Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoCsp-31-2021.pdf
PDF · 87.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R. M. M.., so sídlom W. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 2.381,10 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Csp/28/2021-100 zo dňa 04. mája 2021, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 381,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 381,10 eur od 29.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 písm. d), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526, § 559 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená E. o poskytnutí spotrebiteľského úveru „J.“, predmetom ktorej bol bezúčelový úver vo výške 3.300,- Eur. Nakoľko žalovaná úver nesplácala riadne a včas, upomienkou č. 3 zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a zároveň ju upozornil, že v prípade jej nezaplatenia bude požadovať, aby vrátila celú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti, keďže má právo odstúpiť od zmluvy o úvere. Listom zo dňa 14.05.2018 bola žalovaná vyzvaná na predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Výzva bola žalovanej doručená dňa 21.05.2018. Žalovaná dlžnú sumu právnemu predchodcovi žalobcu neuhradila. Dňa 09.07.2020 žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila ani čiastočne.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bolo nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, nesporná bola aj výška nesplatnej istiny úveru. Sporná bola aktívna vecná legitimácia žalobcu a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, keďže veriteľ previedol na žalobcu práva a povinnosti z úverovej zmluvy, a to zmluvou o postúpení pohľadávky a všetky listiny boli zasielané aj žalovanej na adresu jej bydliska. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
bola žalovanej doručená dňa 21.05.2018 a žalobca preukázal, že dokumenty boli žalovanej zaslané. Nakoľko sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia len istiny úveru, ktorej výška nebola sporná, z dôvodu hospodárnosti civilného procesu sa otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy nezaoberal, keďže táto nemá vplyv na výšku žalovanej sumy. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť mu nesplatenú časť istiny úveru. Dňom 29.05.2015 sa žalovaná dostala do omeškania, preto priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania z priznanej sumy, a to od 29.05.2018 do zaplatenia. Lehotu na plnenie určil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko žalovaná nepožiadala o možnosť splatiť dlžnú sumu v splátkach.
5. O trovách konania rozhodol tak, že keďže mal žalobca v konaní plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.
6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej lej „C.s.p.“). Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a zároveň nedostatočne a nesprávne sa vysporiadal so skúmaním dôkazov priložených k žalobe, kedy vyvodil nesprávny záver napriek neuneseniu dôkazného bremena v súvislosti s uplatňovaním len kvázi istiny úveru, čím jej bola odopretá spotrebiteľská ochrana a nebola ex offo posúdená spotrebiteľská zmluva, z ktorej si odvodzoval žalobca svoj nárok. Mala za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že tretiu upomienku doručil, resp. doručoval, resp. sa mohol dostať do jej dispozičnej sféry, keďže predložený poštový podací hárok neobsahuje ani len dátum podania, preto nie je z neho vôbec zrejmé, čo a kedy žalobca doručoval, a teda nie je preukázané doručenie výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinností zmluvných strán, je dôvodné požadovať, aby takýto právny úkon a jemu predchádzajúca výzva veriteľa bol preukázane odoslaný dlžníkovi a aby tento mal odbernú lehotu 18 dní na to, aby sa tieto listiny dostali minimálne do osobnej sféry dlžníka. Z uvedeného dôvodu má za to, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti. Ďalej poukázala na znenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na to, že keďže termín konečnej splatnosti predmetného úveru bol v zmluve dohodnutý na deň 26.05.2024 a vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné, pričom pohľadávka bola postúpená dňa 14.02.2020, nejde o platné postúpenie, keďže pohľadávka nebola po konečnom termíne splatnosti a nebola ani predčasne splatnou. Z uvedeného dôvodu nemôže byť žalobca aktívne vecne legitimovaný. Rovnako mala za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka tvrdenia o jej celkovom dlhu, pretože nie je jasné, akým spôsobom dospel k výslednej dlžnej sume a čo ju konkrétne tvorí a rovnako nie je jasné, ako žalobca započítaval jej úhrady na istinu a úroky. Ďalej poukázala na to, že uzatvorená zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keďže neobsahuje RPMN, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predpoklady výpočtu RPMN, pričom RPMN je uvedená nesprávne. Taktiež poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora vo vzťahu k povinnosti súdov ex offo skúmať porušenie povinnosti veriteľov v súvislosti so skúmaním bonity dlžníkov, preto aj z tohto dôvodu mala za to, že súd rozhodol predčasne, keďže aj uvedené porušenie povinnosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne a prizná jej náhradu trov konania v plnej výške.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nevykonaním navrhnutých dôkazov, neobstátím zisteného skutkového stavu, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
11. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanej na základe postúpenia pohľadávky medzi ním a jeho právnym predchodcom, súd prvej inštancie sa najprv správne zaoberal skúmaním, či žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd však po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojitosti s obsahom podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav a predmetný prípad nesprávne právne posúdil.
12. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
13. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nepreukázal doručovanie, resp. doručenie tretej upomienky, pričom predloženie len podacích hárkov nie je postačujúce, nakoľko z nich nie je možné identifikovať, čo bolo konkrétne doručované. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovanej stotožňuje a poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že samotná tretia upomienka bola datovaná na deň 27.03.2018, pričom z podacieho hárku (č.l. 18), ktorý mal preukazovať odoslanie tejto upomienky žalovanej vyplýva, že zásielka adresovaná žalovanej bola podaná na pošte dňa 27.11.2020, t.j. po viac ako dvoch rokoch od vyhotovenia tretej upomienky, z čoho vyplýva, že predložený podací hárok nie je relevantný vo vzťahu k zasielaniu tretej upomienky. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že z takto predloženého podacieho hárku nie je možné ani presne a jednoznačne zistiť, aké podanie bolo žalovanej zasielané. Z uvedeného dôvodu nemohol súd prvej inštancie dospieť k jednoznačnému záveru o preukázaní odosielania a ani doručenia tretej upomienky, ako upozornenia na predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru, a teda nemohol dospieť ani k splneniu preukázania kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v bode 17. tohto odôvodnenia.
14. Vo vzťahu k preukázaniu doručovania podania len prostredníctvom podacieho poštového hárku odvolací súd poukazuje na to, že len samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaná mala možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal to, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovanej (najčastejšie je uvedené preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti žalovanej oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna
konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“
15. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému tak uzatvára, že pre preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu (veriteľa), teda že tak upozornenie ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti boli žalovanej doručené, resp. sa aspoň dostali do jej dispozičnej sféry. Uvedenou otázkou sa však súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Rovnako je potrebné sa stotožniť aj s tvrdením žalovanej v podanom odvolaní, ktorá poukázala na znenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým sa bolo tiež potrebné zaoberať vo vzťahu k zisťovaniu aktívnej vecnej legitimácie, avšak súdom prvej inštancie nebolo vôbec aplikované na predmetný prípad. Súd prvej inštancie v prípade skúmania aktívnej vecnej legitimácie len poukázal na žalobcom predložené dôkazy, z ktorých mal preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu, avšak takýto postup nebol správny, preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovanej ako dôvodné.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne sa zoberať aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pre prípad zistenia jej nedostatku bude potrebné žalobu zamietnuť a v prípade zistenia existencie aktívnej vecnej legitimácie opätovne posúdiť nárok žalobcu a vysporiadať sa námietkami žalovanej vznesenými v priebehu celého konania
- následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).