Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/289/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ V. K.,

bývajúca v D., 2/ M. K., bývajúci v D., obaja zastúpení JUDr. I. F., advokátkou Advokátska

kancelária D., proti ţalovanému : I. M., bývajúci D., t. č. bytom M., zastúpený P.,

za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného L. M., bývajúca D., t. č. bytom M.,

zastúpená P., o zaplatenie 24 500 € s prísl., o zaplatenie 10 500 Sk s prísl., vedenej na

Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 10. septembra 2012 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 10. septembra 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo 16. apríla 2012 č. k. -217

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ sumu 24 500 € s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 24 500 € od 28.11.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ sumu 10 500 € s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10 500 € od 5.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, ţe je

nesporné, ţe ţalovaný do BSM so svojou manţelkou vydraţil nehnuteľnosti vlastnícky

patriace ţalobcom. Pre prípad, ţe sa tak stane, uzavreli dohodu, v zmysle ktorej mal ţalovaný

zaplatiť ţalobcom rozdiel medzi sumou 80 000 €, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti

vydraţené a sumu o 115 000 €, t. j. 35 000 € a to tak, ţe sumu 24 500 € mal ţalovaný zaplatiť

do 30 dní po udelení príklepu, v danom prípade teda do 27.10.2010 (príklep bol dňa

27.10.2010) a sumu 10 500 € po uvoľnení a odovzdaní predmetných nehnuteľností do jeho

uţívania. Zároveň podľa dohody ţalobcovia po obdrţaní sumy 24 500 € mali do 15 dní

2

uvoľniť a vypratať predmetné nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania a v zásade medzi

účastníkmi to nebolo ani sporné, je zrejmé, ţe ţalovaný ani jeho manţelka neuhradili

ţalobcom zo sumy 35 000 € ţiadnu čiastku.

Z úradnej povinnosti skúmal, či uvedená dohoda svojím obsahom alebo účelom neodporuje

zákonu, prípadne ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. Nenašiel v konaní

ţalobcov rozpor so ţiadnym zákonom, či uţ o draţbách, resp. .

Samotná draţba, či uţ dobrovoľná alebo napr. exekúciou, je v podstate len obdobou kúpnej

zmluvy, kde je prejav vôle vlastníka nahradený iným spôsobom, príklepom. Nútený spôsob

predaja slúţi v danom prípade k uspokojeniu záväzkov vlastníkov. Pokiaľ vlastníci ako

dlţníci uspokoja tieto záväzky do momentu draţby nie je dôvod, aby došlo k nútenému

predaju. Zároveň treba konštatovať, ţe účelom núteného predaja nie je dosiahnuť čo najvyššiu

sumu pre vlastníkov, ale uspokojiť veriteľov z výťaţku. Bolo by práve v rozpore so zákonom

aj s dobrými mravmi, ak by do momentu draţby bolo bránené vlastníkom, v danom prípade

ţalobcom, pokúsiť sa dosiahnuť za svoje nehnuteľnosti čo najvyššiu sumu a preto je moţné,

aby títo podnikali kroky smerujúce k predaju uvedených nehnuteľností, kde pri takomto

predaji sú práva záloţných veriteľov chránené, či uţ tým, ţe by záloţné právo zostalo

zapísané, prípadne z kúpnej ceny by bol takýto záloţný veriteľ vyplatený. Potom nejaví sa

v rozpore s dobrými mravmi, ak sa uzavrie taká dohoda, akú uzatvorili ţalobcovi, ktorí sa

vzdali práva rokovať s potenciálnymi kupcami, o ktorých existencii, vzhľadom na vykonané

dokazovanie, nebolo pochýb a zároveň ţalobcovia sa zaviazali vypratať predmetné

nehnuteľnosti skôr, ako im prikazoval zákon, po tom, čo by boli obdrţali od ţalovaného

určitú finančnú sumu. Toto je aj odpoveď na otázku ţalovaného, ţe čo mal dostať za svoje

peniaze, teda dostal exkluzivitu v tom, ţe okrem neho ako s potenciálnym kupcom uţ

ţalobcovia s nikým iným nejednali, hoci to bolo ich právo a určité ponuky jednoznačne boli

a navyše by sa vysťahovali v zmysle dohody 15 dní po tom, ako by boli obdrţali prvú časť

dohodnutej sumy. V danom prípade nie je rozpor s dobrými mravmi a uţ aj preto, ţe

od samého počiatku bolo jasné, vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, resp. uţ aj

na vyvolávaciu cenu, ţe v prípade draţby budú uspokojení okrem prednostného záloţného

veriteľa aj všetci ostatní, a ţe bude určitý zvyšok ešte vyplatený aj ţalobcom.

Pokiaľ ide o ďalšie dva dôvody neplatnosti, v podstate sú totoţné a ide o otázku

konania manţelov ako bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, resp. o otázku

súhlasu jedného z manţelov s úkonmi druhého manţela. Niet pochýb, ţe v danom prípade

nejde o beţnú vec a teda manţelia, v danom prípade ţalobca a ţalovaný mali mať od svojich

3

manţelov buď plnú moc, alebo súhlas druhého manţela. Takýto súhlas moţno dať

v akejkoľvek forme, moţno ho teda dať ústne, písomne alebo aj mlčky (konkludentne) ak

zo správania druhého manţela moţno usúdiť, ţe súhlasil s tým, aby bola záleţitosť takto

vybavená a súhlas moţno dať nielen vopred ale aj dodatočne. Pokiaľ je daný súhlas druhého

manţela, nemusí sa súd vôbec zaoberať otázkou platnosti plnej moci danej ţalobkyni

manţelom, nakoľko k jej konaniu stačil súhlas manţela, a to aj dodatočný, ktorý je zrejmý

a nespochybniteľný. Vyplýva to nakoniec aj z plnej moci, ktorou manţelku poveril predajom

a zároveň jej dal oprávnenie zastupovať ho vo všetkých vzťahoch spojených s predajom alebo

prevodom tejto nehnuteľnosti, kde podľa názoru súdu takéto splnomocnenie dáva oprávnenie

uzavrieť aj spornú dohodu. Ţalobca však navyše nikdy nespochybnil svoj súhlas, naopak jeho

súhlas s dohodou je zrejmý a potvrdený podaním ţaloby na ţalovaného. Taktieţ pokiaľ ide

o manţelku ţalovaného, jej súhlas je zrejmý. Tá sama na pojednávaní uviedla, ţe bola

ochotná túto dohodu podpísať aj hneď, len pracovné povinnosti jej nedovolili prísť ju

podpísať na druhý deň a pokiaľ sa s ňou oboznámila, tak iné rozvrhnutie súm nepovaţovala

za podstatné. Je teda zrejmé, ţe pokiaľ sa manţelka ţalovaného dovolala relatívnej neplatnosti

z vyššie uvedeného dôvodu úspešná byť nemohla. Ţalobca sa relatívnej neplatnosti

nedovolával a preto z vyššie uvedených hľadísk musel súd pozerať na dohodu ako na platnú.

Pokiaľ ide o prípadné odstúpenie od zmluvy, ktoré uviedol právny zástupca

ţalovaného vo svojej záverečnej reči, takýto spôsob odstúpenia od dohody nespĺňa náleţitosti

určitého právneho úkonu a súd ho nepovaţuje za platný. Hoci ho právny zástupca nijako

bliţšie nekonkretizoval, odstúpenie od dohody nie je v tejto dohode dohodnuté, v

dohode je prehlásenie, ţe táto nebola uzavretá v tiesni alebo za nápadne nevýhodných

podmienok, teda ani dôvod v zmysle neprichádza do úvahy, ani nebol v konaní

preukázaný. Teda ani odstúpenie od zmluvy urobené tzv. z opatrnosti neprichádza v danom

súdenom prípade do úvahy. Povaţuje dohodu za určitú, zrozumiteľnú a prejav vôle

účastníkov aj dostatočne jasne prejavený a pokiaľ súd nemal problém zistiť vôľu účastníkov

z tejto dohody, nevidí ţiaden dôvod, aby bola s odstupom času neurčitá a nezrozumiteľná pre

ţalovaného.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného a vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného rozsudkom z 10. septembra 2012 č. k. -281 rozsudok okresného

súdu zmenil tak, ţe návrh v celom rozsahu zamietol. Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi

na strane ţalovaného náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania nepriznal.

Dospel k záveru, po tom, čo sám doplnil dokazovanie v odvolacom konaní, ţe súd prvého

stupňa riadne zistil skutkový stav veci, avšak vyvodil nesprávny právny záver.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa vykonaným dokazovaním s poukazom na právnu

úpravu dospel k záveru, ţe zmluva uzatvorená medzi ţalobkyňou a ţalovaným je neplatná

z dôvodu, ţe odporuje zákonu – zákon o dobrovoľných draţbách ako aj odporuje dobrým

mravom. Ţalovaný a vedľajšia účastníčka na strane ţalovaného sa zúčastnili ako vydraţitelia

dobrovoľnej draţby predmetných nehnuteľností, uskutočňovanej spoločnosťou G., na základe

čoho po udelení príklepu a spísaní zápisnice o odovzdaní predmetu draţby nadobudli

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Dojednanie uskutočnené pred uvedeným

spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ţalovaným a vedľajším

účastníkom na strane ţalovaného so ţalobcami povaţoval za absolútne neplatné, odporujúce

zákonu a dobrým mravom.

Predmetná dohoda bola uzatvorená len ţalobkyňou a ţalovaným, je neplatnou

dohodou, keďţe ţalobkyňa konala na základe plnej moci, ktorá sa týkala len predaja

nehnuteľností, a nie uzatvárania dohody a taktieţ chýbal súhlas vedľajšej účastníčky na strane

ţalovaného k uzavretiu takejto dohody. Mal za to, ţe sa nejedná o beţnú vec z dôvodu, ţe

nebol preukázaný súhlas vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného s uzatvorením

predmetnej dohody, keďţe rozdiel medzi cenou, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti

vydraţené a medzi cenou, ktorá mala byť dohodnutá medzi účastníkmi vopred, mal byť

vyplatený z finančných prostriedkov vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného. Uvedené

dôvody ho viedli k tomu, ţe rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh v celom rozsahu

zamietol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/ Namietali,

ţe konanie pred dovolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle , rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle a v konaní došlo

k vadám v zmysle Namietali argumentáciu Krajského súdu v Ţiline, ktorý tvrdil,

ţe predmetná zmluva uzatvorená medzi ţalobkyňou v 1. rade a ţalovaným je neplatná a to

najmä z dôvodu, ţe obchádza zákon o dobrovoľných draţbách, je nepostačujúca. Odvolací

súd sa uspokojil iba so svojím názorom, bez poukazu na konkrétne dôvody, pre ktoré

povaţoval danú zmluvu za obchádzajúcu zákon, ako aj bez ďalšieho odôvodnenia, na základe

čoho dospel k takémuto stanovisku. V zmysle platnej a konštantnej judikatúry rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa Odvolací súd

povaţoval predmetnú dohodu za dôvod sa priečiaci dobrým mravom, pritom svoje tvrdenie

ţiadnym spôsobom neodôvodnil. Vniesol svojím konaním na strane ţalobcov právnu neistotu.

Odvolací súd taktieţ povaţoval dohodu za dohodu, ktorá sa prieči dobrým mravom. Pritom

ţalobcovia nevidia ţiadny dôvod, pre ktorý by sa mala dohoda priečiť dobrým mravom.

Odvolací súd svoje tvrdenie ţiadnym spôsobom neodôvodnil a nevysvetlil.

Odvolací súd nesprávne právne posúdil aj skutočnosť, kedy povaţoval dohodu za

neplatnú, keďţe plná moc udelená ţalobkyňou v 1. rade od jej manţela (v konaní vystupujúci

ako ţalobca v 2. rade) bola udelená len na odpredanie nehnuteľností, a nie na spísanie

dohody. Takýto názor odvolacieho súdu je nesprávny. Odvolací súd evidentne nesprávne

právne posúdil vzniknutú situáciu. Okrem toho je nelogické, prečo odvolací súd poukazuje na

fakt, ţe kúpa alebo predaj nehnuteľností nie je beţnou vecou a teda sa vyţaduje aj súhlas

druhého manţela, kde na margo uvádzajú, ţe predmetná dohoda nebola kúpnou zmluvou a ani

zmluvou, na základe ktorej mal ţalovaný a vedľajší účastník nadobudnúť nehnuteľnosť. Súdu

zrejme unikol fakt, ţe nehnuteľnosť ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného

nadobudli v dobrovoľnej draţbe, na základe ktorej došlo k prechodu vlastníckeho práva a nie

kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo.

Okrem toho v konaní na odvolacom súde došlo k zásadnému porušeniu procesných

práv civilného procesu. Odvolací súd nesmie prekvapiť účastníkov novým právnym názorom

pokiaľ účastníkov neoboznámi s odlišným právnym posúdením a stranám neposkytne priestor

na fundované vyjadrenie. V konaní na odvolacom súde ţalobcovia 1/, 2/ nemali priestor, resp.

odvolací súd svoje rozdielne stanovisko uviedol aţ v krátkom odôvodnení svojho

rozhodnutia, pričom pred samotným rozhodnutím nepovedal, v čom vidí rozdielny názor

oproti názoru súdu prvého stupňa, a tieţ nedal ani priestor na vyjadrenie sa k týmto

skutočnostiam. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného navrhli dovolenie ţalobcov 1/, 2/

zamietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení v súlade

s , proti rozsudku uvedenému v , preskúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dovolaním napadnutý rozsudok

a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Z ustanovenia vyplýva povinnosť dovolacieho súdu

prihlidať vţdy na procesné vady konania uvedené v a tzv. iné vady konania

majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V dovolaní sa nenamieta existencia procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/

aţ e/ a g/ a ich vada v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

Dovolatelia tvrdia, ţe im v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Pod

odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

K namietanej procesnej vade malo podľa názoru dovolateľov dôjsť tým, ţe odvolací

súd povaţoval dohodu uzavretú medzi ţalobkyňou 1/ a ţalovaným za neplatnú a to bez

akéhokoľvek odôvodnenia, povaţoval túto dohodu za dohodu, ktorá sa prieči dobrým

mravom, pričom svoje tvrdenia ţiadnym spôsobom neodôvodnil. V zmysle platnej

a konštantnej judikatúry je teda rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa domáha

navrhovateľ (ţalobca), ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale aj z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

(limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať

odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka

a povinnosť súdu na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náleţitosťou kaţdého rozhodnutia

súdu. Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu

ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať

a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. rozsudok Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí

uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto

povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

kaţdej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyţaduje, aby na kaţdý

argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (napr. Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu a ţe takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Všeobecný súd

však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav

(uznesenie z 23. júna 2004 sp. zn. ).

Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu nezodpovedá citovanému ustanoveniu a právu

účastníkov na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

V danej veci sa ţalobcovia 1/, 2/ domáhajú plnenia z inominátnej zmluvy uzatvorenej

medzi ţalobkyňou 1/ a ţalovaným, t. j. dohody o doplatenie ceny nehnuteľností zo dňa

25.10.2010 – právneho úkonu uskutočneného ţalobkyňou 1/ a ţalovaným. Súd prvého stupňa

dospel k záveru, ţe v konaní ţalobcov nenašiel rozpor so ţiadnym zákonom, či uţ o draţbách

resp. . Nejaví sa v rozpore s dobrými mravmi ak sa uzavrie taká

dohoda, akú uzatvorili ţalobcovia, ktorí sa vzdali práva rokovať aj s potenciálnymi kupcami,

o ktorej existencii vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo pochýb a zároveň ţalobcovia

sa zaviazali vypratať predmetné nehnuteľnosti skôr, ako im prikazoval zákon po tom, čo by

boli obdrţali od ţalovaného určitú finančnú sumu. Ţalovaný mal dostať za svoje peniaze

exkluzivitu v tom, ţe okrem neho ako s potenciálnym kupcom uţ ţalobcovia s nikým iným

nejednali, hoci to bolo ich právo a určité ponuky jednoznačne boli a navyše by sa vysťahovali

v zmysle dohody 15 dní po tom, ako by boli obdrţali prvú časť dohodnutej sumy. Nie je tu

ţiaden rozpor s dobrými mravmi uţ aj preto, ţe od samého počiatku bolo jasné, vzhľadom

na hodnotu nehnuteľností, resp. uţ aj na vyvolávaciu cenu, ţe v prípade draţby budú

uspokojení okrem prednostného záloţného veriteľa aj všetci ostatní, a ţe bude určitý zvyšok

ešte vyplatený aj ţalobcom. Samotná draţba, či uţ dobrovoľná alebo napr. exekúciou je

v podstate len obdobou kúpnej zmluvy, kde je prejav vôle vlastníka nahradený iným

spôsobom, príklepom. Pokiaľ vlastníci ako dlţníci uspokoja tieto záväzky do momentu

draţby, nie je dôvod, aby došlo k nútenému predaju. Bolo by práve v rozpore so zákonom a aj

s dobrými mravmi, ak by do momentu draţby bolo bránené vlastníkom, v danom prípade

ţalobcom, pokúsiť sa dosiahnuť za svoje nehnuteľnosti čo najvyššiu sumu a preto je moţné,

aby títo podnikali kroky smerujúce k predaju uvedených nehnuteľností, kde pri takomto

predaji sú práva záloţných veriteľov chránené či uţ tým, ţe by záloţné právo zostalo

zapísané, prípadne z kúpnej ceny by bol takýto záloţný veriteľ vyplatený.

Odvolací súd však dospel k inému záveru, ţe zmluva uzatvorená medzi ţalobkyňou 1/

a medzi ţalovaným je neplatná z dôvodu, ţe odporuje zákonu – zákon o dobrovoľných

draţbách ako aj odporuje dobrým mravom. Dojednania uskutočnené pred uskutočnením

dobrovoľnej draţby medzi ţalobcami a ţalovaným a vedľajším účastníkom povaţoval

za absolútne neplatné, odporujúce zákonu a dobrým mravom.

Odvolací súd svoje odlišné právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako

nevysvetlil a skutkovo ako aj právne neodôvodnil.

Z uvedených dôvodov treba povaţovať závery odvolacieho súdu, ţe predmetná

zmluva zo dňa 25.10.2010 odporuje zákonu o dobrovoľných draţbách ako aj dobrým mravom

a je absolútne neplatná za predčasné a nepreskúmateľné. Takýmto svojím postupom

(nedostatkom dôvodov) odvolací súd odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm.f/ ). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 27. júla 2011 sp. zn. , v ktorom ústavný súd (okrem iného)

uviedol, ţe povinnosť súdu rozhodnutie náleţite (v súlade s ) odôvodniť je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,

9

ktorý sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj

špecifickými námietkami účastníkov. Porušením uvedeného práva účastníkov na jednej strane

a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkom konania (okrem upretia práva dozvedieť sa

o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo

a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodenia súdneho

rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť

dovolania podľa

Pokiaľ dovolatelia namietajú, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu a pri ktorej

zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery.

Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo obsah napadnutého

rozhodnutia (vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť), nebol pre toto posúdenie dostatočným

podkladom.

Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1

) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová