Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/383/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému L. A.,

bývajúcemu vo Z., o zaplatenie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 12. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 28. júna 2013 č. k. -15 zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku prevzal žalobca 20. mája 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej lehote 10

dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho

poplatku.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1

písm. f/ ). Podľa názoru žalobcu mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Namietol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už

v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný

súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil žalobcovi späť. Ústavný

súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 24. júna 2008 sp. zn.

2

(ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu bolo

porušené základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal

konať vo veci predmetného podania žalobcu, lebo návrh na začatie konania bol urobený

v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne účinky tohto podania zostali zachované

s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná

okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho

doručenia. Žalobca v odvolaní uviedol ďalej to, že súdu prvého stupňa opätovne doručil

podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom. Žalobca mal za to, že účinky podania

zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia

je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej

povinnosti, ktorá podľa vzniká podaním návrhu;

podľa poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť

po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. žalobca namietol, že súd

prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané

procesné predpoklady pre tento postup – podľa už súdny

poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho

vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 12. septembra 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že návrhom

na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa žalobca voči protistrane domáhal

zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej

pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu 20. marca 2013. Súd prvého

stupňa v súlade so zákonom vyzval žalobcu, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok za podanie

návrhu vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu ) s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený,

súd konanie zastaví ( ). Napriek tomu, že táto výzva bola

žalobcovi riadne doručená, žalobca ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa preto konanie

správne zastavil. Odvolací súd poukázal na

a vyslovil názor, že na splnenie príkazu vysloveného v náleze, aby súd priznal právne účinky

3

podaniu z roku 2006, bol žalobca povinný preukázať, že návrh na začatie konania, ktorý je

v spise založený na č. l. 2 spisu, je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Žalobca

to ale nepreukázal. Pokiaľ tvrdil, že v súčasnosti nemôže predložiť originálne DVD nosiče

s pôvodnými návrhmi z roku 2006, lebo ich už nemá k dispozícii, odvolací súd uviedol, že

tento stav si spôsobil žalobca sám vlastným nesprávnym postupom. V ďalšom odvolací súd

zdôraznil, že žalobca ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti návrhu

na začatie konania doručeného súdu prvého stupňa 20. marca 2013 s návrhom na začatie

konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto

postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totožnosti predmetných podaní

považoval návrh doručený mu 20. marca 2013 za nový návrh, nebolo možné označiť

za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku

za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil žalobcu

aj o možnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota

na vyrubenie súdneho poplatku žalobcovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ

neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho

postup v súlade so Odvolací súd na tomto základe uzavrel, že

odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

( ).

Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie žalobca s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ). V podstate sa pridržal dôvodov,

ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu

prvého stupňa doručené 20. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania,

ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD

nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu

na začatie konania. V súvislosti s tým žalobca uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd

na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale

aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006.

V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa,

preto žalobcu nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013

je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd

prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal

prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad

zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého

sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález –

potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný

už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť.

Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup

súdu za následok odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá

prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to žalobca žiadal napadnuté uznesenie

a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas

žalobca zastúpený v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobca procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru žalobcu mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide

tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2

, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom

na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané

procesné predpoklady.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona

č. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu. Podľa poplatok za podanie

návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve

je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona

č. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentoval žalobca tým, že návrh na začatie konania, ktorý

bol doručený súdu prvého stupňa 20. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý

doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané

6

zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej

v mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh

na začatie konania.

V zmysle veta prvá a druhá podanie možno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

V náleze ústavný súd konštatoval, že žalobca právne účinným spôsobom podal v roku

2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky,

ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy

dovolateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne

ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Žalobca, ktorý 20. marca 2013

doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu

ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov

konania, ničím nedoložil, že podanie z roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu

na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz ústavného

súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej

procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj

preskúmavanej veci (t. j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh dovolateľa proti

tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala

totožnosť žalobcom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno

prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ:

a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu

na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti – to

znamená podanie doručené 20. marca 2013 súdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako

by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006

doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti.

K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013

a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to,

že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totožnosti návrhov na začatie konania

z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.

V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu

ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006,

ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na žalobcovi, aby

preukázal totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom

podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ žalobca v súvislosti s tým poukazoval na to,

že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal

súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie

konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním

môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým

(„vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku

komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve

na žalobcovi, aby – najmä po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej

podobe – uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým sám riziku,

že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh

na začatie konania podal v roku 2006.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková

povinnosť žalobcu vznikla podaním návrhu dňa 20. marca 2013 a že – vzhľadom

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania ( ), nepriečil sa jeho postup, ale ani

postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo

dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení dovolateľa spôsobom, ktorý by bol

významný z hľadiska

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová