Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/198/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. 13,

o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.

zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28.

februára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava IV sa ţalobkyňa

domáhala, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť nahradiť jej majetkovú a nemajetkovú ujmu

v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“). V ţalobe

medziiným uviedla, ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný

súd Bratislava IV, preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom

na to ţiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho

istého stupňa ( ).

Okresný súd Bratislava IV povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti

jeho sudcov a uznesením z 5. októbra 2012 č. k. -8 uloţil ţalobkyni povinnosť

zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len

„“).

2

Uvedené uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom

prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého

stupňa ( ). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti

(čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie

je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2014 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú

proti sudcom Okresného súdu Bratislava IV, o čom je potrebné rozhodnúť z aspektu dôvodov

uvedených v ; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého stupňa

pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Vecné oslobodenie účastníka

občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa

sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh ( ), za odvolanie,

dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3

).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním. Navrhla,

aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v predmetnej veci sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, a ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie

návrhu na začatie konania povaţovala nepodanie námietky zaujatosti, pretoţe to nebolo

obsahom jej vôle. Neexistujúcu námietku zaujatosti nebolo moţné spoplatniť. Za odňatie

moţnosti konať pred súdom povaţovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom

prvého stupňa vyvodzovala z toho, ţe išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom

jej mala byť spôsobená ţalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho

záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje

na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pri tom

k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,

jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemoţno podriadiť pod ţiaden

dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , , , ).

Dovolanie ţalobkyne preto podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ d/ netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je

prípustné.

Nedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta

(tam, kde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania, ktorý v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu.

Tento nedostatok zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa podala návrh na začatie

konania (ţalobu) 27. 9. 2012 a vychádzajúc z jej obsahu ( ) moţno ustáliť,

ţe ţalobkyňa ním uplatnila nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

zákona č. Z. z. a navrhla tiež prikázať vec inému súdu z dôvodu, že sudcovia

Okresného súdu Bratislava IV sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčení

so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrh (ţalobu),

ako procesnoprávny úkon účastníka konania, ktorou ţalobkyňa uplatnila tak nárok

vyplývajúci z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (ţalobcom a ţalovaným),

ale súčasne (vzniesla) uplatnila aj námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska

spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, ale vzniká

vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom

návrh na začatie konania podľa nie je potrebný. Pre vznik tohto

vzťahu je relevantné samotné uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka

konania, pričom takáto námietka môže byť uplatnená buď samostatným podaním

(v konaní, ktoré je už začaté) alebo môže tvoriť aj súčasť iného podania (tak

ako v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie konania – v žalobe).

Prikázanie veci v zmysle ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy,

ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí

byť vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia je teda „viazaná“ na ustanovenie , z ktorého vyplývajú

skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná delegácia) nemôže byť

predmetom samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo veci

už začalo na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci).

Moţno ešte uviesť, ţe v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje

o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť

súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uloţení poriadkovej pokuty,

trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom

samostatnom (súbeţne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom.

Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho

súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania – ţaloba. Aj vtedy, keď

súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo

o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní,

ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (ţaloby). Len ak takéto občianske súdne

konanie ako celok prebehlo napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na jeho začatie (ţaloba), hoci

bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle

Tvrdenie, ţe v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď ţalobkyňa

nevzniesla námietku zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237

ods. 1 písm. e/ ; dovolateľka ním totiţ zamieňa stav, keď nebol podaný ţiadny návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom

konanie bolo (podaním ţaloby) riadne začaté a v jeho rámci bol vyrubený súdny poplatok.

Pokiaľ ţalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn.

, , ). Odňatie moţnosti konať pred súdom,

ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry

najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil

na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo

namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. V týchto

prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd

6

prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom

konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru

odvolacieho súdu od prvostupňového súdu nejde a preto je námietka ţalobkyne v tomto smere

nedôvodná.

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, ţe právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril

aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2

, v spojení s ustanovením Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá

odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré ţalobkyňou predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne

a v dostatočnom rozsahu, pričom tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalobkyne

uvedenými v odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotoţnil s názorom súdu

prvého stupňa v tom, ţe z hľadiska obsahového v podanej ţalobe išlo aj o námietku zaujatosti

vznesenú proti sudcom Okresného súdu Bratislava IV; za správny označil tieţ následný

postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,

prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, ţe

táto odpoveď ţalobkyňu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre

zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv či poţiadaviek ţalobkyne.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, ţe uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 ). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu

sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez

ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,

ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol bez toho,

aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5,

v spojení s ustanoveniami a , keď ţalovanej (ktorej vzniklo

právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková