Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bda/394039.a50392.pdf
PDF · 140.36 KB
No categories available
2Cdo/250/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 250/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. K., bývajúceho
v Ž., zastúpeného JUDr. Z. H., advokátkou v Ž., proti odporcovi M. B., bývajúcemu v B.,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou M., so sídlom Ž., o zaplatenie 23 317,86 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 31 C 18/2009, o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. septembra 2012 sp. zn.
8 Co 101/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania
493,38 € a to na účet Advokátskej kancelárie M., so sídlom Ž., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom zo 17. augusta 2011 č. k. 31 C 18/2009-191 zamietol
v celom rozsahu návrh navrhovateľa o zaplatenie 24 317,86 € s príslušenstvom.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 2 955,19 € do 15 dní
po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu odporcu, Advokátska
kancelária J., so sídlom M..
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. septembra 2012
sp. zn. 8 Co 101/2012 rozsudok okresného súdu potvrdil. Navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporcovi titulom trov odvolacieho konania sumu 493,16 € na účet jeho
splnomocneného zástupcu Advokátska kancelária J., so sídlom Ž., do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal, aby
dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho návrhu vyhovel, keďže rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a nesprávne právne posúdil
prejednávanú vec, keď potvrdil úvahu súdu prvého stupňa, že v danej veci sa jedná
o občianskoprávny vzťah a z tohto dôvodu je potrebné listinu „uznanie záväzku“ z 2.12.2005
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa nestotožnil so záverom
odvolacieho súdu, že v tomto prípade je nesprávna pasívna legitimácia odporcu, lebo v uznaní
záväzku hovorí o spoločnosti a preto nie je splnená podmienka pasívnej legitimácie odporcu
ako fyzickej osoby. V uznaní záväzku nie je spomínaná spoločnosť odporcu, naopak záväzok
uznal odporca ako fyzická osoba a jedná sa o finančný záväzok fyzickej osoby, ktorý mal
vyplatiť navrhovateľovi ako podiel na zisku jeho firmy, čím nie je vylúčené, že sa jedná
o podnikanie fyzickej osoby.
Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie
navrhovateľa, vzhľadom na jeho skutkovú a právnu argumentáciu, zamietol a žiadal náhradu
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Prípustnosť dovolania navrhovateľa z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku nevyplýva. Napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1
O.s.p.), dovolací súd v tejto veci nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.)
a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného
v ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tiež obsah dovolania najvyšší súd
pristúpil k posúdeniu, či navrhovateľom podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia
vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný,
preto ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., možno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné
(viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995). Rovnako ale treba uviesť, že prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá samo tvrdenie účastníka (resp. jeho subjektívny názor)
o existencii niektorej z predmetných procesných vád; rozhodujúcim je výlučne iba záver
(zistenie) dovolacieho súdu, že k vade tejto povahy skutočne došlo.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až g/ navrhovateľ nenamietal a ich
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
V dovolaní sa namieta aj nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom
(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že
nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený
skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až
vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.
V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde
o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod
zakladajúci prípustnosť dovolania (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho
rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, to ale samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania
(porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
navrhovateľa nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 238 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,
ktorú poskytol príjemcovi vypracovaním vyjadrenia z 25.3.2013 k dovolaniu navrhovateľa
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 a nasl. tejto vyhlášky vo výške
403,34 €, plus režijný paušál 7,81 € a DPH vo výške 20 %, ktorá činí 82,23 €, čo predstavuje
spolu 493,38 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2014
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová