Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/198/2013

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Oľgy Trnkovej a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,

v právnej veci navrhovateľa S. Š., bývajúceho v I., zastúpeného JUDr. M. Ď., advokátom

v N., proti odporcom 1/ I. S., bývajúcej v N., 2/ Š. K., bývajúcemu v N., za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcov Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave,

Trnavská cesta 82, v zastúpení A., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 12. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom zo 14. augusta 2000 sa navrhovateľ domáhal proti odporcom,

zodpovedajúcim za škodu spôsobenú následkom dopravnej nehody z 12. decembra 1997,

mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia (ďalej len „“) vo výške 2 880 000 Sk (95 598,49 €)

za bolesť a vo výške 6 720 000 Sk (223 063,31 €) za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Okresný súd Nitra (čiastočným) rozsudkom z 19. júna 2001 č. k. -71

uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi odškodnenie

2

za bolesť v sume 2 225 250 Sk (73 856,47 €) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

(654 750 Sk - 21 733,72 €) ohľadne odškodnenia za bolesť konanie zastavil (§ 96 ods. 1

). Uviedol, že navrhovateľ 12. decembra 1997 pri dopravnej nehode, zavinenej

odporcom 2/ na motorovom vozidle vo vlastníctve odporkyne 1/, utrpel ťažkú ujmu na zdraví.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

č. Za primerané zvýšenie pritom považoval 60-násobok základného bodového

ohodnotenia, t. j. 1 256,25 x 30 Sk (hodnota jedného bodu) x 60 = 2 261 250 Sk

(75 059,75 €), z ktorej sumy odpočítal už vyplatenú sumu 36 000 Sk (1 194,98 €).

Krajský súd v Nitre na odvolanie odporcov a vedľajšieho účastníka uznesením

zo 16. decembra 2002 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

(vyhovujúcej) časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že neboli splnené

predpoklady pre rozhodovanie o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolesť spočívajúce

v ustálení zdravotného stavu navrhovateľa.

Okresný súd Nitra (po pripustenej zmene návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal

odškodnenia za bolesť v sume 4 428 000 Sk - 146 982,67 €, zodpovedajúcej 80-násobku

základného bodového ohodnotenia a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume

3 967 500 Sk - 131 696,87 €, zodpovedajúcej 100-násobku základného bodového

ohodnotenia) v poradí druhým rozsudkom zo 16. mája 2006 č. k. -384 uložil

odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu

6 219 000 Sk (206 432,98 €) a náhradu trov konania v sume 441 071 Sk (14 640,87 €),

na účet súdu trovy štátu v sume 72 200 Sk (2 396,60 €) a súdny poplatok v sume 373 140 Sk

(12 385,98 €), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie sumy

2 176 500 Sk (72 246,56 €) zamietol a vo zvyšku (nad sumu 8 395 500 Sk - 278 679,54 €)

konanie zastavil ( ). Uviedol, že navrhovateľovi bola pri dopravnej nehode

z 12. decembra 1997 zavinenej odporcom 2/ – vodičom motorového vozidla, ktorého

prevádzkovateľom bola odporkyňa 1/, spôsobená škoda na zdraví. Dospel k záveru, že sú

dané dôvody (hodné osobitného zreteľa) pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel ťažkú ujmu

na zdraví, následkom ktorej bola dlhodobá a opakovaná hospitalizácia, 30 operačných

zákrokov do roku 2001 a následne množstvo ďalších zákrokov pri úplnej, či lokálnej anestézii

a dlhodobá liečba. Navrhovateľ trpel značnými bolesťami. K dopravnej nehode pritom došlo

3

v čase, keď mal navrhovateľ 32 rokov, bol zamestnaný ako majster a samostatný odborný

referent s perspektívou ďalšieho profesionálneho rastu. V súčasnosti je plne invalidným,

pripútaným na invalidný vozík, osobou zdravotne ťažko postihnutou s mierou funkčnej

poruchy 50 %. Takýto stav mu neumožňuje vykonávať pôvodné zamestnanie, obmedzuje ho

v rodinnom živote, pretože potrebuje pomoc inej osoby a neumožňuje mu zapájať sa do diania

okolo seba a do spoločenských aktivít v mieste bydliska. Následky dopravnej nehody mali

vplyv na manželské spolužitie, prejavujúce sa v intímnej sfére a nemožnosti mať ďalšie deti

(jediná dcéra mala v čase dopravnej nehody 8 rokov) a medzi ním a manželkou sa vytvoril

vzťah ošetrovateľky a pacienta. Súd prvého stupňa pri úvahe o rozsahu zvýšenia odškodnenia

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal (okrem následkov dopravnej

nehody na zdravotnom stave navrhovateľa) aj z matematicko-právnej logiky, keď právny stav

aplikoval na finančné možnosti odporov cez ich poistenie u vedľajšieho účastníka, pretože

ustanovenie vyhlášky č. (na rozdiel od jeho výkladu v minulosti) treba

aplikovať na všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí sú si podľa Slovenskej

republiky všetci rovní a každý z nich má svoje práva. Za primerané zvýšenie odškodnenia

za bolesť považoval 70-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia, t. j. 1 845 x 30

x 70 = 3 874 500 Sk - 128 609,83 € a zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia 60-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia, t. j. 1 322,5 x 30 x 60 =

2 380500 Sk - 79 018,12 €, čo spolu predstavuje sumu 6 255 000 Sk - 207 627,96 €, z ktorej

po odpočítaní už vyplatených súm navrhovateľovi priznal sumu 6 219 000 Sk - 206 432,98 €.

O trovách konania rozhodol podľa , o trovách štátu podľa

a o súdnom poplatku podľa , o súdnych

poplatkoch.

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka (v poradí

druhým rozhodnutím) rozsudkom z 12. septembra 2007 sp. zn. rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil vo vyhovujúcej časti tak, že odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 3 758 400 Sk (124 756,02 €), v časti týkajúcej sa

výroku o náhrade trov konania tak, že odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 248 379 Sk (8 244, 67 €)

na účet právneho zástupcu a v časti výroku o poplatkovej povinnosti tak, že odporcom 1/, 2/

uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh v sume 150 336 Sk

(4 990,24 €) na účet súdu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh

zamietol a v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu o zaplatenie sumy 2 176 500 Sk

(72 246,56 €), ako aj v časti o náhrade trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa

so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého sú dané dôvody (hodné osobitného zreteľa)

pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa vyhlášky č. Uviedol, že odškodnenie za bolesť a odškodnenie

za sťaženie spoločenského uplatnenia treba vnímať ako dve relatívne samostatné a na sebe

nezávislé zložky náhrady škody. Obe majú charakter nemateriálnej ujmy a ako nároky rýdzo

osobnej povahy, predstavujú pre poškodeného možnosť obstarať si náhradné požitky

za prežité a prežívané utrpenia, strasti a obmedzenia v živote následkom škody na zdraví.

Vychádzajúc zo znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva rozsah poranení a s nimi

spojených utrpení a bolestí navrhovateľa následkom dopravnej nehody z 12. decembra 1997,

ku ktorým treba prirátať aj bolesti spojené s prekonanou tracheotómiou, laparotómiou,

plastikou svalovo kožného laloku, odberom kožných transplantátov, odberom spongiózy

odstránením nekrotických kostí a pod. dospel odvolací súd k záveru, že primeraným zvýšením

odškodnenia za bolesť je 40-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia.

V porovnaní so súdom prvého stupňa akceptoval počet bodov 1525 a nie 1845, pretože tento

počet bodov znalec (MUDr. P. O.) určil po zvýšení podľa ods. 6 a 7 Prílohy vyhlášky č.

Preto za dôvodný považoval nárok na odškodnenie za bolesť vo výške 1 830 000

Sk - 60 744,87 € (1 525 x 30 x 40). Pri odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia

v porovnaní so súdom prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru o primeranosti jej

zvýšenia vo výške 50-násobku základného bodového ohodnotenia, t. j. 1 322,5 x 30 x 60 =

1 983 750 Sk - 65 848,44 €. Zohľadnil pritom najmä skutočnosť, akým spôsobom sa ujma

na zdraví prejavila na živote navrhovateľa v budúcnosti. Je nepochybné, že navrhovateľ zostal

obmedzený v základných životných funkciách, stratil zamestnanie, stal sa invalidným a je

pripútaný na invalidný vozík. Napriek tomu, že je ženatý, vzhľadom na charakter poranení, je

obmedzený aj jeho intímny život. Navrhovateľovi, po odpočítaní už vyplatených súm, potom

priznal celkove sumu 3 758 400 Sk (124 756,02 €). O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s , o trovách štátu podľa a o súdnom

poplatku podľa , , o súdnych

poplatkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2009 sp. zn.

na dovolanie navrhovateľa zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým bol rozsudok

okresného súdu zmenený tak, že návrh na odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa vo zvyšku (vo výške od 3 758 400 Sk - 124 756,02 € do 6 219 000 Sk -

206 432,98 €) zamieta a vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu vo výroku

o náhrade trov konania, poplatkovej povinnosti a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatku dôvodov, pre ktoré považoval

v porovnaní so súdom prvého stupňa za primeraný iný násobok zvýšenia odškodnenia

za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Krajský súd v Nitre (v poradí tretím rozhodnutím) rozsudkom zo 14. apríla 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu

124 756,02 € (3 758 400 Sk) do sumy 206 432,98 € (6 219 000 Sk) zmenil tak, že návrh

zamietol. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania

10 677,42 € na účet právneho zástupcu a na účet súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok

za návrh v sume 4 990,24 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru,

že v prípade bolestného je primerané zvýšenie vo výške 40-násobku základného bodového

ohodnotenia, čo pri počte bodov 1525 a hodnote bodu 30 Sk, predstavuje sumu 1 830 000 Sk

(60 744,81 €). Od tejto sumy treba odpočítať sumu 19 350 Sk (642,30 €) a sumu 36 000 Sk

(1 194,98 €), ktoré boli vedľajším účastníkom už navrhovateľovi vyplatené. Odvolací súd sa

nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že primeraným je zvýšenie odškodnenia za bolesť

vo výške 70-násobku základného bodového ohodnotenia, ktorý pritom vychádzal aj

z nesprávneho počtu bodov 1845. Za nesprávny považoval postup, pri ktorom súd prvého

stupňa pri zvýšení odškodnenia za bolesť uvádzal počet operácií 31, pretože ich bolo 16

(znalecký posudok znalca MUDr. P. O.). Uviedol, že pri rozsahu zvýšenia odškodnenia za

bolesť treba akceptovať skutočnosť, že navrhovateľ utrpel poranenia ako krvácanie pod

pavúčnicou mozgu, vnútrokĺbovú zlomeninu, zlomeninu pravej a ľavej očnice, vpáčenie

čelovej kosti, zlomeninu čuchových kostí, zlomeninu jabĺčka, vnútrokĺbovú zlomeninu

píšťaly vpravo, zlomeninu hrany jamky bedrovej kosti, pohmoždenie pľúc, zlomeninu

ôsmeho a deviateho rebra, krvácanie pod obal pečene a sepsa. Treba tiež zohľadniť aj to, že

navrhovateľ prekonal tracheotómiu, laparotómiu, plastiku svalovo kožným lalokom, odber

kožných transplantátov, odber spongiózy odstránením nekrotických kostí a pod. Aj pri

komplexnom ponímaní utrpených bolestí navrhovateľom odvolací súd sa nestotožnil

s rozsahom zvýšenia odškodnenia za bolesť priznanej súdom prvého stupňa, pretože toto

nezodpovedá rozsahu zdravotného poškodenia a najmä rozsahu utrpených bolestí následkom

dopravnej nehody. Poznamenal pritom, že navrhovateľ môže byť odškodnený iba v súvislosti

s už utrpenými a prekonanými bolesťami a nie aj v súvislosti s bolesťami, ktoré sa len

6

očakávajú (napr. operácia bedrového kĺbu). Pokiaľ ide o výšku náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia odvolací súd dospel k záveru, že primeraným je 50-násobné

zvýšenie základného bodového ohodnotenia, čo predstavuje sumu 1 983 750 Sk - 65 848,44 €

(t. j. bodov x 30 x 50). Vychádzal zo skutočnosti, že v čase dopravnej nehody mal

navrhovateľ 32 rokov, bol zamestnaný a mal založenú vlastnú rodinu. Tiež vyvíjal priemerné

aktivity v oblasti kultúrneho, spoločenského a športového života. Po stabilizácii zdravotného

stavu je navrhovateľ plne invalidnou osobou s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá je

odkázaná na invalidný vozík. Niektoré devastačné poranenia dolnej končatiny navrhovateľa

vzbudzujú súcit a ľútosť. Vzhľadom na charakter niektorých poranení a jeho prevažujúcu

imobilitu je navrhovateľ obmedzený aj v intímnom živote. Napriek týmto obmedzeniam sa

odvolací súd nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že primeraným zvýšením

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je 60-násobok základného bodového

ohodnotenia. Navrhovateľ pred dopravnou nehodou nebol takou osobou, ktorá by vyvíjala

mimoriadne aktivity v oblasti politického, spoločenského a športového života. Podľa názoru

odvolacieho súdu je 50-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia primerané tým

aktivitám, ktoré navrhovateľ vykonával pred dopravnou nehodou a tiež je primerané

obmedzeniam navrhovateľa vo všetkých sférach života, ktoré ho po dopravnej nehode

postihli. O náhrade trov konania (prvostupňového a dovolacieho) rozhodol podľa § 224 ods. 2

v spojení s a o poplatkovej povinnosti podľa ,

písm. a/, o súdnych poplatkoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (v poradí druhým rozhodnutím) uznesením

z 22. februára 2012 sp. zn. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Krajský súd v Nitre (v poradí štvrtým rozhodnutím) rozsudkom z 12. júna 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku nad sumu

124 756,02 € (3 758 400 Sk) do sumy 206 432,98 € (6 219 000 Sk) zmenil tak, že

odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu

12 746, 46 € (384 000 Sk) v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po zopakovaní

uvedeného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľa treba v súvislosti

s určením základného bodového ohodnotenia bolestného vychádzať z počtu bodov 1845 (ako

určil znalec MUDr. O.) a nie z počtu bodov 1525 (názor vedľajšieho účastníka). V tomto

smere poukázal na závery najvyššieho súdu vyslovené v rozhodnutí sp. zn.

. Vo vzťahu k nároku za bolesť na rozdiel od súdu prvého stupňa vzhľadom

na charakter a rozsah utrpených zranení a prekonaných bolestí dospel k záveru, že

u navrhovateľa je primerané 40-násobné (nie 70-násobné) zvýšenie základného bodového

ohodnotenia. Uviedol, že treba v prvom rade akceptovať skutočnosť, že navrhovateľ

v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou utrpel a prekonal liečebný proces v odôvodnení

rozhodnutia špecifikovaných poranení a napriek ich rozsahu a závažnosti zostal živý

po prekonaní 16 operácií, nie 31 ako nesprávne konštatoval prvostupňový súd.

Na 40-násobnom zvýšení základného bodového ohodnotenia bolestného zotrval odvolací súd

napriek tomu, že navrhovateľ prekonal tracheotómiu, laparotómiu, odber kožných

transplantátov, odber spongiózy a iné, lebo všetky tieto úkony a bolesti v súvislosti s nimi

prekonané a podstúpené boli u navrhovateľa ohodnotené v rámci základného bodového

ohodnotenia bolestného (u niektorých položiek aj zvýšené podľa prílohy A), pričom práve

intenzita týchto bolestí odôvodňuje 40-násobné zvýšenie. Pri hodnotení bolesti nie je možné

zohľadňovať očakávané bolesti, resp. tie, ktoré majú nastať až v budúcnosti, ako v prípade

očakávanej operácie bedrového kĺbu. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním

prvostupňového súdu, že pri rozhodovaní o náhrade za bolesť (a sťaženie spoločenského

uplatnenia) by sa malo vychádzať z matematicko-právnej logiky a právny stav by sa mal

aplikovať cez finančné možnosti odporcov a cez poistenie u vedľajšieho účastníka.

Nestotožnil sa ani s jeho konštatovaním, že akýmsi vodítkom pri posudzovaní dôvodnosti

uplatnenej výšky týchto nárokov by mala byť skutočnosť, že v zmysle platného zákonného

poistenia vedľajší účastník zodpovedá za náhradu škody každej osobe až do výšky

19 000 000 Sk (pri 50 % funkčnej poruche by vedľajší účastník mohol plniť do výšky

9 500 000 Sk). K tomu odvolací súd poznamenal, že treba akceptovať špecifiká konkrétne

prejednávanej veci. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia napriek tomu, že

navrhovateľ bol v dôsledku utrpených poranení vylúčený z pracovného a intímneho života,

odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že primeraným je 60-násobné

zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Podľa jeho názoru prvoradou prioritou

navrhovateľa je skutočnosť, že zostal nažive aj keď s trvalými a vážnymi zdravotnými

ťažkosťami. Nebol absolútne vylúčený z bežných životných činností, ktoré je schopný

zvládnuť s pomocou iných osôb. V čase dopravnej nehody mal založenú rodinu,

v obmedzenej miere môže absolvovať kultúrne a spoločenské akcie v rámci obce (je čiastočne

mobilný za pomoci invalidného vozíka). Za nemožnosť vykonávať sústavné zamestnanie je

navrhovateľovi vyplácaná úrazová renta v sume 63,12 € mesačne a invalidný dôchodok

v sume 385,10 €, vedľajší účastník mu prepláca finančné náklady na zakúpenie zdravotných

pomôcok (v roku 2013 to bolo 255 €). Preto za primerané zvýšenie považoval 50-násobok

základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Teda celkove priznal

navrhovateľovi (v porovnaní so súdom prvého stupňa) zvýšenie bolestného 1845 x 40 x 30 =

2 214 000 Sk, z ktorej sumy odrátal sumu 16 350 Sk a sumu 36 000 Sk (vedľajší účastník

vyplatil) a 1 322,5 x 50 x 30 = 1 983 750 Sk, t. j. 2 158 650 +1 938 750 = 4 142 400 Sk

(137 502,49 €) a odporcom (vedľajším účastníkom) zostáva vyplatiť len sumu 12 746,46 €

(rozdiel v bodovom ohodnotení (medzi počtom bodov 1845 a 1525 bodov). Na záver

poznamenal, že správna interpretácia ustanovenia vyhlášky č.

z hľadiska vymedzenia prípadov hodných osobitného zreteľa závisí vždy od okolností

konkrétneho prípadu, pričom dôležitým kritériom je samotná závažnosť spôsobenej škody

na zdraví a možnosti vyliečenia, či eliminácia spôsobnej škody, čo znamená, či v dôsledku

poškodenia zdravia poškodený je obmedzený v spôsobe života, či je nútený k pravidelným

kontrolám u lekárov a pod. Pri určení výšky rozsahu odškodnenia má súd možnosť podľa

vlastnej úvahy posúdiť to, aké zvýšenie náhrady v prípade obidvoch kategórií (bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia) považuje za primerané v danej prejednávanej veci.

Za spravodlivé rozhodnutie treba považovať také, ktoré vychádza z princípu proporcionality,

ako základného princípu právneho štátu. Tento princíp vyžaduje, aby medzi priznanou výškou

náhrady, založenej na objektívnych a rozumových dôvodoch, a spôsobenou škodou, existoval

vzťah primeranosti. O trovách (doterajšieho) konania rozhodol podľa

v spojení s a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v rozsahu uvedených výrokov podal dovolanie

navrhovateľ. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ( )

spočívajúce v tom, že odvolací súd na zistený skutkový stav síce správne aplikoval citované

ustanovenia, avšak ich obsah nielen nesprávne interpretoval, ale aj na správne zistený

skutkový stav nesprávne aplikoval. Navrhovateľ naďalej trval na tom, že správnym,

spravodlivým a adekvátnym k okolnostiam jeho utrpenia a dlhotrvajúcich útrap je primerané

zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 70-násobku základného bodového ohodnotenia

a v prípade SSU vo výške 60-násobku základného bodového ohodnotenia tak, ako ho určil

súd prvého stupňa. Mal za to, že odvolací súd len mechanicky prečítal dôkazy vykonané

prvostupňovým súdom a to bez toho, aby svoje rozhodnutie oprel o nové, doteraz nevykonané

dôkazy. Nesplnil si preto povinnosť vyplývajúcu mu z Rozsudok

odvolacieho súdu považoval v celom rozsahu za nepreskúmateľný, keďže nedošlo

9

k zadováženiu riadneho zákonného podkladu pre rozdielne hodnotenie dôkazov oproti

rozhodnutiu prvostupňového súdu. Odvolaciemu súdu vytkol nevysvetlenie právne

významných skutočností a tým nerešpektovanie právneho názoru dovolacieho súdu. Niektoré

ním uvedené názory považoval za absurdné, až necitlivé a cynické.

Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Vedľajší účastník navrhol dovolanie zamietnuť. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa

týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, lebo v danom prípade

nevykonával výklad aplikovaných právnych predpisov, ale išlo o vyhodnotenie vykonaných

dôkazov v rámci úvahy súdu. Teda ak súd správne použil ustanovenia právnej normy

na riadne zistený skutkový stav, nie je uvažovanie súdu v rámci tejto normy možné považovať

za nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho

súdu pod sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) preskúmal napadnutý rozsudok podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i dôvodmi

uplatnenými v dovolaní. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

10

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť, skúmal najskôr dovolací súd, či

konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je postihnuté

niektorou z procesných vád vymenovaných v a dospel k záveru, že konanie pred

odvolacím súdom nie je takouto vadou postihnuté.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len

vecného charakteru (dotýkajúce sa správnosti právneho posúdenia veci) ale vo svojej podstate

spochybňujú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (nedostatočne

zdôvodnený záver, že sa nejedná o taký prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by

odôvodňoval uplatnené zvýšenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia), dovolací súd

pristúpil k posúdeniu argumentačnej „udržateľnosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu

z pohľadu, či napĺňa záruky, ktoré garantujú, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je

arbitrárny (svojvoľný), teda takého práva účastníka konania na odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces i práva na súdnu ochranu, riešiac

z tohto hľadiska i otázkou, či dovolateľovi prípadne nebola v konaní odňatá možnosť pred

súdom konať v zmysle

Právo na spravodlivý proces (i súdnu ochranu) je totiž naplnené práve tým, že

všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces.

11

Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd v danom prípade k záveru, že právo

navrhovateľa na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu vychádza z ústavnej konformnosti výkladu noriem spojených s uplatnením

práva na súdnu ochranu, zjavnej správnosti deklarovaných premís a z nich dôvodiacich

právnych záverov, čo má dopad na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, na spravodlivé

usporiadanie vzťahov.

Podľa dovolacieho súdu koncipované rozhodnutie odvolacieho je určité

a zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov a zaujíma stanovisko k podstate dôvodov

uvedených v dovolaní (t. j. či sú tu dôvody hodné osobitné zreteľa pre uplatňované zvýšenie

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky

č. ). Podľa názoru dovolacieho súdu takéto rozhodnutie nie je neodôvodnené

alebo arbitrárne, a preto nie je z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo by

malo za následok porušenie základného práva alebo slobody. V zmysle judikatúry považuje

ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne

odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové

a právne skutočnosti (, ). Dovolací súd pri preskúmaní rozhodnutia

dospel k záveru, že odvolací súd sa primerane vysporiadal s argumentáciou navrhovateľa,

zákonne ustálil skutkový stav veci a relevantné zákonné ustanovenia aplikoval spôsobom,

ktorý neodporuje ich zneniu, účelu ani zmyslu. Nezistil ani také skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné toto rozhodnutie označiť za nezlučiteľné s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou s ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania

( ). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam (napr.

, ), pričom v konkrétnych okolnostiach danej veci sa tak podľa

názoru dovolacieho súdu nestalo. Z uvedeného dôvodu podľa názoru dovolacieho súdu

nejestvuje ani príčinná súvislosť medzi označenými právami navrhovateľa a postupom

odvolacieho súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by umožňovala vysloviť záver

o porušení navrhovateľových práv. Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje podľa

názoru dovolacieho súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom dovolací súd

nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva

z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že navrhovateľ sa s názorom

12

odvolacieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (napr. , , ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na spravodlivé súdne konanie stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Literatúra i doktrína sa zhodujú

v tom, že „inou vadou konania“ sa rozumie porušenie ustanovenia zákona upravujúceho

konanie od začiatku až do skončenia, ako príklady sa uvádzajú nezisťovanie skutočností

podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazov,

nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo zastavenia konania, nesprávne

vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne všeobecne známej, a na to

nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok predpísaných poučení.

Dovolacím dôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak bolo kauzálne pre

nesprávne rozhodnutie vo veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto nepostačuje len

abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania založiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Zistenie skutkového stavu veci bolo dotknuté procesom dokazovania vykonaným pred

odvolacím súdom v súlade s a následne i vyhodnotené.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania

a z jeho charakteru vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( ),

preto dovolaciemu súdu ani neprislúcha hodnotiť, resp. prehodnocovať dôkazy vykonané

súdmi nižších stupňov. Dovolací súd na tomto mieste uvádza, že do obsahu základného práva

podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

().

13

Či už teda výsledky dokazovania (ktoré bolo na súde prvého stupňa a na odvolacom

súde zopakované) boli súdmi vyhodnotené rovnako alebo odlišne, podľa názoru navrhovateľa

správne alebo nesprávne, nemá to za následok inú vadu v zmysle

Je totiž v právomoci súdov oboch nižších stupňov po vykonaní dôkazu tento i vyhodnotiť.

V zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdom, ani prieskumu

vykonaného dokazovania. V danom prípade odvolací súd vyhodnotil výsledky dokazovania

po jeho zopakovaní, čím odôvodnil svoje právne závery. Z uvedeného hľadiska preto

nemožno prisvedčiť názoru dovolateľa, že odvolací súd oproti súdu prvého stupňa nesprávne

vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania. Pokiaľ pri rozhodovaní súdy vychádzali

z vykonaných dôkazov v tom, či podľa ich názoru (ne)boli splnené podmienky pre priznanie

navrhovateľom uplatneného zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia, ide o odlišnosť v samotnom právnom posúdení veci konajúcimi súdmi, čo je

dovolacím dôvodom v zmysle

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nezistil, že by konanie súdu bolo postihnuté

inou vadou konania ( ).

V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle ;

navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že

odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

14

Je teda nepochybné, že predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok

na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa vyhlášky č.

Súdy oboch nižších stupňov dospeli k zhodnému záveru, že sú dané dôvody (hodné

osobitného zreteľa) pre zvýšenie základného bodového ohodnotenia tak odškodnenia

za bolesť, ako aj za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného zákonného

ustanovenia. V porovnaní so súdom prvého stupňa odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného súdom prvého stupňa po jeho zopakovaní považoval za primeraný iný

násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

Treba uviesť, že podľa vyhlášky č. môže súd odškodnenie

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad sumu ustanovenú

v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

V súlade s citovaným ustanovením mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch,

t. j. v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd ich môže v týchto prípadoch primerane

zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, avšak takéto zvýšenie vykonané v rámci

voľnej úvahy súdu musí byť vždy náležite odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej povahe

a okolnostiam konkrétneho prípadu. Úvaha súdu o primeranosti zvýšenia nie je neobmedzená,

lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné

odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila súčasne hľadiská,

na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu súdu o miere

primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci súdy rozdielne posúdili primeranosť zvýšenia odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa považoval za primerané zvýšenie

odškodnenia za bolesť na 70-násobok základného bodového ohodnotenia v rozsahu 1845

bodov a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 60-násobok základného

bodového ohodnotenia v rozsahu 1 322,5 bodov. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa a na odvolacom pojednávaní zopakovaného, považoval

za primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť na 40-násobok v rozsahu 1845 bodov

a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 50-násobok základného bodového

ohodnotenia v rozsahu 1 322,5 bodov.

15

Odvolací súd v danom prípade prihliadol k okolnostiam významným pre stanovenie

výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom

navrhovateľa pri dopravnej nehode a dôvodne posúdil daný prípad ako hodný osobitného

zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia stanovené

v § 7 ods. 2 vyhlášky, konkrétne o 40 a 50-násobok základného bodového ohodnotenia.

Správne zhodnotil intenzitu (stupeň) a rozsah obmedzenia alebo straty predpokladov pre

uplatnenie navrhovateľa v živote a v spoločnosti, s prihliadnutím na konkrétne poškodenie

zdravia navrhovateľa na jeho osobný, intímny život, jeho životné úkony, ako i na uspokojenie

jeho osobnostných a spoločenských potrieb, t. j. uplatnenie vo všetkých sférach jeho života sa

podstatne zúžilo, avšak nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti

uplatnenia úplne nezanikli, len sa v podstatnej miere sťažili možnosti výkonu celej škály

činností, ktoré pred poškodením vykonával.

Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky dovolacím súdom, by mohol byť daný

len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci však dovolací súd

dospel k záveru, že táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípade navrhovateľa

porušená nebola. Požadované 70 a 60-násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia je vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a vykonanému

dokazovaniu neprimerané. Navrhovateľovi sa podľa názoru dovolacieho súdu nepodarilo

preukázať, že by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo

odôvodnené odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia až vo výške

70 a 60-násobku. Odvolací súd svoj právny záver náležitým spôsobom, zodpovedajúcim

, odôvodnil; jeho rozhodnutie je preto určité, zrozumiteľné

a preskúmateľné.

Odvolací súd pri rozhodovaní dospel k záveru, že navrhovateľovi nepatrí podľa § 7

ods. 3 vyhlášky 70-násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a 60-násobné zvýšenie

za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno mu vyčítať tento jeho záver a úvahy o tom,

akú mieru zvýšenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval

za primeranú. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132

v spojení s vyhlášky), sa možno stotožniť. Dovolací súd preto dovolanie

navrhovateľa smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b

ods. 1 ).

16

Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že súdy sú pri posudzovaní zvýšenia

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vždy povinné vychádzať

z konkrétnych okolností tej-ktorej prejednávanej veci, čo znamená, že pri svojom

rozhodovaní zohľadňujú individuálne okolnosti každého prípadu osobitne, čo predurčuje ale

i determinuje výsledok súdneho konania. Teda miera bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia a výška jeho odškodnenia je individualizovaná osobitosťami každého prípadu

zvlášť; identickosť prípadov v obdobných veciach je skôr vzácnou výnimkou.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že navrhovateľ neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v ,

ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová