Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/250/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. K., bývajúceho

v Ž., zastúpeného JUDr. Z. H., advokátkou v Ž., proti odporcovi M. B., bývajúcemu v B.,

zastúpenému Advokátskou kanceláriou M., so sídlom Ž., o zaplatenie 23 317,86 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. septembra 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania

493,38 € a to na účet Advokátskej kancelárie M., so sídlom Ž., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 17. augusta 2011 č. k. -191 zamietol

v celom rozsahu návrh navrhovateľa o zaplatenie 24 317,86 € s príslušenstvom.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 2 955,19 € do 15 dní

po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcu, Advokátska

kancelária J., so sídlom M..

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. septembra 2012

sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil. Navrhovateľovi uložil povinnosť

nahradiť odporcovi titulom trov odvolacieho konania sumu 493,16 € na účet jeho

splnomocneného zástupcu Advokátska kancelária J., so sídlom Ž., do 3 dní po právoplatnosti

rozsudku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal, aby

dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho návrhu vyhovel, keďže rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd rovnako ako

2

súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a nesprávne právne posúdil

prejednávanú vec, keď potvrdil úvahu súdu prvého stupňa, že v danej veci sa jedná

o občianskoprávny vzťah a z tohto dôvodu je potrebné listinu „uznanie záväzku“ z 2.12.2005

posudzovať podľa ustanovení . Zároveň sa nestotožnil so záverom

odvolacieho súdu, že v tomto prípade je nesprávna pasívna legitimácia odporcu, lebo v uznaní

záväzku hovorí o spoločnosti a preto nie je splnená podmienka pasívnej legitimácie odporcu

ako fyzickej osoby. V uznaní záväzku nie je spomínaná spoločnosť odporcu, naopak záväzok

uznal odporca ako fyzická osoba a jedná sa o finančný záväzok fyzickej osoby, ktorý mal

vyplatiť navrhovateľovi ako podiel na zisku jeho firmy, čím nie je vylúčené, že sa jedná

o podnikanie fyzickej osoby.

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie

navrhovateľa, vzhľadom na jeho skutkovú a právnu argumentáciu, zamietol a žiadal náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Prípustnosť dovolania navrhovateľa z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva. Napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci nevyslovil záväzný právny názor ( )

a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného

v ustanovení

Vzhľadom na veta druhá a tiež obsah dovolania najvyšší súd

pristúpil k posúdeniu, či navrhovateľom podané dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že nemá žiadne obmedzenia

vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný,

preto ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné

(viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Rovnako ale treba uviesť, že prípustnosť dovolania

v zmysle nezakladá samo tvrdenie účastníka (resp. jeho subjektívny názor)

o existencii niektorej z predmetných procesných vád; rozhodujúcim je výlučne iba záver

(zistenie) dovolacieho súdu, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až g/ navrhovateľ nenamietal a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta aj nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom

( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde

o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci prípustnosť dovolania (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , , , a ).

Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, to ale samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania

(porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

navrhovateľa nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,

ktorú poskytol príjemcovi vypracovaním vyjadrenia z 25.3.2013 k dovolaniu navrhovateľa

v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 a nasl. tejto vyhlášky vo výške

403,34 €, plus režijný paušál 7,81 € a DPH vo výške 20 %, ktorá činí 82,23 €, čo predstavuje

spolu 493,38 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová