmať primeranú náhradu za vyvlastnenie
a to znaleckým posudkom. Žalovaný nepovažoval za správny ani názor súdu, že vo vzťahu
k dočasnému ročnému záberu možno bezvýslednosť dohody preukázať len neúspešnou
snahou o zriadenie vecného bremena, nie budúceho nájomného vzťahu, poukazom na to,
že nájomná zmluva môže byť za určitých okolností pre vlastníka nehnuteľnosti výhodnejšia
ako zriadenie vecného bremena. Nesúhlasil so zistením súdu prvého stupňa, že Krajský
stavebný úrad v Žiline a žalovaný nezistili spoľahlivo skutočný stav veci a rozhodnutia neboli
dostatočne zdôvodnené v súlade s §§ 46 a 47 správneho poriadku.
Žalovaný dôvodil, že vyjadrenie č. 48/2011 znalca D. zo dňa 12.12.2011 a list znalca
zo dňa 27.5.2011 (ďalej len „vyjadrenie znalca“) predložila NDS, a.s. spolu s vyjadrením č
5525/30201/2011 zo dňa 13.12.2011 k námietkam žalobcu, ktoré boli vznesené na ústnom
pojednávaní; znalec priamo vo vyjadreniach označil k čomu a na základe čoho sa vyjadruje;
vyjadrenia znalca potvrdzovali tvrdenia NDS, a.s. prednesené na pojednávaní, na ktorom sa
zúčastnil aj žalobca, a preto KSU ich osobitne nezaslal žalobcovi; žalobca však mal
vedomosť, že NDS, a.s. predloží doklady preukazujúce, že hodnoty nehnuteľností uvedené
v znaleckých posudkoch sa nezmenili, poukazom na to, že žalobca mohol kedykoľvek
nahliadnuť do spisového materiálu.
Vo vzťahu k námietke žalobcu proti spôsobu určenia výšky náhrady za vyvlastňované
pozemky konkrétne s metódou polohovej diferenciácie, poukazom na § 111 ods. 2 stavebného
zákona a na § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o znalcoch) uviedol, že žiaden právny predpis neprikazuje, kto určuje, ktorý znalec vyhotoví
znalecký posudok, ani dobu platnosti znaleckého posudku; za vecnú správnosť znaleckého
posudku nesie zodpovednosť znalec podľa zákon o znalcoch; správne orgány nekontrolujú
vecnú správnosť znaleckých posudkov.
Upriamil pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 8 zákona č. 129/1996 Z. z.
o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon c. 129/1996 Z. z.), ak vlastník požaduje vyššiu
náhradu za vyvlastňovaný pozemok, náleží súdom Slovenskej republiky rozhodovať
o primeranosti, či neprimeranosti jeho požiadavky. Správny orgán teda nemá povinnosť
skúmať primeranosť náhrady inak, ako na základe znaleckého posudku.
Ďalej uviedol, že NDS, a.s. pri ponuke uzatvoriť zmluvu o budúcej nájomnej zmluve
predpokladala, že pozemky žalobcu bude využívať iba po určitú dobu, po dobu stavby
diaľnice, vysloviac názor, že nájomná zmluva s určením doby nájmu a možnosti dohodnúť
sa na detailoch nájmu predstavovala výhodnejšiu alternatívu ako zmluvné vecné bremeno
zapisované do katastra nehnuteľností.
Tvrdil, že správne orgány sa riadili právnymi predpismi, hlavne stavebným zákonom,
správnym poriadkom a zákonom č. 129/1996 Z. z. a žiadosť o vyvlastnenie obsahovala
všetky náležitosti podľa § 30 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov.
Záverom konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutí jasne vyplýva, že KSU
a ministerstvo riadne zistili skutočný stav veci, pri určení výšky náhrady vyvlastňovaných
pozemkov sa riadili v súlade s § 112 stavebného zákona znaleckým posudkom a vyjadrením
znalca zo dňa 27.5.2011, poukazom na to, že na námietku žalobca týkajúcu sa spôsobu
určenia výšky náhrady za vyvlastňovaný pozemok NDS, a.s. predložila vyjadrenie znalca
zo dňa 12.12.2011, v ktorom sa znalec vyjadril k námietkam žalobcu, a preto KSU
vyhodnotilo znalecký posudok spolu s listom znalca zo dňa 27.5.2011 a zo dňa 12.12.2011
ako dostatočné.
III.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasil s dôvodmi
žalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 268,00€.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)
postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/01348/1/AJA zo dňa 30.12.2011
o vyvlastnení v ňom uvedených pozemkov, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva
pre dočasný a ročných záber pozemkov podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb.
v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto pre účely uskutočnenia stavby diaľnice D3
Brodno - Kysucké Nové Mesto.
Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného
správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou
o vyvlastnení pozemkov, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva pre dočasný
a ročných záber pozemkov podľa § 108 ods. 2 písm.f/ zákona č. 50/1976 Zb. v kat. úz.
Kysucké Nové Mesto pre účely uskutočnenia stavby diaľnice D3 Brodno - Kysucké Nové
Mesto.
V.
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku je posudzovať, či žalovaný správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i
ods. 3 O.s.p.).
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu
je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1, veta prvá
O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym
poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu,
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu
neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého
stupňa uvádza.
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou súdu prvého stupňa, že v konaní správneho
orgánu prvého stupňa bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán pred vydaním
rozhodnutia nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, keď mu
neumožnil oboznámiť s doplnkom č. 48/11 k znaleckému posudku. V súlade s právnou
úpravou ustanovenou v § 140 stavebného zákona bolo povinnosťou správneho orgánu
v konaní postupovať v zmysle ustanovení správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) a teda
v súlade aj s právnou úpravou ustanovenou v § 33 ods.2. Pokiaľ prvostupňový správny orgán
v zmysle § 33 ods.2 nedal pred vydaním rozhodnutia vo veci samej žalobcovi možnosť, aby
sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie, zaťažil svoje rozhodnutie nezákonnosťou, pretože svojim postupom odňal
žalobcovi právo na proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá
skutočnosť tiež podmieňuje nedostatočne zistený skutkový stav veci. Nemožno súhlasiť
10 6Sžr/86/2014
s tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní, že žalobca mohol kedykoľvek nahliadnuť
do spisového materiálu a vyjadrenia znalca, ktoré potvrdzovali tvrdenia NDS, a.s., boli
prednesené na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil aj žalobca, a preto KSU ich osobitne
nezaslal žalobcovi, avšak žalobca mal vedomosť, že NDS, a.s. predloží doklady preukazujúce,
že hodnoty nehnuteľností uvedené v znaleckých posudkoch sa nezmenili, pretože
zo skutkových zistení vyplýva, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 10.11.2011
a vyjadrenie č. 48/2011 znalca D. bolo zo dňa 12.12.2011.
Odvolací súd taktiež súhlasí s argumentáciou krajského súdu, že vyjadrenia znalca
zo dňa 12.12.2011 a list zo dňa 27.5.2011 sú nepostačujúce pre posúdenie veci vzhľadom
na námietky vznesené účastníkom konania – žalobcom, pričom správnemu orgánu prvého
stupňa nič nebránilo ustanoviť znalca na vyhotovenie znaleckého posudku v súlade s § 140
stavebného zákona v spojení s § 32 ods. 1,2 , s § 34 ods.1,2,4 a s § 36 správneho poriadku,
zohľadniac skutočnosť, že znalecký posudok bol predložený navrhovateľom na začatie
vyvlastňovacieho konania a žalobca ako účastník tohto konania správnosť posudku napádal.
V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti správnym orgánom oboch stupňov,
že pokiaľ patrí do ich právomoci konať a rozhodovať o odňatí resp. obmedzení vlastníctva
k nehnuteľnému majetku fyzických a právnických osôb v zmysle §§ 108 a nasl. stavebného
zákona, je ich zákonnou povinnosťou zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
dostatok relevantných dôkazov pre vydanie rozhodnutia, a preto pokiaľ rozhodovali
o priznaní náhrady za vyvlastnenie (trvalý, ročný a dočasný záber), pre vydanie rozhodnutia
bolo dôležité odborné posúdenie súdnym znalcom z odboru stavebníctva – ekonomika,
posúdenie správnosti výšky náhrady ktorého bolo potrebné vykonať v čase vydania
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žiaden
právny predpis neprikazuje, kto určuje, ktorý znalec vyhotoví znalecký posudok, ani dobu
platnosti znaleckého posudku, za vecnú správnosť znaleckého posudku nesie zodpovednosť
znalec podľa zákon o znalcoch a správne orgány nekontrolujú vecnú správnosť znaleckých
posudkov. Poskytovanie náhrad za vyvlastnenie nehnuteľností (trvalý, ročný a dočasný záber)
je upravené v ustanovení §§ 111 a nasl. stavebného zákona. V súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR s účinnosťou od 1. novembra 2003 sa upravila povinnosť za vyvlastňovanú nehnuteľnosť
poskytnúť finančnú náhradu v primeranej výške. Jej primeranosť posúdi stavebný úrad
vo vyvlastňovacom konaní podľa znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom
v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znaleckým
posudkom sa určuje trhová cena, ktorú odsek 2 definuje ako cenu rovnakej alebo
11 6Sžr/86/2014
porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
Súdny znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok na základe oprávnenia v zmysle zákona
č. 382/2004 Z. z. nesie síce zodpovednosť za správnosť údajov uvedených v znaleckom
posudku avšak len podľa ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z., ktorá skutočnosť nezbavuje
zodpovednosti stavebného úradu zistiť správnu výšku náhrady za vyvlastnené pozemky
a stavby, a preto správne orgány posudzujú správnosť určenej náhrady a za tým účelom sú
tiež povinné kontrolovať vecnú správnosť znaleckých posudkov. Odvolací súd súčasne
poukazuje na to, že žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania vzniesol námietku k dielu
65, ktorý je odčlenený od parcely KN-E 3105, tvrdiac, že zostáva časť pozemku medzi dielom
60 a 65 ako nevyužiteľná do budúcna pre vlastníka a pre prípad, že sa bude vyvlastňovať
žiadal rozšíriť vyvlastnenie i tejto časti, ktorú námietku uplatnil aj v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, pričom správne orgány tejto námietke žalobcu nevenovali
žiadnu pozornosť.
Pokiaľ žalovaný upriamil pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 8 zákona
č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre
motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon c. 129/1996 Z. z.), tvrdiac,
že ak vlastník požaduje vyššiu náhradu za vyvlastňovaný pozemok, náleží súdom Slovenskej
republiky rozhodovať o primeranosti, či neprimeranosti jeho požiadavky a správny orgán teda
nemá povinnosť skúmať primeranosť náhrady inak, ako na základe znaleckého posudku,
odvolací súd nemôže súhlasiť s touto argumentáciou žalovaného.
Podľa § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. v znení účinnom v čase rozhodovania ak stavebník
diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným
spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy
o vyvlastnení, (§ 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 199/1995 Z. z.), ak tento zákon neustanovuje inak.
Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje,
či je preukázaný verejný záujem (§ 108 ods. 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov) na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade
za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich.
Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny
orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej
trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu
12 6Sžr/86/2014
za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice
je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.
Stavebník diaľnice vyplatí náhradu za vyvlastnenie spôsobom dohodnutým
s vyvlastneným.
Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu a nebol vydaný
oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania
povinná osoba a Slovenský pozemkový fond.
S citovanej zákonnej úpravy správnosť tvrdení žalovaného nevyplýva, keďže
zákonodarca v uvedenej právnej norme ukladá povinnosť postupovať v súlade
so všeobecnými predpismi o vyvlastnení ustanovenými v právnej úprave právnych noriem
§§ 108 a nasl. stavebného zákona. Z uvedenej právnej úpravy teda je zrejmé, že povinnosťou
správnych orgánov v rozhodnutí o vyvlastnení je určiť náhradu za vyvlastnenie v zmysle
zákonnej úpravy ustanovenej v stavebnom zákone v sume zodpovedajúcej trhovej cene
určenej znaleckým posudkom, pričom zo skutkových zistení vyplýva, že v danej veci žalobca
nežiadal vyššiu náhradu za vyvlastnenie, ale vznášal námietky voči znaleckému posúdeniu pri
určovaní náhrady za vyvlastnenie (trvalý, ročný a dočasný záber) .
Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že NDS, a.s. pri ponuke
uzatvoriť zmluvu o budúcej nájomnej zmluve predpokladala, že pozemky žalobcu bude
využívať iba po určitú dobu, po dobu stavby diaľnice, vysloviac názor, že nájomná zmluva
s určením doby nájmu a možnosti dohodnúť sa na detailoch nájmu predstavovala výhodnejšiu
alternatívu ako zmluvné vecné bremeno zapisované do katastra nehnuteľností.
Podľa § 111a stavebného zákona ak je s vyvlastňovanou stavbou alebo pozemkom
spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, (§ 151n, 151o, 151p a 151r Občianskeho
zákonníka), od ktorého závisí riadne užívanie inej stavby alebo pozemku, poskytne sa pri jeho
zrušení alebo obmedzení primeraná náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba
vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania stavby alebo pozemku. Obdobne sa postupuje
pri zrušení alebo obmedzení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez toho,
že by súčasne dochádzalo k vyvlastneniu pozemku alebo stavby, s ktorými je právo
zodpovedajúce vecnému bremenu spojené.
13 6Sžr/86/2014
Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie
vlastníctva pozemku alebo stavby primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto
obmedzenia.
Zákonodarca v uvedenej právnej úprave zakotvuje povinnosť poskytnúť náhradu
aj v prípade, ak sa vlastnícke právo k stavbe alebo pozemku neodníme, ale sa obmedzí, zruší,
alebo sa zriadi právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Môže k tomu dôjsť len formou
rozhodnutia a vlastníkovi patrí primeraná náhrada. Určeniu výšky náhrady musí predchádzať
zisťovanie, či táto náhrada je primeraná rozsahu obmedzenia výkonu vlastníckych práv.
Vzhľadom k uvedenému povinnosťou stavebného úradu je určiť výšku náhrady ako pri
zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ zákonodarca predpokladá pri
obmedzení výkonu vlastníckych práv v rámci výstavby priznanie primeranej náhrady
zodpovedajúcej obmedzeniu výkonu vlastníckych práv, povinnosťou správnych orgánov
rozhodujúcich o vyvlastnení je postupovať v zmysle citovanej zákonnej úpravy, a preto
predloženie návrhu na uzavretie nájomných zmlúv nie je možné považovať za splnenie
si zákonnej povinnosti. Pokiaľ žalovaný resp. prvostupňový správny orgán zastávali názor,
že nájomná zmluva s určením doby nájmu a možnosti dohodnúť sa na detailoch nájmu
predstavovala výhodnejšiu alternatívu ako zmluvné vecné bremeno zapisované do katastra
nehnuteľností, nič im nebránilo osobám dotknutých vyvlastnením danú skutočnosť vysvetliť
a na základe ich súhlasu takúto zmluvu uzatvoriť, keďže stavebný zákon v spojení
s Občianskym zákonníkom predovšetkým uprednostňuje zmluvnú dohodu, rešpektujúc
zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou krajského súdu,
že správne orgány sa dôsledne neriadili s ustanoveniami §§ 46 a 47 správneho poriadku,
nezistili spoľahlivo skutkový stav veci, nešpecifikovali z čoho všetkého vychádzali pri
svojom rozhodnutí, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, s poukazom na to,
že hodnotenie dôkazov musí byť presné a zrozumiteľné, ako aj že žalobca po prerušení
ústneho pojednávania nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom, ktoré boli správnemu orgánu
doručené po tomto prerušení, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
v nadväznosti na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov a pre
procesné pochybenie.
14 6Sžr/86/2014
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
sa v danej veci predmetom súdneho prieskumu náležite zaoberal, keď vychádzajúc z rozsahu
a dôvodov žaloby náležite posudzoval súladnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie, so zákonom, pričom posudzoval ich súladnosť
s právnymi predpismi, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Krajský súd
v preskúmavanej veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom a súčasne svoje
rozhodnutie v dostatočnom rozsahu náležite zdôvodnil.
Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalovaného vznesené
v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho
návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel tak, že zrušil rozhodnutie
žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 250ja
ods.3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1,2 potvrdil stotožniac sa v podstate
aj s dôvodmi krajského súdu.
Odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c
ods.1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože v tomto konaní mal úspech.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia
advokátom za jednej úkon právnej služby – podanie vyjadrenia k odvolaniu, podľa § 11 ods. 4
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z. z. – 134,00€ + 8,04 + 20% DPH, teda v celosti 170,45€.
Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia
jeho právnym zástupcom za zastupovanie proti 2 účastníkom, pretože zo skutkových zistení
vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, že právny zástupca v danej veci zastupoval len žalobcu
proti jednému účastníkovi a to žalovanému, pokiaľ aj účastníkom preskúmavacieho konania
bola Národná diaľničná, a.s., toto právo jej prináležalo na základe zákonnej úpravy
ustanovenej v § 250 ods.1 O.s.p., keďže bola účastníkom správneho konania, ktorá
skutočnosť však nepodmieňuje navýšenie náhrady trov právneho zástupcu žalobcu.
Advokátovi zákonodarca priznáva zvýšenie tarifnej odmeny za poskytnutie právnej
služby v právnej úprave ustanovenej v § 13 ods.2,3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorej
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb a pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba
15 6Sžr/86/2014
tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky pre zvýšenie tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. septembra 2014
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Dagmar Lojová