Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a0f/393328.f9095a.pdf
PDF · 104.84 KB
No categories available
2Cdo/409/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 409/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. K., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., proti ţalovanej A. D., bývajúcej v B., zastúpená
JUDr. E. K., advokátkou v B., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52 C 194/2009, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 604/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 17. októbra 2012 č. k. 52 C 194/2009-180
ţalobu zamietol. Ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 777,18 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štátu náhradu trov konania
nepriznal.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 604/2012
odvolanie ţalobkyne odmietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol
ţalobkyni doručený 17. októbra 2012. Ţalobkyňa podala odvolanie voči uvedenému rozsudku
odovzdaním na poštovú prepravu 5. novembra 2012, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, ktorá uplynula 2. novembra 2012. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací
súd odvolanie ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. O trovách rozhodol
analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktoré
odôvodnila v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, ţe 2. novembra 2012
(v posledný deň lehoty na podanie odvolania) podala na súd prvého stupňa prostredníctvom
telefaxu odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa. Následne 5. novembra 2012 okresnému
súdu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p. doručila originál tohto telefaxového podania.
Uvedené skutočnosti preukazovala výpisom telefaxového podania, potvrdením
telekomunikačného operátora a originálom tohto podania. Z dôvodu, ţe jej odvolanie bolo
podané včas navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pri tom
k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho
prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Keďţe v danom prípade ide o odmietajúce uznesenie odvolacieho súdu je nepochybné,
ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ účastníkovi sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1995 a č. 23/1998). Pre záver
o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je
prípustné.
Ţalobkyňa v dovolaní namietala procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané
mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O odňatie
moţnosti účastníkovi konať pred súdom ide tieţ v prípade, keď odvolací súd odmietne
odvolanie ţalobkyne ako oneskorené podané, hoci odvolanie v skutočnosti oprávnená podala
včas.
V danom prípade bolo pre posúdenie prípustnosti dovolania rozhodujúce zistenie, či
ţalobkyňa skutočne podala 2. novembra 2012 odvolanie prostredníctvom telefaxu na číslo
faxu Okresného súdu Bratislava II (02/48 701 222), ktoré následne doplnila v lehote troch dní
predloţením originálu, keďţe predmetné odvolanie podané prostredníctvom telefaxu sa
v súdnom spise nenachádza.
Ţalobkyňa včasnosť svojho telefaxového podania preukazovala protokolom o odoslaní
faxu (č. l. 281) na faxové číslo Okresného súdu Bratislava II (02/48 701 222) dňa 2. novembra
2012 v čase 23:58, počet strán 21. Zároveň súdu doručila kópiu podrobného rozpisu hovorov
(č. l. 280), kde je uvedené volanie na číslo 02/48 701 222 dňa 2. novembra 2012 v čase 23:58
z čísla 02/39 018 842.
Najvyšší súd Slovenskej republiky listom z 28. augusta 2013 poţiadal súd prvého
stupňa, aby zaujal stanovisko ku skutočnosti, ţe odvolanie ţalobkyne podané podľa jej
tvrdenia faxom 2. novembra 2012 sa v spise nenachádza a prípadne vykonal nevyhnutné
procesné úkony smerujúce k objasneniu skutočnosti, či bolo odvolanie podane na súd prvého
stupňa tak, ako tvrdí ţalobkyňa.
V zmysle šetrenia spornej skutočnosti boli súdom prvého stupňa ako svedkyne
vypočuté K. B., pracovníčka podateľne a M.. M., pracovníčka sekretariátu. Vypočuté
svedkyne sa nevedeli konkrétne vyjadriť k tomu, či bolo alebo nebolo podanie ţalobkyne
podané tak, ako to tvrdí. Z hlásenia o činnosti faxu č. 02/48 701 222 (č. l. 298) vyplýva, ţe
2. novembra 2012 boli na tento fax doručené podania v čase 12:53, bez uvedenia čísla
odosielateľa, počet strán 4, a v časoch 15:33 a 17:21, obe s počtom strán 4, z faxových čísiel
odlišných od čísla 02/39 018 842 (číslo faxu, z ktorého podľa tvrdenia ţalobkyne bolo
odvolanie podané). Ani jedno z týchto podaní nie je totoţné s podaním ţalobkyne, nezhodujú
sa okrem faxového čísla odosielateľa ani s časom podania a počtom strán. Dňa 3. novembra
2012 boli doručené dve podania v čase 00:02, bez uvedenia čísla odosielateľa, počet strán 4 a
v čase 00:03, bez uvedenia čísla odosielateľa, počet strán 31. Tieto podania, aj keď sú časovo
najbliţšie k času, ktorý je uvedený v protokole o odoslaní faxu dourčenom ţalobkyňou,
nesúhlasia presným časom ani počtom strán s podaním ţalobkyne. Aj v prípade, ţe by
niektoré z týchto podaní bolo podaním ţalobkyne, znamenalo by to, ţe jej podanie –
odvolanie, bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol
2. november 2012.
Na základe týchto zistení dovolací súd 10. júna 2014 vyzval ţalobkyňu, aby
hodnoverným spôsobom preukázala včasnosť podania odvolania telefaxom na Okresný súd
Bratislava II, pretoţe dôkazy ktoré boli doposiaľ súdu predloţené, vzhľadom na výsledky
šetrenia okresného súdu, o tom nesvedčia. Na túto výzvu ţalobkyňa doposiaľ nereagovala.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, ţe tvrdenie ţalobkyne, ţe jej
odvolanie bolo podané prostredníctvom telefaxu včas, nebolo preukázané. Súd prvého stupňa
totiţ vykonaním šetrenia zistil, ţe hlásenie o činnosti faxu č. 02/48 701 222, na ktorý
ţalobkyňa podľa vlastného tvrdenia svoje podanie podala, neobsahuje údaj o doručení jej
podania a teda, ţe faxové podanie, tak ako tvrdí ţalobkyňa, na súd prvého stupňa doručené
nebolo. Rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi ţalobkyne doručený
17. októbra 2012 (č. l. 180), posledným dňom na podanie odvolania bol 2. november 2012.
Odvolanie ţalobkyne proti rozsudku č. k. 52 C 194/2009-180 bolo podané na pošte
5. novembra 2012 (č. l. 263a). Odvolací súd preto nepochybil, keď odmietol odvolanie
ţalobkyne ako oneskorene podané; týmto svojím rozhodnutím odvolací súd neodňal
ţalobkyni moţnosť konať pred súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2014
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová