Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžr/86/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: I., bytom N., zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav

Hanec, Advokátska kancelária so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom

Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná a.s., so sídlom Mlynské Nivy

45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.

10185/2012/SVBP-15470/Pi, zo dňa 22. marca 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -107 zo dňa 11. februára 2014, v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -113 zo dňa 19. marca

2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -107 zo dňa 11. februára 2014 v spojení s opravným uznesením Krajského

súdu v Bratislave č. k. -113 zo dňa 19. marca 2014 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške

170,45 € na účet právneho zástupcu žalobcu advokáta: Mgr. Miroslav Hanec, Advokátska

kancelária so sídlom Hruštiny 602, Žilina do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 250j ods. 2

písm. c/, e/ (ďalej len „“) zrušil v záhlaví uvedené

rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu

a potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/01348/1/AJA

o vyvlastnení v ňom uvedených pozemkov, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva

pre dočasný a ročných záber pozemkov podľa

v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto pre účely uskutočnenia stavby diaľnice D3

Brodno - Kysucké Nové Mesto. Súčasne krajský súd zrušil aj prvostupňové správne

rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania v sume 820 € v lehote 3 dní k rukám jeho právneho zástupcu.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého

administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ - Národná diaľničná spoločnosť a.s. Bratislava

v zastúpení firmou PROMO INVEST, s.r.o. Žilina podala dňa 27.9.2011 Krajskému

stavebnému úradu v Žiline návrh na vyvlastnenie pozemkov, resp. častí parciel

a na obmedzenie vlastníckeho práva pre dočasný a ročný záber pozemkov podľa § 108 ods. 2

písm. f/ stavebného zákona pre uskutočnenie líniovej stavby: „diaľnica D3 Brodno - Kysucké

Nové Mesto“ v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto, keďže pokus o dosiahnutie dohody

na uzavretie kúpnych a nájomných zmlúv nebol naplnený vlastníkmi, nakoľko nedošlo k ich

podpísaniu; Krajský stavebný úrad na základe úplného návrhu oznámil účastníkom začatie

vyvlastňovacieho konania, na deň 10.11.2011 nariadil ústne pojednávanie s upozornením

na možnosť uplatnenia námietok voči vyvlastneniu, resp. obmedzeniu najneskôr pri ústnom

pojednávaní; v priebehu ústneho pojednávania dotknutí vlastníci I. a I. vzniesli námietky k

dielu č. 65, ktorý je odčlenený od parcely KN - E 3105 zostáva časť pozemku medzi dielom

60 a 65 ako nevyužiteľná časť do budúcnosti, a preto žiadali rozšíriť vyvlastnenie pre túto

časť, nesúhlasili s predloženou kúpnou cenou, nakoľko sú pozemky ocenené metódou

polohovej diferenciácie; k vzneseným námietkam podal v lehote 30 dní vyjadrenie

navrhovateľ – NDS; na realizáciu predmetnej stavby bolo vydané dňa 5.2.2010 Stavebným

úradom mesto Žilina rozhodnutie o umiestnení stavby č. 2008/C – 7489/H1, právoplatné dňa

11.10.2010, čím bolo potvrdené, že vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného

3

plánovania, čo bolo preukázané v územnom konaní na predmetnú stavbu; cena za

vyvlastňované spoluvlastnícke podiely pozemkov bola stanovená znalcom D.. z odboru

stavebníctva na základe vypracovaných znaleckých posudkov č. 6,7,9,10,11,12 a , k

znaleckému posudku bol vyhotovený doplnok znaleckého posudku č. 48/2011- odborné

vyjadrenie zo dňa 12.12.2011, v ktorom znalec reagoval na námietky odvolateľov; na základe

výsledkov vyvlastňovacieho konania Krajský stavebný úrad v Žiline podľa § 114 ods. 1

stavebného zákona rozhodol rozhodnutím č. 2011/01348/1/AJA zo dňa 30.12.2011 o

vyvlastnení v ňom uvedených pozemkoch, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva

pre dočasný a ročný záber pozemkov; proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o

ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.3.2012 č. 10185/2012/SVBP- 15470/Pi

(rozhodnutie napadnuté žalobou).

Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v nadväznosti

na prvostupňové správne rozhodnutie posudzoval v intenciách ustanovení § 32 ods. 1 až 3

v spojení s až 6, s a s a s , o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) a súčasne zákonnosť

napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov posudzoval v intenciách

ustanovení § 108 ods. 1,2,3, v spojení s § 110 ods. 1,2,3, s § 111 ods. 1,2,3, s § 112

ods. 1,2,3,4 a s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon).

Krajský súd konštatoval, že zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalovaný

a správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav veci a v konaní správneho

orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Vadu konania súd videl v tom, že správny orgán prvého stupňa neoboznámil

žalobcu s doplnkom č. 48/11 k znaleckému posudku (správny orgán neuviedol, ku ktorému,

nakoľko znaleckých posudkov bolo viac) a nebol ani podkladom pre rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa.

Podľa názoru krajského súdu vyjadrenie znalca zo dňa 12.12.2011 a list zo dňa

27.5.2011 je nepostačujúci pre posúdenie veci a mal byť vyhotovený znalecký posudok

znalcom, ktorého ustanoví správny orgán, majúc za to, že správny orgán sa nevysporiadal ani

s námietkou žalobcu, čo sa týka primeranosti náhrady a nesprávnej metódy ocenenia

vyvlastňovacích pozemkov, s poukazom na to že povinnosťou správneho orgánu je skúmať

či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. Ďalej krajský súd uviedol, že znalecké

posudky boli vyhotovené v roku 2009, a preto mal správny orgán skúmať, či sú aktuálne

4

aj v čase rozhodovania, ako aj na to, že žalobca napádal použitú metódu polohovej

diferenciácie.

Krajský súd poukázal na to, že na ústnom pojednávaní dňa 10.11.2011 správny orgán

a ani navrhovateľ nevedeli uviesť, aké konkrétne objekty majú byť na jednotlivých

vyvlastnených dieloch, ústne pojednávanie bolo prerušené a ďalej nepokračovalo, nebol

prejednaný trvalý záber, obmedzenie vlastníckeho práva pre dočasný záber pozemkov, ani

obmedzenie vlastníckeho práva pre ročný záber pozemkov, majúc za to, že týmto postupom

správny orgán porušil zásadu zákonnosti upravenú v § 3 ods. 1 správneho poriadku.

Podľa názoru krajského súdu PROMA INVEST, s.r.o. ako zástupca Národnej

diaľničnej spoločnosti nepreukázala bezvýslednosť dohody v súlade s § 112 ods. 4 stavebného

zákona, keď uvedenému ustanoveniu nezodpovedá návrh budúcej nájomnej zmluvy, keďže

vo vzťahu k dočasnému ročnému záberu možno bezvýslednosť dohody preukázať len

neúspešnou snahou o zriadenie vecného bremena, nie budúceho nájomného vzťahu, tvrdiac,

že zmluva o budúcej nájomnej zmluve nie je zmluvou o zriadení vecného bremena a preto

NDS nesplnila podmienku preukázania bezvýslednosti dohody.

Krajský súd konštatoval, že správne orgány sa dôsledne neriadili ustanoveniami §§ 46

a 47 správneho poriadku, nezistili spoľahlivo skutkový stav veci, nešpecifikovali z čoho

všetkého vychádzali pri svojom rozhodnutí, akými úvahami boli vedené pri hodnotení

dôkazov, s poukazom na to, že hodnotenie dôkazov musí byť presné a zrozumiteľné, ako

aj že žalobca po prerušení ústneho pojednávania nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom,

ktoré boli správnemu orgánu doručené po tomto prerušení.

K otázke právneho zastúpenia krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o právne zastúpenie

PROMA INVEST, s.r.o., táto bola poverená na zastupovanie Národnou diaľničnou

spoločnosťou v zmysle .

Záverom krajský súd konštatoval, že po opätovnom preskúmaní veci dospel k záveru,

že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, a preto súd nemohol dostatočne

posúdiť vec a v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného ako je rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa preto krajský súd podľa ,

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodoval podľa .

Úspešnému žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku

a z náhrady trov právneho zastúpenia.

5

II.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Navrhoval, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského sudu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne

rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že odvolanie podáva podľa § 205 ods. 2

písm. d/, f/ , pretože prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia.

Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že stavebný úrad neumožnil žalobcovi

oboznámiť sa s doplnkom č. 48/11 k znaleckému posudku. Dôvodil, že správny orgán určuje

náhradu za vyvlastnené pozemky na základe znaleckého posudku s poukazom na to, že podľa

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

neskorších predpisov - stavebného zákona, (zrejme ) to znamená,

že zákon určuje aj spôsob ako má správny orgán skúmať primeranú náhradu za vyvlastnenie

a to znaleckým posudkom. Žalovaný nepovažoval za správny ani názor súdu, že vo vzťahu

k dočasnému ročnému záberu možno bezvýslednosť dohody preukázať len neúspešnou

snahou o zriadenie vecného bremena, nie budúceho nájomného vzťahu, poukazom na to,

že nájomná zmluva môže byť za určitých okolností pre vlastníka nehnuteľnosti výhodnejšia

ako zriadenie vecného bremena. Nesúhlasil so zistením súdu prvého stupňa, že Krajský

stavebný úrad v Žiline a žalovaný nezistili spoľahlivo skutočný stav veci a rozhodnutia neboli

dostatočne zdôvodnené v súlade s §§ 46 a 47 správneho poriadku.

Žalovaný dôvodil, že vyjadrenie č. 48/2011 znalca D. zo dňa 12.12.2011 a list znalca

zo dňa 27.5.2011 (ďalej len „vyjadrenie znalca“) predložila NDS, a.s. spolu s vyjadrením č

zo dňa 13.12.2011 k námietkam žalobcu, ktoré boli vznesené na ústnom

pojednávaní; znalec priamo vo vyjadreniach označil k čomu a na základe čoho sa vyjadruje;

vyjadrenia znalca potvrdzovali tvrdenia NDS, a.s. prednesené na pojednávaní, na ktorom sa

zúčastnil aj žalobca, a preto KSU ich osobitne nezaslal žalobcovi; žalobca však mal

vedomosť, že NDS, a.s. predloží doklady preukazujúce, že hodnoty nehnuteľností uvedené

v znaleckých posudkoch sa nezmenili, poukazom na to, že žalobca mohol kedykoľvek

nahliadnuť do spisového materiálu.

Vo vzťahu k námietke žalobcu proti spôsobu určenia výšky náhrady za vyvlastňované

pozemky konkrétne s metódou polohovej diferenciácie, poukazom na § 111 ods. 2 stavebného

zákona a na o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch

6

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

o znalcoch) uviedol, že žiaden právny predpis neprikazuje, kto určuje, ktorý znalec vyhotoví

znalecký posudok, ani dobu platnosti znaleckého posudku; za vecnú správnosť znaleckého

posudku nesie zodpovednosť znalec podľa zákon o znalcoch; správne orgány nekontrolujú

vecnú správnosť znaleckých posudkov.

Upriamil pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v

o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon c. ), ak vlastník požaduje vyššiu

náhradu za vyvlastňovaný pozemok, náleží súdom Slovenskej republiky rozhodovať

o primeranosti, či neprimeranosti jeho požiadavky. Správny orgán teda nemá povinnosť

skúmať primeranosť náhrady inak, ako na základe znaleckého posudku.

Ďalej uviedol, že NDS, a.s. pri ponuke uzatvoriť zmluvu o budúcej nájomnej zmluve

predpokladala, že pozemky žalobcu bude využívať iba po určitú dobu, po dobu stavby

diaľnice, vysloviac názor, že nájomná zmluva s určením doby nájmu a možnosti dohodnúť

sa na detailoch nájmu predstavovala výhodnejšiu alternatívu ako zmluvné vecné bremeno

zapisované do katastra nehnuteľností.

Tvrdil, že správne orgány sa riadili právnymi predpismi, hlavne stavebným zákonom,

správnym poriadkom a a žiadosť o vyvlastnenie obsahovala

všetky náležitosti podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov.

Záverom konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutí jasne vyplýva, že KSU

a ministerstvo riadne zistili skutočný stav veci, pri určení výšky náhrady vyvlastňovaných

pozemkov sa riadili v súlade s § 112 stavebného zákona znaleckým posudkom a vyjadrením

znalca zo dňa 27.5.2011, poukazom na to, že na námietku žalobca týkajúcu sa spôsobu

určenia výšky náhrady za vyvlastňovaný pozemok NDS, a.s. predložila vyjadrenie znalca

zo dňa 12.12.2011, v ktorom sa znalec vyjadril k námietkam žalobcu, a preto KSU

vyhodnotilo znalecký posudok spolu s listom znalca zo dňa 27.5.2011 a zo dňa 12.12.2011

ako dostatočné.

III.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasil s dôvodmi

7

žalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 268,00€.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. v spojení

s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalovaného ( veta prvá v spojení s ust. )

postupom podľa ust. veta prvá , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátil vec žalovanému na ďalšie

konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/01348/1/AJA zo dňa 30.12.2011

o vyvlastnení v ňom uvedených pozemkov, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva

pre dočasný a ročných záber pozemkov podľa

v katastrálnom území Kysucké Nové Mesto pre účely uskutočnenia stavby diaľnice D3

Brodno - Kysucké Nové Mesto.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho

orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého

stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto

vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu.

8

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného

správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou

o vyvlastnení pozemkov, resp. ich častí a o obmedzení vlastníckeho práva pre dočasný

a ročných záber pozemkov podľa v kat. úz.

Kysucké Nové Mesto pre účely uskutočnenia stavby diaľnice D3 Brodno - Kysucké Nové

Mesto.

V.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku je posudzovať, či žalovaný správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,

či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho

vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i

ods. 3 ).

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu

je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu

a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo

procesnoprávnych právach. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1, veta prvá

).

Podľa , veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

9

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle

ustanovenia konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym

poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre

vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne

posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu,

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu

neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého

stupňa uvádza.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou súdu prvého stupňa, že v konaní správneho

orgánu prvého stupňa bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán pred vydaním

rozhodnutia nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, keď mu

neumožnil oboznámiť s doplnkom č. 48/11 k znaleckému posudku. V súlade s právnou

úpravou ustanovenou v § 140 stavebného zákona bolo povinnosťou správneho orgánu

v konaní postupovať v zmysle ustanovení správneho poriadku () a teda

v súlade aj s právnou úpravou ustanovenou v § 33 ods.2. Pokiaľ prvostupňový správny orgán

v zmysle § 33 ods.2 nedal pred vydaním rozhodnutia vo veci samej žalobcovi možnosť, aby

sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie, zaťažil svoje rozhodnutie nezákonnosťou, pretože svojim postupom odňal

žalobcovi právo na proces v zmysle , ktorá

skutočnosť tiež podmieňuje nedostatočne zistený skutkový stav veci. Nemožno súhlasiť

10

s tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní, že žalobca mohol kedykoľvek nahliadnuť

do spisového materiálu a vyjadrenia znalca, ktoré potvrdzovali tvrdenia NDS, a.s., boli

prednesené na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil aj žalobca, a preto KSU ich osobitne

nezaslal žalobcovi, avšak žalobca mal vedomosť, že NDS, a.s. predloží doklady preukazujúce,

že hodnoty nehnuteľností uvedené v znaleckých posudkoch sa nezmenili, pretože

zo skutkových zistení vyplýva, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 10.11.2011

a vyjadrenie č. 48/2011 znalca D. bolo zo dňa 12.12.2011.

Odvolací súd taktiež súhlasí s argumentáciou krajského súdu, že vyjadrenia znalca

zo dňa 12.12.2011 a list zo dňa 27.5.2011 sú nepostačujúce pre posúdenie veci vzhľadom

na námietky vznesené účastníkom konania – žalobcom, pričom správnemu orgánu prvého

stupňa nič nebránilo ustanoviť znalca na vyhotovenie znaleckého posudku v súlade s § 140

stavebného zákona v spojení s § 32 ods. 1,2 , s § 34 ods.1,2,4 a s § 36 správneho poriadku,

zohľadniac skutočnosť, že znalecký posudok bol predložený navrhovateľom na začatie

vyvlastňovacieho konania a žalobca ako účastník tohto konania správnosť posudku napádal.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti správnym orgánom oboch stupňov,

že pokiaľ patrí do ich právomoci konať a rozhodovať o odňatí resp. obmedzení vlastníctva

k nehnuteľnému majetku fyzických a právnických osôb v zmysle §§ 108 a nasl. stavebného

zákona, je ich zákonnou povinnosťou zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

dostatok relevantných dôkazov pre vydanie rozhodnutia, a preto pokiaľ rozhodovali

o priznaní náhrady za vyvlastnenie (trvalý, ročný a dočasný záber), pre vydanie rozhodnutia

bolo dôležité odborné posúdenie súdnym znalcom z odboru stavebníctva – ekonomika,

posúdenie správnosti výšky náhrady ktorého bolo potrebné vykonať v čase vydania

rozhodnutia. Z uvedených dôvodov nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žiaden

právny predpis neprikazuje, kto určuje, ktorý znalec vyhotoví znalecký posudok, ani dobu

platnosti znaleckého posudku, za vecnú správnosť znaleckého posudku nesie zodpovednosť

znalec podľa zákon o znalcoch a správne orgány nekontrolujú vecnú správnosť znaleckých

posudkov. Poskytovanie náhrad za vyvlastnenie nehnuteľností (trvalý, ročný a dočasný záber)

je upravené v ustanovení § a nasl. stavebného zákona. V súlade s

SR s účinnosťou od 1. novembra 2003 sa upravila povinnosť za vyvlastňovanú nehnuteľnosť

poskytnúť finančnú náhradu v primeranej výške. Jej primeranosť posúdi stavebný úrad

vo vyvlastňovacom konaní podľa znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom

v súlade s vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znaleckým

posudkom sa určuje trhová cena, ktorú odsek 2 definuje ako cenu rovnakej alebo

11

porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Súdny znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok na základe oprávnenia v zmysle zákona

č. nesie síce zodpovednosť za správnosť údajov uvedených v znaleckom

posudku avšak len podľa ustanovení , ktorá skutočnosť nezbavuje

zodpovednosti stavebného úradu zistiť správnu výšku náhrady za vyvlastnené pozemky

a stavby, a preto správne orgány posudzujú správnosť určenej náhrady a za tým účelom sú

tiež povinné kontrolovať vecnú správnosť znaleckých posudkov. Odvolací súd súčasne

poukazuje na to, že žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania vzniesol námietku k dielu

65, ktorý je odčlenený od parcely KN-E 3105, tvrdiac, že zostáva časť pozemku medzi dielom

60 a 65 ako nevyužiteľná do budúcna pre vlastníka a pre prípad, že sa bude vyvlastňovať

žiadal rozšíriť vyvlastnenie i tejto časti, ktorú námietku uplatnil aj v odvolaní proti

prvostupňovému rozhodnutiu, pričom správne orgány tejto námietke žalobcu nevenovali

žiadnu pozornosť.

Pokiaľ žalovaný upriamil pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 8 zákona

č. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre

motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon c. ), tvrdiac,

že ak vlastník požaduje vyššiu náhradu za vyvlastňovaný pozemok, náleží súdom Slovenskej

republiky rozhodovať o primeranosti, či neprimeranosti jeho požiadavky a správny orgán teda

nemá povinnosť skúmať primeranosť náhrady inak, ako na základe znaleckého posudku,

odvolací súd nemôže súhlasiť s touto argumentáciou žalovaného.

Podľa v znení účinnom v čase rozhodovania ak stavebník

diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným

spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy

o vyvlastnení, ( až 116 v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. ), ak tento zákon neustanovuje inak.

Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje,

či je preukázaný verejný záujem ( a v znení neskorších

predpisov) na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade

za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich.

Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny

orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej

trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu

12

za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice

je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

Stavebník diaľnice vyplatí náhradu za vyvlastnenie spôsobom dohodnutým

s vyvlastneným.

Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu a nebol vydaný

oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania

povinná osoba a Slovenský pozemkový fond.

S citovanej zákonnej úpravy správnosť tvrdení žalovaného nevyplýva, keďže

zákonodarca v uvedenej právnej norme ukladá povinnosť postupovať v súlade

so všeobecnými predpismi o vyvlastnení ustanovenými v právnej úprave právnych noriem

§§ 108 a nasl. stavebného zákona. Z uvedenej právnej úpravy teda je zrejmé, že povinnosťou

správnych orgánov v rozhodnutí o vyvlastnení je určiť náhradu za vyvlastnenie v zmysle

zákonnej úpravy ustanovenej v stavebnom zákone v sume zodpovedajúcej trhovej cene

určenej znaleckým posudkom, pričom zo skutkových zistení vyplýva, že v danej veci žalobca

nežiadal vyššiu náhradu za vyvlastnenie, ale vznášal námietky voči znaleckému posúdeniu pri

určovaní náhrady za vyvlastnenie (trvalý, ročný a dočasný záber) .

Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že NDS, a.s. pri ponuke

uzatvoriť zmluvu o budúcej nájomnej zmluve predpokladala, že pozemky žalobcu bude

využívať iba po určitú dobu, po dobu stavby diaľnice, vysloviac názor, že nájomná zmluva

s určením doby nájmu a možnosti dohodnúť sa na detailoch nájmu predstavovala výhodnejšiu

alternatívu ako zmluvné vecné bremeno zapisované do katastra nehnuteľností.

Podľa § 111a stavebného zákona ak je s vyvlastňovanou stavbou alebo pozemkom

spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, (§ 151n, 151o, 151p a 151r Občianskeho

zákonníka), od ktorého závisí riadne užívanie inej stavby alebo pozemku, poskytne sa pri jeho

zrušení alebo obmedzení primeraná náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude treba

vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania stavby alebo pozemku. Obdobne sa postupuje

pri zrušení alebo obmedzení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez toho,

že by súčasne dochádzalo k vyvlastneniu pozemku alebo stavby, s ktorými je právo

zodpovedajúce vecnému bremenu spojené.

13

Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie

vlastníctva pozemku alebo stavby primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto

obmedzenia.

Zákonodarca v uvedenej právnej úprave zakotvuje povinnosť poskytnúť náhradu

aj v prípade, ak sa vlastnícke právo k stavbe alebo pozemku neodníme, ale sa obmedzí, zruší,

alebo sa zriadi právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Môže k tomu dôjsť len formou

rozhodnutia a vlastníkovi patrí primeraná náhrada. Určeniu výšky náhrady musí predchádzať

zisťovanie, či táto náhrada je primeraná rozsahu obmedzenia výkonu vlastníckych práv.

Vzhľadom k uvedenému povinnosťou stavebného úradu je určiť výšku náhrady ako pri

zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ zákonodarca predpokladá pri

obmedzení výkonu vlastníckych práv v rámci výstavby priznanie primeranej náhrady

zodpovedajúcej obmedzeniu výkonu vlastníckych práv, povinnosťou správnych orgánov

rozhodujúcich o vyvlastnení je postupovať v zmysle citovanej zákonnej úpravy, a preto

predloženie návrhu na uzavretie nájomných zmlúv nie je možné považovať za splnenie

si zákonnej povinnosti. Pokiaľ žalovaný resp. prvostupňový správny orgán zastávali názor,

že nájomná zmluva s určením doby nájmu a možnosti dohodnúť sa na detailoch nájmu

predstavovala výhodnejšiu alternatívu ako zmluvné vecné bremeno zapisované do katastra

nehnuteľností, nič im nebránilo osobám dotknutých vyvlastnením danú skutočnosť vysvetliť

a na základe ich súhlasu takúto zmluvu uzatvoriť, keďže stavebný zákon v spojení

s predovšetkým uprednostňuje zmluvnú dohodu, rešpektujúc

zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou krajského súdu,

že správne orgány sa dôsledne neriadili s ustanoveniami §§ 46 a 47 správneho poriadku,

nezistili spoľahlivo skutkový stav veci, nešpecifikovali z čoho všetkého vychádzali pri

svojom rozhodnutí, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, s poukazom na to,

že hodnotenie dôkazov musí byť presné a zrozumiteľné, ako aj že žalobca po prerušení

ústneho pojednávania nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom, ktoré boli správnemu orgánu

doručené po tomto prerušení, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného

v nadväznosti na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov a pre

procesné pochybenie.

14

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa

sa v danej veci predmetom súdneho prieskumu náležite zaoberal, keď vychádzajúc z rozsahu

a dôvodov žaloby náležite posudzoval súladnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného

v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie, so zákonom, pričom posudzoval ich súladnosť

s právnymi predpismi, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Krajský súd

v preskúmavanej veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom a súčasne svoje

rozhodnutie v dostatočnom rozsahu náležite zdôvodnil.

Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalovaného vznesené

v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho

návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel tak, že zrušil rozhodnutie

žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 250ja

ods.3 v spojení s a s , potvrdil stotožniac sa v podstate

aj s dôvodmi krajského súdu.

Odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c

ods.1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1, pretože v tomto konaní mal úspech.

Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia

advokátom za jednej úkon právnej služby – podanie vyjadrenia k odvolaniu, podľa § 11 ods. 4

vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len vyhl. č. – 134,00€ + 8,04 + 20% DPH, teda v celosti 170,45€.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia

jeho právnym zástupcom za zastupovanie proti 2 účastníkom, pretože zo skutkových zistení

vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, že právny zástupca v danej veci zastupoval len žalobcu

proti jednému účastníkovi a to žalovanému, pokiaľ aj účastníkom preskúmavacieho konania

bola Národná diaľničná, a.s., toto právo jej prináležalo na základe zákonnej úpravy

ustanovenej v , keďže bola účastníkom správneho konania, ktorá

skutočnosť však nepodmieňuje navýšenie náhrady trov právneho zástupcu žalobcu.

Advokátovi zákonodarca priznáva zvýšenie tarifnej odmeny za poskytnutie právnej

služby v právnej úprave ustanovenej v , vyhl. č. , v zmysle ktorej

základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb a pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba

15

tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu

základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade neboli splnené zákonné

podmienky pre zvýšenie tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2014

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová