Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e28/395098.9b8b6b.pdf
PDF · 225.78 KB
No categories available
7Cdo/189/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 189/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., so sídlom v Ţ.
(pôvodne R., so sídlom v Ţ.), proti odporkyni Slovenskej republike zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné
námestie č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
10 C 558/96, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 4. januára
2013 sp. zn. 5 Co 203/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo 4. januára
2013 sp. zn. 5 Co 203/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom z 2. novembra 1996, doručeným Okresnému súdu Čadca 11. novembra
1996, sa navrhovateľ (pôvodne obchodná spoločnosť T., so sídlom v M., H. a následne R.)
domáhal proti odporkyni náhrady škody vo výške 3 700 000 Sk (122 817,49 €) spôsobenej
nesprávnym úradným postupom bývalého Štátneho notárstva Veľký Krtíš a spočívajúcim
v nesplnení zákonom stanovenej povinnosti najneskôr v lehote 60 dní predloţiť zmluvu
o zriadení záloţného práva spolu s potvrdením o jej registrácii miestne príslušnému orgánu
geodézie na vyznačenie v evidencii nehnuteľností.
Okresný súd Čadca rozsudkom z 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 uloţil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 892 000 Sk (129 190,73 €) so 17,6 % úrokom
z omeškania od 1.4.1994 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 29 350 Sk (974,24 €),
všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, ţe navrhovateľ ako kupujúci
nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s J. P. ako predávajúcim dňa 1. marca 1994
vlastnícke právo k nehnuteľnosti – obchodnému domu M. s pozemkom – parcelou č. X.
v katastrálnom území M., vedenej na LV č. X. (resp. č. X.), pričom podľa výpisu z listu
vlastníctva boli tieto nehnuteľnosti bez tiarch (ktorá skutočnosť bola výslovne uvedená aj
v kúpnej zmluve). Predávajúcemu zaplatil kúpnu cenu v sume 3 700 000 Sk (122 817,49 €).
Následne aţ 5. októbra 1994 navrhovateľ zistil, ţe na odkúpené nehnuteľnosti bolo zriadené
záloţné právo na základe zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš dňa
19. februára 1992 pod č. R . Štátne notárstvo si nesplnilo zákonom určenú povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
1. januára 1993, lebo najneskôr v lehote 60 dní nepredloţilo (ním registrovanú) zmluvu
miestne príslušnému orgánu geodézie na zápis vzniku záloţného práva. V dôsledku
takéhoto nesprávneho úradného postupu štátneho notárstva (spočívajúceho v jeho
nečinnosti) navrhovateľovi vznikla škoda spočívajúca v zaplatenej kúpnej cene a zaplatenej
dani z prevodu nehnuteľností v sume 192 000 Sk - 6 373,23 € (o ktorú sumu v priebehu
konania rozšíril svoj návrh), teda celkove vo výške 3 892 000 Sk (129 190,73 €).
Zodpovednosť štátu za takto vzniknutú škodu vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1, 2
v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len
„zákon č. 58/1969 Zb.“). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporkyne rozsudkom z 18. decembra 1997 sp. zn.
5 Co 1782/97 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O. s. p.)
a odporkyni uloţil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume
11 740 Sk (389,70 €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zhodne
s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe navrhovateľovi vznikla škoda
v uplatňovanej výške a nejde o škodu fiktívnu, pretoţe zaplatil uvedené finančné prostriedky
za nehnuteľnosti, s ktorými nemôţe z dôvodu viaznuceho záloţného práva disponovať.
Keďţe sa mu inými právnymi prostriedkami zjednať nápravu nepodarilo (protestom
prokurátora), zvolil postup podľa zákona č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ by v prípade vedomosti
o záloţnej zmluve, predmetnú kúpnu zmluvu neuzavrel, pretoţe je logické, ţe by nemal
záujem odkúpiť nehnuteľnosti, na ktorých viazne záloţné právo v prospech záloţného
veriteľa v sume, ktorá prevyšuje kúpnu cenu týchto nehnuteľností. Tvrdenia odporkyne, ţe
škoda navrhovateľovi nevznikla, povaţoval za neopodstatnené, pretoţe pod skutočnou škodou
treba rozumieť aj márne vynaloţené náklady na nehnuteľnosti, ku ktorým nemoţno
uplatňovať vlastnícke právo. Stotoţnil sa aj s ďalšími dôvodmi a skutočnosťami, ktoré
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol súd prvého stupňa a na ktoré v podrobnostiach
poukázal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
Odporkyňa návrhom z 5. októbra 1998, doručeným Okresnému súdu Čadca 9. októbra
1998 navrhla obnovu uvedeného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Čadca pod
sp. zn. 10 C 558/96 a bolo právoplatne skončené (v spojení s rozsudkom krajského súdu)
dňom 30. júla 1998. Dôvodom na obnovu konania bola nová skutočnosť, o existencii ktorej
v priebehu pôvodného konania nevedela, a bez svojej viny ju nemohla pouţiť v pôvodnom
konaní, pričom jej mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a/
O. s. p.). Touto novou skutočnosťou bolo súdne konanie vedené na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94, v ktorom sa Slovenská štátna sporiteľňa, mestská pobočka
Veľký Krtíš domáhala určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. V priebehu konania
o obnovu konania pribudla ďalšia relevantná skutočnosť spočívajúca v rozhodnutí Okresného
súdu Veľký Krtíš z 19. decembra 2003 č. k. 3 C 176/00-303 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp. zn. 16 Co 131/04, ktorým bolo
určené, ţe kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre
katastrálne územie M. na LV č. X, ako dom súpisné číslo X. na parcele č. X. a na LV č. X.
2
ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha vo
2
výmere X. muzavretá dňa 1. marca 1994 medzi predávajúcim J. P. a kupujúcim
spoločnosťou T., so sídlom H., je neplatná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
11. augusta 2004.
Okresný súd Čadca uznesením z 5. októbra 2004 č. k. 6 C 794/98-250 povolil obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 558/96.
Krajský súd v Ţiline uznesením z 29. apríla 2005 sp. zn. 6 Co 155/05 uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.) potvrdil.
Po povolení obnovy konania Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. mája 2006
č. k. 10 C 558/96-111 návrh navrhovateľa (spoločnosti R.) voči odporkyni na zaplatenie
3 892 000 Sk (129 190,73 €) so 17, 6 % úrokmi z omeškania od 1. apríla 1994 do zaplatenia
zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Po oboznámení sa so spisom
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. VP 195/20/1994, spismi Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 3 Cb 52/1994 a sp. zn. 3 C 534/94 a ďalšími (uvedenými) listinnými
dôkazmi dospel k záveru, ţe navrhovateľ nepreukázal zákonný dôvod, na základe ktorého si
uplatňuje náhradu škody, lebo mu ţiadna škoda ani nevznikla. Navrhovateľom tvrdená
skutočnosť, ţe nemohol s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať vzhľadom na ťarchu (záloţné
právo), nebola v konaní preukázaná. Bez ohľadu na nesprávny postup pracovníkov bývalého
Štátneho notárstva Veľký Krtíš, ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, tak za
ňu zodpovedá páchateľ, čo v danom prípade je evidentné a od navrhovateľa nikto nevymáhal
ani nevymáha ţiadne finančné prostriedky titulom ťarchy, ktorá na nehnuteľnostiach viazla.
Teda navrhovateľ nepreukázal právny nárok na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 30. januára 2007 sp. zn.
5 Co 370/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zdôraznil, ţe zmena právneho hodnotenia veci právoplatne rozsúdenej po povolení obnovy
konania bez zmeny skutkového stavu je neprípustná, pretoţe by bola nezákonnou
a protiústavnou revíziou právoplatných súdnych rozhodnutí. Vytkol súdu prvého stupňa, ţe sa
vôbec nezaoberal otázkou, ţe podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. zákonom poţadované
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré navrhovateľ (obnovy konania) bez svojej viny
nemohol pouţiť v pôvodnom konaní a môţu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, musia existovať uţ v čase podania návrhu na obnovu konania. Teda v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy
alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. V uvedenom prípade nejde o výnimky, v ktorých
by bolo moţné podať návrh na obnovu konania aj po uplynutí trojročnej lehoty a navrátenie
lehoty nie je moţné (§ 230 ods. 2, 3 O. s. p.).
Okresný súd Čadca (v poradí druhým) rozsudkom zo 14. mája 2008
č. k. 10 C 558/1996-276 návrh navrhovateľa zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Pri svojom rozhodnutí súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových
zistení, z ktorých vyplýva, ţe v kúpnej zmluve uzavretej 1. marca 1994 sa jej účastníci
dohodli, ţe kúpnu cenu zaplatí kupujúci najneskôr do 2 dní od vykonania vkladu
na kupujúceho (čl. III) a v jej čl. IV predávajúci prehlásil, ţe na predávaných
nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne ťarchy ani dlţoby a ţe zodpovedá kupujúcemu za prípadné
škody, ktoré by mu vznikli, ak by sa ukázala nepravdivosť tohto ubezpečenia. Kúpna zmluva
bola jej účastníkmi podpísaná a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 1. marca
1994 (pod č. V.). Okresná prokuratúra Veľký Krtíš k podnetu na podanie protestu
prokurátora navrhovateľom (na základe vlastného šetrenia) oznámila, ţe povinnosť
vyznačenia (vzniku a zániku záloţného práva) v evidencii nehnuteľností podľa § 151b ods. 6
Občianskeho zákonníka (účinného do 1. januára 1993) bola len povinnosťou zaisťujúcou
informáciu verejnosti, nie však podmienkou vzniku, či zániku záloţného práva. Správnosť
tohto stanoviska potvrdila aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (v odpovedi z 19. júna
1995) na opakovaný podnet navrhovateľa, ktorá súčasne uviedla, ţe ani zápis záloţného práva
po odkúpení nehnuteľnosti nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a na povolenie zápisu
do katastra nehnuteľností. S. potvrdila, ţe jej klientovi J. P. bol poskytnutý úver vo výške
3 409 000 Sk (113 158,06 €) a na zabezpečenie jeho návratnosti bolo zriadené záloţné právo
k predmetným nehnuteľnostiam (zmluva o zriadení záloţného práva uzavretá
28. januára 1992 bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš dňa
19. februára 1992 pod sp. zn. R.). Na základe rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 8.
apríla 1997 sp. zn. X. zaplatil (pôvodný) navrhovateľ ako ručiteľ daň z prevodu nehnuteľností
vo výške 192 000 Sk (6 373,24 €). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod
sp. zn. 3 Cb 52/94 bol návrh navrhovateľa S.zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie (navrhovateľom označeného odporcu v konaní o odporovateľnosti právnemu
úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 3 C 534/94 bolo vyhovené návrhu navrhovateľa Slovenskej štátnej
sporiteľne mestská pobočka Veľký Krtíš proti odporcovi J. P. na zaplatenie uplatnenej istiny
s príslušenstvom titulom úveru. V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod
sp. zn. 3 C 176/00 na návrh navrhovateľky Slovenskej republiky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky proti odporcom J. P. a spoločnosti T. bolo určené, ţe predmetná kúpna
zmluva je neplatná z dôvodu, ţe predávajúci J. P. bol (rozsudkom Okresného súdu Veľký
Krtíš z 12. septembra 1997 sp. zn. 7 Nc 526/97) úplne zbavený spôsobilosti na právne úkony
(uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája 1998 sp. zn. P 6/98 mu bol ustanovený
opatrovník), z ktorého dôvodu bolo aj trestné stíhanie vedené (pre podvod pri uzavretí kúpnej
zmluvy) proti nemu uznesením vyšetrovateľa z 22. februára 1995 zastavené. Podľa
aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie M. je ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti zapísaná spoločnosť C., so sídlom V., titulom osvedčenia
o priebehu draţby pod č. N 505/2006, Nz 30160/2006 (do katastra nehnuteľností zapísaným
pod č. Z.), ktorú na návrh navrhovateľa G. vykonala D., oprávnená k výkonu dobrovoľných
draţieb podľa zákona č. 527/2002 Z.z. dňa 2. augusta 2006 v L. Teda vydraţiteľom predmetu
draţby (bývalého vlastníka R.) sa stala spoločnosť C. za cenu dosiahnutú vydraţením
1 000 000 Sk (33 193,92 €), pričom medzi ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je
uvedené aj záloţné právo. Oznámenie o draţbe predmetných nehnuteľností bolo zaslané
(podľa § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.) aj pôvodnému vlastníkovi na adresu zistenú
z aktuálnych údajov obchodného registra, ktorý mal vedomosť o realizácii krokov k draţbe
smerujúcich uţ v roku 2005, kedy prebiehalo ohodnotenie predmetu draţby a draţobník konal
s jeho konateľom (R. F.). Oznámenie o výsledku draţby bolo zverejnené v Notárskom
centrálnom registri draţieb dňa 4. augusta 2006 pod č. X. a notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh draţby po doplatení ceny dosiahnutej vydraţením bola zaslaná navrhovateľovi dňa
18. septembra 2006, ktorý neuplatnil ţiadne nároky k predmetu draţby alebo k dosiahnutému
výťaţku draţby. Uviedol, ţe po (právoplatnom) povolení obnovy konania, keď mu
ustanovenie § 235 ods. 1, 2 O. s. p. výslovne ukladá prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo tak
v pôvodnom konaní, ako aj v konaní o povolení obnovy konania, zákon neobmedzuje súd
pokiaľ ide o skutkový stav a rozsah dokazovania, výlučne na skutkový stav zistený
v pôvodnom konaní, ani na navrhovateľom obnovy uvedený konkrétny dôvod obnovy
konania. Aj v prípade nárokov titulom osobitnej zodpovednosti štátu (podľa zákona
č. 58/1969 Zb.) platia základné teoretické občianskoprávne východiská podmienok
zodpovednosti za škodu. Teda musí byť súčasne preukázané protiprávne konanie (porušenie
právnej povinnosti) zodpovedného subjektu, zavinenie takéhoto konania, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním a vznikom škody. V čase
registrácie predmetnej kúpnej zmluvy bolo povinnosťou štátneho notárstva v lehote do 60 dní
predloţiť zmluvu spolu s potvrdením o registrácii príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie
vzniku záloţného práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (§ 151b ods. 6 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. ako právnych predpisov účinných k
19. februáru 1992). Opomenutie tejto povinnosti je porušením právnej povinnosti
a nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Podľa
názoru súdu navrhovateľ v priebehu tak pôvodného konania ako aj konania po povolení
obnovy jednoznačne nepreukázal vznik škody a vôbec nie jej výšku uplatnenú v návrhu.
Predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol (pôvodný) navrhovateľ kúpnou zmluvou, a za
ktoré zaplatil kúpnu cenu a daň z prevodu nehnuteľností, boli predané na draţbe aţ v priebehu
konania a výťaţok z nej nadobudol iný subjekt. Podľa názoru súdu aţ najskôr týmto
okamihom (prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu draţbou) moţno jednoznačne
konštatovať, ţe došlo k vzniku škody. Z hľadiska poţiadavky na náhradu skutočnej škody
(§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.) je vymedzenie výšky škody navrhovateľom (súčet kúpnej ceny
a dane z prevodu) nedostatočné. Okrem uvedených sporných skutočností týkajúcich sa otázky
vzniku a rozsahu skutočnej škody, nemal súd preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym zavineným konaním a vznikom škody. Samotná existencia záloţného práva nie
je sama osebe prekáţkou prevodu nehnuteľností a povolenia vkladu na základe uzavretia
zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, preto nie je na
mieste tvrdenie, ţe kupujúci nemohol spornú kúpnu zmluvu platne uzavrieť, a ţe by nemohol
byť povolený vklad. So zreteľom na zistené skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní
o povolení obnovy hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 O. s. p.) dospel
súd k záveru, ţe (pôvodný) navrhovateľ ako kupujúci prostredníctvom fyzickej osoby svojho
vtedajšieho konateľa (I. T.) zjavne disponoval vedomosťou o existencii záloţného práva
k prevádzaným nehnuteľnostiam. O tom svedčí výslovné znenie kúpnej zmluvy z 21. marca
1993 (ktorej predmetom bola rekreačná chata) uzavretej medzi J. P. a J. P. ako predávajúcimi
a spoločnosťou V. ako kupujúcim, zastúpenej tým istým konateľom, ktorý podpísal aj
predmetnú kúpnu zmluvu. Pokiaľ potom navrhovateľ pri vedomosti o záloţnom práve nevzal
zreteľ na zmeny právnej úpravy a prehliadol, ţe v čase rozhodnom pre vznik záloţného práva
sa nevyţadoval vklad do katastra nehnuteľností a ţe v tomto smere zápis do katastra
nehnuteľností mal len deklaratórny charakter, ide o autonómne konanie a rozhodnutie
kupujúceho, na ktoré dôsledky potom objektívne opomenutie štátneho notárstva nemohlo
mať ţiaden vplyv. Ak by aj konateľ (pôvodného) navrhovateľa, napriek skutočnostiam
uvedeným v predchádzajúcej zmluve (z 21. marca 1993) v čase uzavretia spornej kúpnej
zmluvy vychádzal z najlepšieho presvedčenia a dôvery na v tom čase objektívne existujúci
stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, takéto jeho subjektívne presvedčenie
neobstojí vo vzťahu k nevyvrátiteľnej právnej domnienke všeobecnej znalosti vyhlásených
všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z., tzn. vrátane
citovanej, všeobecne záväznej právnej úpravy o zriadení záloţného práva
k nehnuteľnostiam a o povahe a záväznosti zápisov o existencii záloţného práva
v evidencii nehnuteľností. Ak preto (pôvodný) navrhovateľ pri uzatváraní spornej kúpnej
zmluvy napriek svojej preukázanej informovanosti (v zmluve z 21. marca 1993) o existencii
záloţného práva peňaţného ústavu k prevádzaným nehnuteľnostiam vychádzal zo stavu
zápisu v katastri nehnuteľností, nebol dobromyseľným podľa § 11 zákona č. 265/1992 Zb., na
podmienenú hodnovernosť takéhoto stavu zápisu sa vzťahovalo ustanovenie § 16 ods. 1 tohto
zákona. Vzhľadom na uvedené, pretoţe bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe
v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy o existencii záloţného práva nevedel, a o jeho
dobromyseľnosti v stav zápisu v katastri nehnuteľností ako pohnútke na uzavretie zmluvy,
absentuje tak ním tvrdená príčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti
štátneho notárstva a eventuálnym vznikom škody. Rovnako štát nemá ani ţiadnu
zodpovednosť za neplatnosť kúpnej zmluvy, nielen z dôvodu nespôsobilosti predávajúceho,
ale aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona. Pretoţe súd konajúci
po povolení obnovy pôvodné (právoplatné) rozhodnutie vo veci samej týmto rozsudkom
zmenil, nahradí tento rozsudok po nadobudnutí právoplatnosti, pôvodné rozhodnutie.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 25. augusta 2009 sp. zn.
5 Co 289/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a zamietol návrh na zmenu rozsudku
Okresného súdu Čadca z 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Ţiline z 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97 po povolení obnovy konania.
Odporkyni uloţil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho
konania od podania návrhu na obnovu konania do právoplatného skončenia veci v sume
9 878,01 € (297 585 Sk) do 3 dní na účet právneho zástupcu JUDr. R. S.. Vychádzajúc
z ustanovenia § 235 ods. 1, 2 O. s. p. dospel k inému právnemu záveru ako súd prvého stupňa.
Uviedol, ţe zhodne so súdom prvého stupňa, musel akceptovať právoplatné rozhodnutia
o povolení obnovy pôvodného konania a nemohol preskúmavať ich zákonnosť. Obnova
konania bola povolená, lebo súdy akceptovali tvrdenia odporkyne (navrhovateľky v konaní
o povolenie obnovy konania) o existencii dôvodov pre takéto rozhodnutie. Za nové
skutočnosti povaţovali (podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p.) rozsudok Okresného súdu
Veľký Krtíš zo 14. decembra 1998 č. k. 3 Cb 52/94-152, ktorý nadobudol právoplatnosť
19. marca 1999 a ktorým zamietol návrh navrhovateľa S. na určenie neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie navrhovateľom označeného
odporcu v konaní o odporovateľnosti právnemu úkonu podľa § 42a Občianskeho
zákonníka. Ďalšou skutočnosťou rozhodujúcou pri povolení obnovy mal byť obsah spisu
v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 534/94, ktorého predmetom
bola pohľadávka titulom úveru. Napokon treťou novou skutočnosťou malo byť konanie
vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00, ktorého predmetom bol návrh
odporkyne (proti J. P. a spoločnosti T.) na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. marca 1994
z dôvodu, ţe ju predávajúci uzavrel v stave duševnej poruchy a ţe zamlčal ťarchy viaznuce
na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom,
ktorému vyhovel. Zdôraznil, ţe v súlade s § 235 ods. 1 O. s. p. a ustálenou judikatúrou, pri
novom prejednaní veci po povolení obnovy konania, môţu sa dôkazy vykonané v pôvodnom
konaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí len vtedy, ak pri novom
prejednávaní veci vyšli najavo také skutočnosti, ktoré môţu zmeniť skutkový záver, ktorý bol
podkladom pre právne posúdenie veci v pôvodnom konaní (zhodne rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 22/96). Odvolací súd bol toho názoru, ţe obsah
pripojených spisov vrátane uvedených rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš neobsahuje
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a ani po
oboznámení sa s dôkazmi v nich sa nachádzajúcimi, nemoţno dôkazy vykonané v pôvodnom
konaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí – rozsudku Okresného
súdu Čadca z 26. júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Ţiline z 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97. Odvolací súd konštatoval,
ţe ani v konaní po povolení obnovy, nebolo ţiadnym hodnoverným dôkazom spochybnené,
ţe navrhovateľ ako kupujúci zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu v uvedenej výške ako aj daň
z prevodu nehnuteľností, čím mu vznikla škoda. Rovnako bolo v konaní preukázané, ţe
bývalé štátne notárstvo si nesplnilo zákonom ustanovenú povinnosť najneskôr v lehote 60 dní
predloţiť zmluvu spolu s potvrdením o jej registrácii vtedajšiemu miestne príslušnému orgánu
geodézie na vyznačenie vzniku záloţného práva v evidencii nehnuteľností. Pokiaľ ide
o otázku zavinenia, ide o zákonom stanovenú objektívnu zodpovednosť štátu za takto
spôsobenú škodu a jeho zavinenie sa v zákone č. 58/1969 Zb. (§ 18 ods. 1) priamo
predpokladá. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu prehliadol objektívnu povahu
podmienky náhrady škody, ktorou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným
konaním a vznikom škody. Štát sa totiţ nemôţe zbaviť svojej povinnosti informovať pravdivo
občanov o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam prostredníctvom katastra nehnuteľností
tým, ţe by im uloţil povinnosť overovať si správnosť údajov niekde inde. Rozhodujúce je
podľa odvolacieho súdu to, ţe došlo ku škode, nie ako k nej došlo a či na základe zavinenia
a kým. Pôvodný rozsudok (pred povolením obnovy konania) v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom odvolacieho súdu vzhľadom na zamietnutie návrhu na ich zmenu, zostávajú
právoplatné a vykonateľné, vrátane výrokov o náhrade trov konania. O trovách konania (po
povolení obnovy) rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2012 sp. zn.
7 M Cdo 3/2010 uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
porušenia práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie, čím im odňal moţnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Krajský súd v Ţiline (v poradí druhým) uznesením zo 4. januára 2013 sp. zn.
5 Co 203/2012 rozsudok Okresného súdu Čadca zo 14. mája 2008 č. k. 10 C 558/1996- 276
zrušil a zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Čadca z 26. júna 1997
č. k. 10 C 558/96, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 18. decembra 1997
sp. zn. 5 Co 1782/97 po povolení obnovy konania. Odporkyni uloţil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania od podania návrhu
na obnovu konania do právoplatného skončenia veci v sume 9 878,01 € (297 585 Sk) do 3 dní
na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. R. S.. V odôvodnení poukázal na priebeh
a výsledky doterajšieho konania opisom odôvodnení súdnych rozhodnutí vrátane Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, na dôvody povolenia obnovy konania, pričom konštatoval, ţe
obsah pripojených spisov neobsahuje skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v § 228
ods. 1 písm. a/ O. s. p. a ani po oboznámení sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v uvedených
spisoch a rozhodnutiach nemoţno dôkazy vykonané v pôvodnom konaní vyhodnotiť
inak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí – rozsudku Okresného súdu Čadca z 26.
júna 1997 č. k. 10 C 558/96-70 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Ţiline z 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97. Dospel k záveru, ţe skutkové závery
prvostupňového súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Jeho záver, ţe navrhovateľ
vedel o existencii záloţného práva v čase, keď uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu, nie je
zaloţený na dôkazoch, len na hypotéze, resp. subjektívnom názore súdu, pretoţe
z vykonaného dokazovania vyplýva niečo iné. Za ťaţko pochopiteľný preto povaţoval
jednoznačný záver prvostupňového súdu, ţe „navrhovateľ ako kupujúci disponoval
prostredníctvom fyzickej osoby svojho vtedajšieho konateľa vedomosťou o existencii
záloţného práva k prevádzaným nehnuteľnostiam – čo v spojení s ďalšími okolnosťami –
akými ? jednoznačne dokumentuje znenie písomnej kúpnej zmluvy z 21. septembra 1993“.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nedocenil význam a účel zápisov v KN
(EN) na posúdenie dobromyseľnosti kupujúceho, ktorý nemohol postupovať inak, ako ţe
prípadnú existenciu záloţného práva si okrem tvrdení predávajúceho overoval z aktuálneho
výpisu z LV a osobne priamo v katastri u vedúceho katastrálneho úradu. V ďalšom citoval
ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. a pôvodnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Za rozhodujúcu príčinu vadného právneho
posúdenia veci povaţoval to, ţe prvostupňový súd sa dopustil nesprávneho výkladu znenia
zákona pri stanovení základného právneho východiska, keď sa mylne domnieval, ţe jednou
z podmienok zodpovednosti v danom prípade je aj zavinenie. Konštatoval, ţe ani v konaní
po povolení obnovy konania, ţiadnym hodnoverným dôkazom nebolo spochybnené, ţe
navrhovateľ predávajúcemu kúpnu cenu v uvedenej výške zaplatil a zaplatil aj daň z prevodu
nehnuteľností a teda nemôţe byť pochýb o tom, ţe mu vznikla škoda. Rovnako bolo v konaní
preukázané, ţe bývalé Štátne notárstvo vo Veľkom Krtíši nesplnilo zákonom mu uloţenú
povinnosť najneskôr v lehote 60 dní predloţiť zmluvu o zriadení záloţného práva
k nehnuteľnostiam (č. R III 29/92) spolu s potvrdením o jej registrácii vtedajšiemu miestne
príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie vzniku záloţného práva (§ 151b ods. 6
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. účinného
v rozhodnom období) a teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 18 ods. 1
zákona č. 58/1969 Zb. Tým bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym
(protizákonným) konaním (štátneho notárstva) a vznikom škody tak, ako ju vymedzuje
právna teória a prax. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Jeho prípustnosť
vyvodzovala z § 238 ods. 1 O. s. p. a namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na doterajší priebeh konania. Uviedla, ţe právny názor
vyslovený odvolacím súdom povaţuje za neakceptovateľný, nakoľko pre spor rozhodujúcou
právnou skutočnosťou je právoplatný rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 19. decembra
2003 sp. zn. 3 C 176/2000-303 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 17. júna 2004, ktorými bola určená absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre k. ú. M. na LV č. X. ako dom s. číslo X.
2
na parcele č. X. a na LV č. X. ako parcela č. X. zastavaná plocha vo výmere X. muzavretej
1. marca 1994 medzi predávajúcim J. P. a kupujúcim T., so sídlom H. a to z dôvodu
nedostatku spôsobilosti na právne úkony predávajúceho, ktorý bol úplne zbavený spôsobilosti
na právne úkony v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Navrhovateľovi vznikol nárok len
na vydanie bezdôvodného obohatenia predávajúcim. Preto nie je moţné predmetný nárok
súčasne uplatniť titulom náhrady škody v inom konaní proti tretej osobe, vo vzťahu ku ktorej
absentujú všetky zákonné podmienky zakladajúce zodpovednostný vzťah. V tejto súvislosti
poukázala na dôvody uvedené generálnym prokurátorom Slovenskej republiky
v mimoriadnom dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 25. augusta 2009 sp. zn.
5 Co 289/2008. V danom prípade chýba nielen nesprávny úradný postup štátneho notárstva,
pretoţe ak súd vyslovil, ţe kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok spôsobilosti
predávajúceho na právne úkony, hľadí sa na takúto zmluvu akoby neexistovala. Ak teda
kúpna zmluva neexistovala, nemohlo štátne notárstvo zmluvu registrovať, resp. jej registrácia
je bez významu a odpadla teda povinnosť štátneho notárstva zasielať registrovanú zmluvu
do evidencie nehnuteľností. Na rozdiel od odvolacieho súdu mala odporkyňa za to, ţe
navrhovateľovi ţiadna škoda v súvislosti s postupom štátneho notárstva nevznikla. Za škodu
nemôţe byť povaţované zaplatenie kúpnej ceny navrhovateľom predávajúcemu, ak
navrhovateľ získal za kúpnu cenu nehnuteľnosť, pričom obidve zmluvné strany sa na výške
kúpnej ceny dohodli a majetok navrhovateľa zmenil len svoju formu z peňaţných
prostriedkov na nehnuteľnú vec. Teda k zmenšeniu majetkových hodnôt na strane
navrhovateľa kúpou nehnuteľnosti neprišlo. Aţ prípadnou realizáciou záloţného práva
viaznuceho na nehnuteľnosti by navrhovateľ mohol hovoriť o zmenšení jeho majetkových
hodnôt. Záloţné právo však bolo realizované v čase, keď vlastníkom zapísaným v príslušnom
katastri nehnuteľností po rozhodnutí súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy uţ nebol navrhovateľ.
Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorá je zastúpená
advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa
§ 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe dovolanie je opodstatnené.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O. s. p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli
dovolateľkou namietané a ani zo spisu nevyplývajú, preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal
len dovolacím dôvodom, ktorý odporkyňa uplatnila.
Odporkyňa namietala, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Je nepochybné, ţe navrhovateľ si v danej veci uplatňoval voči odporkyni náhradu
škody titulom nesprávneho úradného postupu bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši,
spočívajúceho v nesplnení zákonom stanovenej povinnosti najneskôr v lehote 60 dní
predloţiť zmluvu o zriadení záloţného práva spolu s potvrdením o jej registrácii miestne
príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie v evidencii nehnuteľností podľa zákona
č. 58/1969 Zb.
Súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov vykonaných tak v pôvodnom konaní ako
aj špecifikovaných dôkazov vykonaných v obnovenom konaní, dospel k inému skutkovému
záveru a z neho vyplývajúcemu inému právnemu záveru o nepreukázaní súčasného splnenia
všetkých podmienok objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) štátu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. ako odvolací súd. Dospel k záveru, ţe aj keď došlo k nesprávnemu
úradnému postupu bývalého štátneho notárstva nebola preukázaná existencia škody a tým ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Na rozdiel od neho
podľa názoru odvolacieho súdu nebolo moţné dospieť k inému skutkovému a právnemu
záveru ako v pôvodnom konaní, t. j., ţe odporkyňa zodpovedá za škodu uplatnenú
navrhovateľom podľa zákona č. 58/1969 Zb. Konštatoval, ţe ţiadnym z dôkazov ani
po povolení obnovy konania nebolo spochybnené, ţe navrhovateľ jednoznačne preukázal, ţe
mu vznikla škoda, ktorej sa štát nemôţe zbaviť a ţe je daná príčinná súvislosť medzi
vzniknutou mu škodou a nesplnením zákonnej povinnosti bývalého štátneho notárstva,
t. j. jeho nesprávnym právnym postupom.
V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1
ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo
na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nemoţno zbaviť; zaloţená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:
1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu
ale vyplýva, ţe podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môţe ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretoţe úradný postup nie je spravidla moţné v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu
môţe dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tieţ
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môţe byť aj nesplnenie
zákonom stanovenej povinnosti štátneho orgánu.
Rovnako pojem škody zákon č. 58/1969 Zb. bliţšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah
jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy
(§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala
v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníţenie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaloţiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Teda je to ujma
spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote
poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk
predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoţenie
majetku poškodeného), ktorý bolo moţné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide
o skutkovú otázku, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;
časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).
Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je uţ sama následkom (porovnaj R 7/1979).
V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom
niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je
totiţ „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci zistené, ţe kúpna zmluva o prevode
nehnuteľností uzavretá 1. marca 1994 medzi predávajúcim J. P. a kupujúcim spoločnosťou T.,
t. j. právnym predchodcom navrhovateľa (v ktorej sa účastníci dohodli, ţe kúpnu cenu zaplatí
kupujúci najneskôr do 2 dní od vykonania vkladu na kupujúceho – čl. III a v ktorej čl. IV
predávajúci prehlásil, ţe na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne ťarchy ani dlţoby
a ţe zodpovedá kupujúcemu za prípadné škody, ktoré mu vznikli, ak by sa preukázala
nepravdivosť tohto ubezpečenia) bola jej účastníkmi podpísaná a vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený 1. marca 1994 (pod č. V.). Na zabezpečenie návratnosti úveru
poskytnutého predávajúcemu J. P. (vo výške 113 158,06 €) bolo na základe zmluvy o zriadení
záloţného práva uzavretej 28. januára 1992 a registrovanej bývalým Štátnym notárstvom
Veľký Krtíš 19. februára 1992 pod sp. zn. R., t. j. pred uzavretím kúpnej zmluvy 1. marca
1994 zriadené záloţné právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy.
V čase registrácie predmetnej zmluvy bolo povinnosťou štátneho notárstva v lehote do 60 dní
predloţiť zmluvu spolu s potvrdením o registrácii príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie
vzniku záloţného práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (§ 151b ods. 6 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. účinnými k 19. februáru 1992).
Na základe rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 8. apríla 1997 sp. zn. X. (pôvodný)
navrhovateľ zaplatil ako ručiteľ daň z prevodu nehnuteľností vo výške 6 373,24 € (okrem
zaplatenej kúpnej ceny). Návrh Slovenskej štátnej sporiteľne, mestská pobočka Veľký Krtíš –
navrhovateľa o odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka bol
v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94 zamietnutý
z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie (navrhovateľom označeného odporcu). Návrhu
tohto navrhovateľa (proti odporcovi J. P.) na zaplatenie istiny titulom úveru bolo vyhovené
(voči odporkyni J. P. bol návrh zamietnutý) v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 3 C 534/94. V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.
3 C 176/00 bolo rozsudkom z 19. decembra 2003, právoplatným 11. augusta 2004, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp. zn. 16 Co 131/04
určené, ţe kúpna zmluva z 1. marca 1994 je neplatná z dôvodu, ţe predávajúci (J. P.) ju
uzavrel v stave duševnej poruchy (rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12. septembra
1997 sp. zn. 7 Nc 526/97 bol úplne zbavený spôsobilosti na právne úkony a uznesením
Okresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája 1998 sp. zn. P 6/98 mu bol ustanovený opatrovník).
Trestné stíhanie vedené proti predávajúcemu J. P. (pre podvod pri uzavretí kúpnej zmluvy)
bolo preto uznesením vyšetrovateľa z 22. februára 1995 zastavené. Ako vlastník
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy z 1. marca 1994, je v katastri
nehnuteľností pre katastrálne územie M. zapísaná spoločnosť C. a to titulom osvedčenia
o priebehu draţby pod č. N , ktorú na návrh navrhovateľa G. vykonala D., oprávnená
k výkonu dobrovoľných draţieb podľa zákona č. 527/2002 Z.z. 2. augusta 2006. Teda
vydraţiteľom predmetu draţby sa stala uvedená spoločnosť (za cenu 33 193,92 €) a medzi
ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je uvedené aj záloţné právo. Oznámenie o draţbe
nehnuteľností bolo zaslané aj pôvodnému vlastníkovi a oznámenie o výsledku draţby
bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri draţieb 4. augusta 2006 pod č. X.
a notárska zápisnica o priebehu draţby (po doplatení ceny dosiahnutej vydraţením) bola
18. septembra 2006 zaslaná navrhovateľovi, ktorý ţiadne nároky z draţby neuplatnil.
Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, ţe (pôvodný) navrhovateľ
zaplatil kúpnu cenu, na výške ktorej sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli, a daň z prevodu
nehnuteľností v súlade s príslušnými predpismi, ţe v čase uzavretia predmetnej kúpnej
zmluvy (1. marca 1994), na zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru predávajúcemu
(J. P.), bolo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva uzavretej 28. januára 1992
zriadené záloţné právo k totoţným nehnuteľnostiam. Štátne notárstvo, ktoré zmluvu
registrovalo (19. februára 1992) ju v rozpore s v tom čase platným ustanovením § 151b ods. 6
Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. nepredloţilo príslušnému orgánu
geodézie na vyznačenie vzniku záloţného práva, čím došlo k jeho nesprávnemu úradnému
postupu.
Nesprávny úradný postup príslušného štátneho orgánu štátu však sám osebe, t. j. bez
splnenia aj ďalších uvedených podmienok (objektívnej) zodpovednosti za škodu nestačí na to,
aby štát zodpovedal za škodu uplatnenú navrhovateľom podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Navrhovateľ za škodu povaţoval kúpnu cenu v kúpnej zmluve dohodnutú a ním
zaplatenú daň z prevodu nehnuteľností v uplatnenej výške, pričom v kúpnej zmluve
predávajúci prehlásil, ţe na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne ťarchy ani dlţoby
a ţe kupujúcemu zodpovedá za prípadné škody, ktoré mu vznikli, ak by sa preukázala
nepravdivosť týchto ubezpečení. Práve tieto v zmluve deklarované ubezpečenia
predávajúceho boli nepravdivé, pretoţe mu bol poskytnutý úver. Na zabezpečenie jeho
návratnosti bolo zriadené záloţné právo, ktorého vznik z dôvodu nesplnenia si povinnosti
štátnym notárstvom nebol vyznačený v evidencii nehnuteľností (trestné stíhanie
predávajúceho, začaté pre podvod pri uzavretí kúpnej zmluvy, bolo zastavené len z dôvodu
pozbavenia ho spôsobilosti na právne úkony), ale ku ktorého realizácii ani v čase vlastníckeho
práva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo, a len v ktorom prípade by bolo
moţné hovoriť o zmenšení jeho majetku ako kupujúceho. Z dôvodu pozbavenia spôsobilosti
predávajúceho na právne úkony bolo súdom následne určené, ţe predmetná kúpna zmluva je
neplatná.
Zo sledu relevantných skutkových okolností danej veci nemoţno vyvodiť ani záver, ţe
keby nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu bývalého štátneho notárstva navrhovateľ by
neuzavrel predmetnú kúpnu zmluvu a nebola by mu vznikla škoda pozostávajúca
zo zaplatenej kúpnej ceny a príslušnej dane. Tým záver, ţe zaplatením kúpnej ceny a dane
navrhovateľovi vznikla škoda, ktorej vznik je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom štátneho notárstva.
Na základe predmetnej kúpnej zmluvy navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu a následne aj
daň z prevodu nehnuteľností a nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, teda
vychádzajúc z uvedenej definície skutočnej škody k zmenšeniu jeho majetku a tým ku vzniku
škody uzavretím kúpnej zmluvy ani nedošlo. Nepravdivé informácie týkajúce sa dlţôb
a tiarch uviedol priamo v zmluve predávajúci, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené
a predmetná kúpna zmluva bola súdom určená za (absolútne) neplatnú. Absolútne neplatný
právny úkon (akým sa stala aj predmetná kúpna zmluva) nemá od začiatku ţiadne právne
následky, hľadí sa naň akoby neexistoval, nikoho ani nezaväzuje. Odporkyňa dôvodne
poukázala na to, ţe ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu má druhá
strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ v postupnom slede skutkových okolností navrhovateľovi aj (prípadne) škoda
vznikla, tak jej príčinu vyvolali iné dôsledky, ako nesplnenie si povinnosti bývalým štátnym
notárstvom, lebo, ako zo zisteného skutkového stavu vyplýva, samotná kúpna zmluva bola
neplatným právnym úkonom a záloţné právo (zriadené za účelom návratnosti úveru
poskytnutého predávajúcemu, ktorú skutočnosť výslovne v zmluve poprel) realizované
(v uvedenom čase) nebolo. Preto nemoţno ani dospieť k záveru, ţe škoda (ak vôbec vznikla
a v akej výške) bola v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho
notárstva. Teda tento postup nebol priamym následkom príčiny vzniku škody, ktorá mohla
síce navrhovateľovi vzniknúť, ale len v súvislosti s inými skutočnosťami, ako bol nesprávny
úradný postup bývalého štátneho notárstva. Ak totiţ aj bývalé štátne notárstvo nesprávne
postupovalo, nemôţe len skutočnosť, ţe si nesplnilo zákonom mu uloţenú povinnosť (bez
ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v následnom slede udalostí po uzavretí samotnej
kúpnej zmluvy z 1. marca 1994, ako zo zisteného skutkového stavu vyplýva. Nesprávny
postup bývalého štátneho notárstva by mohol mať za následok vznik zodpovednosti podľa
zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené týmto postupom. Toto v konaní preukázané nebolo.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľ v konaní nepreukázal, ţe ak mu
v konečnom dôsledku vznikla škoda, táto by bola v priamej a bezprostrednej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho notárstva. Keďţe podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť,
dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie odporkyne je opodstatnené, lebo smeruje proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom závere, ţe v danej veci
sú splnené (všetky) podmienky pre zodpovednosť odporkyne za škodu podľa zákona
č. 58/1969 Zb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2014
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová