Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/189/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., so sídlom v Ţ.

(pôvodne R., so sídlom v Ţ.), proti odporkyni Slovenskej republike zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné

námestie č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 4. januára

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo 4. januára

2013 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom z 2. novembra 1996, doručeným Okresnému súdu Čadca 11. novembra

1996, sa navrhovateľ (pôvodne obchodná spoločnosť T., so sídlom v M., H. a následne R.)

domáhal proti odporkyni náhrady škody vo výške 3 700 000 Sk (122 817,49 €) spôsobenej

nesprávnym úradným postupom bývalého Štátneho notárstva Veľký Krtíš a spočívajúcim

v nesplnení zákonom stanovenej povinnosti najneskôr v lehote 60 dní predloţiť zmluvu

o zriadení záloţného práva spolu s potvrdením o jej registrácii miestne príslušnému orgánu

geodézie na vyznačenie v evidencii nehnuteľností.

Okresný súd Čadca rozsudkom z 26. júna 1997 č. k. -70 uloţil odporkyni

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 892 000 Sk (129 190,73 €) so 17,6 % úrokom

z omeškania od 1.4.1994 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 29 350 Sk (974,24 €),

všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, ţe navrhovateľ ako kupujúci

nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s J. P. ako predávajúcim dňa 1. marca 1994

vlastnícke právo k nehnuteľnosti – obchodnému domu M. s pozemkom – parcelou č. X.

v katastrálnom území M., vedenej na LV č. X. (resp. č. X.), pričom podľa výpisu z listu

2

vlastníctva boli tieto nehnuteľnosti bez tiarch (ktorá skutočnosť bola výslovne uvedená aj

v kúpnej zmluve). Predávajúcemu zaplatil kúpnu cenu v sume 3 700 000 Sk (122 817,49 €).

Následne aţ 5. októbra 1994 navrhovateľ zistil, ţe na odkúpené nehnuteľnosti bolo zriadené

záloţné právo na základe zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš dňa

19. februára 1992 pod č. R . Štátne notárstvo si nesplnilo zákonom určenú povinnosť

vyplývajúcu mu z ustanovenia v znení účinnom do

1. januára 1993, lebo najneskôr v lehote 60 dní nepredloţilo (ním registrovanú) zmluvu

miestne príslušnému orgánu geodézie na zápis vzniku záloţného práva. V dôsledku

takéhoto nesprávneho úradného postupu štátneho notárstva (spočívajúceho v jeho

nečinnosti) navrhovateľovi vznikla škoda spočívajúca v zaplatenej kúpnej cene a zaplatenej

dani z prevodu nehnuteľností v sume 192 000 Sk - 6 373,23 € (o ktorú sumu v priebehu

konania rozšíril svoj návrh), teda celkove vo výške 3 892 000 Sk (129 190,73 €).

Zodpovednosť štátu za takto vzniknutú škodu vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1, 2

v spojení s ustanovením o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len

„“). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporkyne rozsudkom z 18. decembra 1997 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( )

a odporkyni uloţil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume

11 740 Sk (389,70 €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zhodne

s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe navrhovateľovi vznikla škoda

v uplatňovanej výške a nejde o škodu fiktívnu, pretoţe zaplatil uvedené finančné prostriedky

za nehnuteľnosti, s ktorými nemôţe z dôvodu viaznuceho záloţného práva disponovať.

Keďţe sa mu inými právnymi prostriedkami zjednať nápravu nepodarilo (protestom

prokurátora), zvolil postup podľa Navrhovateľ by v prípade vedomosti

o záloţnej zmluve, predmetnú kúpnu zmluvu neuzavrel, pretoţe je logické, ţe by nemal

záujem odkúpiť nehnuteľnosti, na ktorých viazne záloţné právo v prospech záloţného

veriteľa v sume, ktorá prevyšuje kúpnu cenu týchto nehnuteľností. Tvrdenia odporkyne, ţe

škoda navrhovateľovi nevznikla, povaţoval za neopodstatnené, pretoţe pod skutočnou škodou

treba rozumieť aj márne vynaloţené náklady na nehnuteľnosti, ku ktorým nemoţno

uplatňovať vlastnícke právo. Stotoţnil sa aj s ďalšími dôvodmi a skutočnosťami, ktoré

v odôvodnení svojho rozsudku uviedol súd prvého stupňa a na ktoré v podrobnostiach

3

poukázal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s

Odporkyňa návrhom z 5. októbra 1998, doručeným Okresnému súdu Čadca 9. októbra

1998 navrhla obnovu uvedeného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Čadca pod

sp. zn. a bolo právoplatne skončené (v spojení s rozsudkom krajského súdu)

dňom 30. júla 1998. Dôvodom na obnovu konania bola nová skutočnosť, o existencii ktorej

v priebehu pôvodného konania nevedela, a bez svojej viny ju nemohla pouţiť v pôvodnom

konaní, pričom jej mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a/

). Touto novou skutočnosťou bolo súdne konanie vedené na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. , v ktorom sa Slovenská štátna sporiteľňa, mestská pobočka

Veľký Krtíš domáhala určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. V priebehu konania

o obnovu konania pribudla ďalšia relevantná skutočnosť spočívajúca v rozhodnutí Okresného

súdu Veľký Krtíš z 19. decembra 2003 č. k. -303 v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp. zn. , ktorým bolo

určené, ţe kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre

katastrálne územie M. na LV č. X, ako dom súpisné číslo X. na parcele č. X. a na LV č. X.

2

ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha vo

2

výmere X. muzavretá dňa 1. marca 1994 medzi predávajúcim J. P. a kupujúcim

spoločnosťou T., so sídlom H., je neplatná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom

11. augusta 2004.

Okresný súd Čadca uznesením z 5. októbra 2004 č. k. -250 povolil obnovu

konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. .

Krajský súd v Ţiline uznesením z 29. apríla 2005 sp. zn. uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne ( ) potvrdil.

Po povolení obnovy konania Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. mája 2006

č. k. -111 návrh navrhovateľa (spoločnosti R.) voči odporkyni na zaplatenie

3 892 000 Sk (129 190,73 €) so 17, 6 % úrokmi z omeškania od 1. apríla 1994 do zaplatenia

zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Po oboznámení sa so spisom

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. , spismi Okresného súdu

Veľký Krtíš sp. zn. a sp. zn. a ďalšími (uvedenými) listinnými

dôkazmi dospel k záveru, ţe navrhovateľ nepreukázal zákonný dôvod, na základe ktorého si

uplatňuje náhradu škody, lebo mu ţiadna škoda ani nevznikla. Navrhovateľom tvrdená

skutočnosť, ţe nemohol s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať vzhľadom na ťarchu (záloţné

právo), nebola v konaní preukázaná. Bez ohľadu na nesprávny postup pracovníkov bývalého

Štátneho notárstva Veľký Krtíš, ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, tak za

ňu zodpovedá páchateľ, čo v danom prípade je evidentné a od navrhovateľa nikto nevymáhal

ani nevymáha ţiadne finančné prostriedky titulom ťarchy, ktorá na nehnuteľnostiach viazla.

Teda navrhovateľ nepreukázal právny nárok na náhradu škody titulom nesprávneho

úradného postupu v zmysle , O trovách konania

rozhodol podľa v spojení s

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 30. januára 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zdôraznil, ţe zmena právneho hodnotenia veci právoplatne rozsúdenej po povolení obnovy

konania bez zmeny skutkového stavu je neprípustná, pretoţe by bola nezákonnou

a protiústavnou revíziou právoplatných súdnych rozhodnutí. Vytkol súdu prvého stupňa, ţe sa

vôbec nezaoberal otázkou, ţe podľa zákonom poţadované

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré navrhovateľ (obnovy konania) bez svojej viny

nemohol pouţiť v pôvodnom konaní a môţu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

vo veci, musia existovať uţ v čase podania návrhu na obnovu konania. Teda v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy

alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. V uvedenom prípade nejde o výnimky, v ktorých

by bolo moţné podať návrh na obnovu konania aj po uplynutí trojročnej lehoty a navrátenie

lehoty nie je moţné (, ).

Okresný súd Čadca (v poradí druhým) rozsudkom zo 14. mája 2008

č. k. -276 návrh navrhovateľa zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania. Pri svojom rozhodnutí súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových

zistení, z ktorých vyplýva, ţe v kúpnej zmluve uzavretej 1. marca 1994 sa jej účastníci

dohodli, ţe kúpnu cenu zaplatí kupujúci najneskôr do 2 dní od vykonania vkladu

na kupujúceho (čl. III) a v jej čl. IV predávajúci prehlásil, ţe na predávaných

nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne ťarchy ani dlţoby a ţe zodpovedá kupujúcemu za prípadné

škody, ktoré by mu vznikli, ak by sa ukázala nepravdivosť tohto ubezpečenia. Kúpna zmluva

bola jej účastníkmi podpísaná a vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 1. marca

1994 (pod č. V.). Okresná prokuratúra Veľký Krtíš k podnetu na podanie protestu

prokurátora navrhovateľom (na základe vlastného šetrenia) oznámila, ţe povinnosť

vyznačenia (vzniku a zániku záloţného práva) v evidencii nehnuteľností podľa § 151b ods. 6

(účinného do 1. januára 1993) bola len povinnosťou zaisťujúcou

informáciu verejnosti, nie však podmienkou vzniku, či zániku záloţného práva. Správnosť

tohto stanoviska potvrdila aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (v odpovedi z 19. júna

1995) na opakovaný podnet navrhovateľa, ktorá súčasne uviedla, ţe ani zápis záloţného práva

po odkúpení nehnuteľnosti nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a na povolenie zápisu

do katastra nehnuteľností. S. potvrdila, ţe jej klientovi J. P. bol poskytnutý úver vo výške

3 409 000 Sk (113 158,06 €) a na zabezpečenie jeho návratnosti bolo zriadené záloţné právo

k predmetným nehnuteľnostiam (zmluva o zriadení záloţného práva uzavretá

28. januára 1992 bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš dňa

19. februára 1992 pod sp. zn. R.). Na základe rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 8.

apríla 1997 sp. zn. X. zaplatil (pôvodný) navrhovateľ ako ručiteľ daň z prevodu nehnuteľností

vo výške 192 000 Sk (6 373,24 €). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod

sp. zn. bol návrh navrhovateľa S.zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej

legitimácie (navrhovateľom označeného odporcu v konaní o odporovateľnosti právnemu

úkonu podľa ). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. bolo vyhovené návrhu navrhovateľa Slovenskej štátnej

sporiteľne mestská pobočka Veľký Krtíš proti odporcovi J. P. na zaplatenie uplatnenej istiny

s príslušenstvom titulom úveru. V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod

sp. zn. na návrh navrhovateľky Slovenskej republiky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky proti odporcom J. P. a spoločnosti T. bolo určené, ţe predmetná kúpna

zmluva je neplatná z dôvodu, ţe predávajúci J. P. bol (rozsudkom Okresného súdu Veľký

Krtíš z 12. septembra 1997 sp. zn. ) úplne zbavený spôsobilosti na právne úkony

(uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája 1998 sp. zn. mu bol ustanovený

opatrovník), z ktorého dôvodu bolo aj trestné stíhanie vedené (pre podvod pri uzavretí kúpnej

zmluvy) proti nemu uznesením vyšetrovateľa z 22. februára 1995 zastavené. Podľa

aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie M. je ako vlastník

predmetnej nehnuteľnosti zapísaná spoločnosť C., so sídlom V., titulom osvedčenia

o priebehu draţby pod č. N 505/2006, Nz 30160/2006 (do katastra nehnuteľností zapísaným

pod č. Z.), ktorú na návrh navrhovateľa G. vykonala D., oprávnená k výkonu dobrovoľných

draţieb podľa dňa 2. augusta 2006 v L. Teda vydraţiteľom predmetu

draţby (bývalého vlastníka R.) sa stala spoločnosť C. za cenu dosiahnutú vydraţením

1 000 000 Sk (33 193,92 €), pričom medzi ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je

uvedené aj záloţné právo. Oznámenie o draţbe predmetných nehnuteľností bolo zaslané

(podľa ) aj pôvodnému vlastníkovi na adresu zistenú

z aktuálnych údajov obchodného registra, ktorý mal vedomosť o realizácii krokov k draţbe

smerujúcich uţ v roku 2005, kedy prebiehalo ohodnotenie predmetu draţby a draţobník konal

s jeho konateľom (R. F.). Oznámenie o výsledku draţby bolo zverejnené v Notárskom

centrálnom registri draţieb dňa 4. augusta 2006 pod č. X. a notárska zápisnica osvedčujúca

priebeh draţby po doplatení ceny dosiahnutej vydraţením bola zaslaná navrhovateľovi dňa

18. septembra 2006, ktorý neuplatnil ţiadne nároky k predmetu draţby alebo k dosiahnutému

výťaţku draţby. Uviedol, ţe po (právoplatnom) povolení obnovy konania, keď mu

ustanovenie , výslovne ukladá prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo tak

v pôvodnom konaní, ako aj v konaní o povolení obnovy konania, zákon neobmedzuje súd

pokiaľ ide o skutkový stav a rozsah dokazovania, výlučne na skutkový stav zistený

v pôvodnom konaní, ani na navrhovateľom obnovy uvedený konkrétny dôvod obnovy

konania. Aj v prípade nárokov titulom osobitnej zodpovednosti štátu (podľa zákona

č. ) platia základné teoretické občianskoprávne východiská podmienok

zodpovednosti za škodu. Teda musí byť súčasne preukázané protiprávne konanie (porušenie

právnej povinnosti) zodpovedného subjektu, zavinenie takéhoto konania, vznik škody a

príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním a vznikom škody. V čase

registrácie predmetnej kúpnej zmluvy bolo povinnosťou štátneho notárstva v lehote do 60 dní

predloţiť zmluvu spolu s potvrdením o registrácii príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie

vzniku záloţného práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (§ 151b ods. 6 Občianskeho

zákonníka v spojení s ako právnych predpisov účinných k

19. februáru 1992). Opomenutie tejto povinnosti je porušením právnej povinnosti

a nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia Podľa

názoru súdu navrhovateľ v priebehu tak pôvodného konania ako aj konania po povolení

obnovy jednoznačne nepreukázal vznik škody a vôbec nie jej výšku uplatnenú v návrhu.

Predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol (pôvodný) navrhovateľ kúpnou zmluvou, a za

ktoré zaplatil kúpnu cenu a daň z prevodu nehnuteľností, boli predané na draţbe aţ v priebehu

konania a výťaţok z nej nadobudol iný subjekt. Podľa názoru súdu aţ najskôr týmto

okamihom (prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu draţbou) moţno jednoznačne

konštatovať, ţe došlo k vzniku škody. Z hľadiska poţiadavky na náhradu skutočnej škody

( ) je vymedzenie výšky škody navrhovateľom (súčet kúpnej ceny

a dane z prevodu) nedostatočné. Okrem uvedených sporných skutočností týkajúcich sa otázky

vzniku a rozsahu skutočnej škody, nemal súd preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi

protiprávnym zavineným konaním a vznikom škody. Samotná existencia záloţného práva nie

je sama osebe prekáţkou prevodu nehnuteľností a povolenia vkladu na základe uzavretia

zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, preto nie je na

mieste tvrdenie, ţe kupujúci nemohol spornú kúpnu zmluvu platne uzavrieť, a ţe by nemohol

byť povolený vklad. So zreteľom na zistené skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní

o povolení obnovy hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania ( ) dospel

súd k záveru, ţe (pôvodný) navrhovateľ ako kupujúci prostredníctvom fyzickej osoby svojho

vtedajšieho konateľa (I. T.) zjavne disponoval vedomosťou o existencii záloţného práva

k prevádzaným nehnuteľnostiam. O tom svedčí výslovné znenie kúpnej zmluvy z 21. marca

1993 (ktorej predmetom bola rekreačná chata) uzavretej medzi J. P. a J. P. ako predávajúcimi

a spoločnosťou V. ako kupujúcim, zastúpenej tým istým konateľom, ktorý podpísal aj

predmetnú kúpnu zmluvu. Pokiaľ potom navrhovateľ pri vedomosti o záloţnom práve nevzal

zreteľ na zmeny právnej úpravy a prehliadol, ţe v čase rozhodnom pre vznik záloţného práva

sa nevyţadoval vklad do katastra nehnuteľností a ţe v tomto smere zápis do katastra

nehnuteľností mal len deklaratórny charakter, ide o autonómne konanie a rozhodnutie

kupujúceho, na ktoré dôsledky potom objektívne opomenutie štátneho notárstva nemohlo

mať ţiaden vplyv. Ak by aj konateľ (pôvodného) navrhovateľa, napriek skutočnostiam

uvedeným v predchádzajúcej zmluve (z 21. marca 1993) v čase uzavretia spornej kúpnej

zmluvy vychádzal z najlepšieho presvedčenia a dôvery na v tom čase objektívne existujúci

stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, takéto jeho subjektívne presvedčenie

neobstojí vo vzťahu k nevyvrátiteľnej právnej domnienke všeobecnej znalosti vyhlásených

všeobecne záväzných právnych predpisov podľa , tzn. vrátane

citovanej, všeobecne záväznej právnej úpravy o zriadení záloţného práva

k nehnuteľnostiam a o povahe a záväznosti zápisov o existencii záloţného práva

v evidencii nehnuteľností. Ak preto (pôvodný) navrhovateľ pri uzatváraní spornej kúpnej

zmluvy napriek svojej preukázanej informovanosti (v zmluve z 21. marca 1993) o existencii

záloţného práva peňaţného ústavu k prevádzaným nehnuteľnostiam vychádzal zo stavu

zápisu v katastri nehnuteľností, nebol dobromyseľným podľa , na

podmienenú hodnovernosť takéhoto stavu zápisu sa vzťahovalo ustanovenie § 16 ods. 1 tohto

zákona. Vzhľadom na uvedené, pretoţe bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe

v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy o existencii záloţného práva nevedel, a o jeho

dobromyseľnosti v stav zápisu v katastri nehnuteľností ako pohnútke na uzavretie zmluvy,

absentuje tak ním tvrdená príčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti

štátneho notárstva a eventuálnym vznikom škody. Rovnako štát nemá ani ţiadnu

zodpovednosť za neplatnosť kúpnej zmluvy, nielen z dôvodu nespôsobilosti predávajúceho,

ale aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona. Pretoţe súd konajúci

8

po povolení obnovy pôvodné (právoplatné) rozhodnutie vo veci samej týmto rozsudkom

zmenil, nahradí tento rozsudok po nadobudnutí právoplatnosti, pôvodné rozhodnutie.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 25. augusta 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a zamietol návrh na zmenu rozsudku

Okresného súdu Čadca z 26. júna 1997 č. k. -70 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Ţiline z 18. decembra 1997 sp. zn. po povolení obnovy konania.

Odporkyni uloţil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho

konania od podania návrhu na obnovu konania do právoplatného skončenia veci v sume

9 878,01 € (297 585 Sk) do 3 dní na účet právneho zástupcu JUDr. R. S.. Vychádzajúc

z ustanovenia , dospel k inému právnemu záveru ako súd prvého stupňa.

Uviedol, ţe zhodne so súdom prvého stupňa, musel akceptovať právoplatné rozhodnutia

o povolení obnovy pôvodného konania a nemohol preskúmavať ich zákonnosť. Obnova

konania bola povolená, lebo súdy akceptovali tvrdenia odporkyne (navrhovateľky v konaní

o povolenie obnovy konania) o existencii dôvodov pre takéto rozhodnutie. Za nové

skutočnosti povaţovali (podľa , ) rozsudok Okresného súdu

Veľký Krtíš zo 14. decembra 1998 č. k. -152, ktorý nadobudol právoplatnosť

19. marca 1999 a ktorým zamietol návrh navrhovateľa S. na určenie neplatnosti predmetnej

kúpnej zmluvy z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie navrhovateľom označeného

odporcu v konaní o odporovateľnosti právnemu úkonu podľa § 42a Občianskeho

zákonníka. Ďalšou skutočnosťou rozhodujúcou pri povolení obnovy mal byť obsah spisu

v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , ktorého predmetom

bola pohľadávka titulom úveru. Napokon treťou novou skutočnosťou malo byť konanie

vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , ktorého predmetom bol návrh

odporkyne (proti J. P. a spoločnosti T.) na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. marca 1994

z dôvodu, ţe ju predávajúci uzavrel v stave duševnej poruchy a ţe zamlčal ťarchy viaznuce

na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom,

ktorému vyhovel. Zdôraznil, ţe v súlade s a ustálenou judikatúrou, pri

novom prejednaní veci po povolení obnovy konania, môţu sa dôkazy vykonané v pôvodnom

konaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí len vtedy, ak pri novom

prejednávaní veci vyšli najavo také skutočnosti, ktoré môţu zmeniť skutkový záver, ktorý bol

podkladom pre právne posúdenie veci v pôvodnom konaní (zhodne rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Odvolací súd bol toho názoru, ţe obsah

9

pripojených spisov vrátane uvedených rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš neobsahuje

skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v a ani po

oboznámení sa s dôkazmi v nich sa nachádzajúcimi, nemoţno dôkazy vykonané v pôvodnom

konaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí – rozsudku Okresného

súdu Čadca z 26. júna 1997 č. k. -70 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Ţiline z 18. decembra 1997 sp. zn. . Odvolací súd konštatoval,

ţe ani v konaní po povolení obnovy, nebolo ţiadnym hodnoverným dôkazom spochybnené,

ţe navrhovateľ ako kupujúci zaplatil predávajúcemu kúpnu cenu v uvedenej výške ako aj daň

z prevodu nehnuteľností, čím mu vznikla škoda. Rovnako bolo v konaní preukázané, ţe

bývalé štátne notárstvo si nesplnilo zákonom ustanovenú povinnosť najneskôr v lehote 60 dní

predloţiť zmluvu spolu s potvrdením o jej registrácii vtedajšiemu miestne príslušnému orgánu

geodézie na vyznačenie vzniku záloţného práva v evidencii nehnuteľností. Pokiaľ ide

o otázku zavinenia, ide o zákonom stanovenú objektívnu zodpovednosť štátu za takto

spôsobenú škodu a jeho zavinenie sa v () priamo

predpokladá. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu prehliadol objektívnu povahu

podmienky náhrady škody, ktorou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným

konaním a vznikom škody. Štát sa totiţ nemôţe zbaviť svojej povinnosti informovať pravdivo

občanov o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam prostredníctvom katastra nehnuteľností

tým, ţe by im uloţil povinnosť overovať si správnosť údajov niekde inde. Rozhodujúce je

podľa odvolacieho súdu to, ţe došlo ku škode, nie ako k nej došlo a či na základe zavinenia

a kým. Pôvodný rozsudok (pred povolením obnovy konania) v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom odvolacieho súdu vzhľadom na zamietnutie návrhu na ich zmenu, zostávajú

právoplatné a vykonateľné, vrátane výrokov o náhrade trov konania. O trovách konania (po

povolení obnovy) rozhodol podľa v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2012 sp. zn.

uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

porušenia práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie, čím im odňal moţnosť konať pred

súdom ( ).

Krajský súd v Ţiline (v poradí druhým) uznesením zo 4. januára 2013 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Čadca zo 14. mája 2008 č. k. - 276

zrušil a zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Čadca z 26. júna 1997

č. k. , v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 18. decembra 1997

sp. zn. po povolení obnovy konania. Odporkyni uloţil povinnosť nahradiť

10

navrhovateľovi trovy prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania od podania návrhu

na obnovu konania do právoplatného skončenia veci v sume 9 878,01 € (297 585 Sk) do 3 dní

na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. R. S.. V odôvodnení poukázal na priebeh

a výsledky doterajšieho konania opisom odôvodnení súdnych rozhodnutí vrátane Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, na dôvody povolenia obnovy konania, pričom konštatoval, ţe

obsah pripojených spisov neobsahuje skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v § 228

ods. 1 písm. a/ a ani po oboznámení sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v uvedených

spisoch a rozhodnutiach nemoţno dôkazy vykonané v pôvodnom konaní vyhodnotiť

inak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí – rozsudku Okresného súdu Čadca z 26.

júna 1997 č. k. -70 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu

v Ţiline z 18. decembra 1997 sp. zn. . Dospel k záveru, ţe skutkové závery

prvostupňového súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Jeho záver, ţe navrhovateľ

vedel o existencii záloţného práva v čase, keď uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu, nie je

zaloţený na dôkazoch, len na hypotéze, resp. subjektívnom názore súdu, pretoţe

z vykonaného dokazovania vyplýva niečo iné. Za ťaţko pochopiteľný preto povaţoval

jednoznačný záver prvostupňového súdu, ţe „navrhovateľ ako kupujúci disponoval

prostredníctvom fyzickej osoby svojho vtedajšieho konateľa vedomosťou o existencii

záloţného práva k prevádzaným nehnuteľnostiam – čo v spojení s ďalšími okolnosťami –

akými ? jednoznačne dokumentuje znenie písomnej kúpnej zmluvy z 21. septembra 1993“.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nedocenil význam a účel zápisov v KN

(EN) na posúdenie dobromyseľnosti kupujúceho, ktorý nemohol postupovať inak, ako ţe

prípadnú existenciu záloţného práva si okrem tvrdení predávajúceho overoval z aktuálneho

výpisu z LV a osobne priamo v katastri u vedúceho katastrálneho úradu. V ďalšom citoval

ustanovenia a pôvodnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Za rozhodujúcu príčinu vadného právneho

posúdenia veci povaţoval to, ţe prvostupňový súd sa dopustil nesprávneho výkladu znenia

zákona pri stanovení základného právneho východiska, keď sa mylne domnieval, ţe jednou

z podmienok zodpovednosti v danom prípade je aj zavinenie. Konštatoval, ţe ani v konaní

po povolení obnovy konania, ţiadnym hodnoverným dôkazom nebolo spochybnené, ţe

navrhovateľ predávajúcemu kúpnu cenu v uvedenej výške zaplatil a zaplatil aj daň z prevodu

nehnuteľností a teda nemôţe byť pochýb o tom, ţe mu vznikla škoda. Rovnako bolo v konaní

preukázané, ţe bývalé Štátne notárstvo vo Veľkom Krtíši nesplnilo zákonom mu uloţenú

povinnosť najneskôr v lehote 60 dní predloţiť zmluvu o zriadení záloţného práva

k nehnuteľnostiam (č. R III 29/92) spolu s potvrdením o jej registrácii vtedajšiemu miestne

11

príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie vzniku záloţného práva (§ 151b ods. 6

v spojitosti s účinného

v rozhodnom období) a teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 18 ods. 1

Tým bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym

(protizákonným) konaním (štátneho notárstva) a vznikom škody tak, ako ju vymedzuje

právna teória a prax. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Jeho prípustnosť

vyvodzovala z a namietala nesprávne právne posúdenie veci (

ods. 2 písm. c/ ). Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na doterajší priebeh konania. Uviedla, ţe právny názor

vyslovený odvolacím súdom povaţuje za neakceptovateľný, nakoľko pre spor rozhodujúcou

právnou skutočnosťou je právoplatný rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 19. decembra

2003 sp. zn. -303 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 17. júna 2004, ktorými bola určená absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode

nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre k. ú. M. na LV č. X. ako dom s. číslo X.

2

na parcele č. X. a na LV č. X. ako parcela č. X. zastavaná plocha vo výmere X. muzavretej

1. marca 1994 medzi predávajúcim J. P. a kupujúcim T., so sídlom H. a to z dôvodu

nedostatku spôsobilosti na právne úkony predávajúceho, ktorý bol úplne zbavený spôsobilosti

na právne úkony v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Navrhovateľovi vznikol nárok len

na vydanie bezdôvodného obohatenia predávajúcim. Preto nie je moţné predmetný nárok

súčasne uplatniť titulom náhrady škody v inom konaní proti tretej osobe, vo vzťahu ku ktorej

absentujú všetky zákonné podmienky zakladajúce zodpovednostný vzťah. V tejto súvislosti

poukázala na dôvody uvedené generálnym prokurátorom Slovenskej republiky

v mimoriadnom dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 25. augusta 2009 sp. zn.

. V danom prípade chýba nielen nesprávny úradný postup štátneho notárstva,

pretoţe ak súd vyslovil, ţe kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok spôsobilosti

predávajúceho na právne úkony, hľadí sa na takúto zmluvu akoby neexistovala. Ak teda

kúpna zmluva neexistovala, nemohlo štátne notárstvo zmluvu registrovať, resp. jej registrácia

je bez významu a odpadla teda povinnosť štátneho notárstva zasielať registrovanú zmluvu

do evidencie nehnuteľností. Na rozdiel od odvolacieho súdu mala odporkyňa za to, ţe

navrhovateľovi ţiadna škoda v súvislosti s postupom štátneho notárstva nevznikla. Za škodu

nemôţe byť povaţované zaplatenie kúpnej ceny navrhovateľom predávajúcemu, ak

12

navrhovateľ získal za kúpnu cenu nehnuteľnosť, pričom obidve zmluvné strany sa na výške

kúpnej ceny dohodli a majetok navrhovateľa zmenil len svoju formu z peňaţných

prostriedkov na nehnuteľnú vec. Teda k zmenšeniu majetkových hodnôt na strane

navrhovateľa kúpou nehnuteľnosti neprišlo. Aţ prípadnou realizáciou záloţného práva

viaznuceho na nehnuteľnosti by navrhovateľ mohol hovoriť o zmenšení jeho majetkových

hodnôt. Záloţné právo však bolo realizované v čase, keď vlastníkom zapísaným v príslušnom

katastri nehnuteľností po rozhodnutí súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy uţ nebol navrhovateľ.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, ţe dovolanie je opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli

dovolateľkou namietané a ani zo spisu nevyplývajú, preto sa dovolací súd v ďalšom zaoberal

len dovolacím dôvodom, ktorý odporkyňa uplatnila.

Odporkyňa namietala, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolací dôvod podľa ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Je nepochybné, ţe navrhovateľ si v danej veci uplatňoval voči odporkyni náhradu

škody titulom nesprávneho úradného postupu bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši,

spočívajúceho v nesplnení zákonom stanovenej povinnosti najneskôr v lehote 60 dní

predloţiť zmluvu o zriadení záloţného práva spolu s potvrdením o jej registrácii miestne

13

príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie v evidencii nehnuteľností podľa zákona

č.

Súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov vykonaných tak v pôvodnom konaní ako

aj špecifikovaných dôkazov vykonaných v obnovenom konaní, dospel k inému skutkovému

záveru a z neho vyplývajúcemu inému právnemu záveru o nepreukázaní súčasného splnenia

všetkých podmienok objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) štátu podľa

ako odvolací súd. Dospel k záveru, ţe aj keď došlo k nesprávnemu

úradnému postupu bývalého štátneho notárstva nebola preukázaná existencia škody a tým ani

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Na rozdiel od neho

podľa názoru odvolacieho súdu nebolo moţné dospieť k inému skutkovému a právnemu

záveru ako v pôvodnom konaní, t. j., ţe odporkyňa zodpovedá za škodu uplatnenú

navrhovateľom podľa Konštatoval, ţe ţiadnym z dôkazov ani

po povolení obnovy konania nebolo spochybnené, ţe navrhovateľ jednoznačne preukázal, ţe

mu vznikla škoda, ktorej sa štát nemôţe zbaviť a ţe je daná príčinná súvislosť medzi

vzniknutou mu škodou a nesplnením zákonnej povinnosti bývalého štátneho notárstva,

t. j. jeho nesprávnym právnym postupom.

V zmysle štát zodpovedá za škodu spôsobenú

v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1

ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo

na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie),

ktorej sa nemoţno zbaviť; zaloţená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:

1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu

ale vyplýva, ţe podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môţe ísť o akúkoľvek

činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti. Pretoţe úradný postup nie je spravidla moţné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

14

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu

môţe dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tieţ

v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môţe byť aj nesplnenie

zákonom stanovenej povinnosti štátneho orgánu.

Rovnako pojem škody bliţšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah

jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy

( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala

v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného.

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,

zmenšenie, zníţenie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného

oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba

vynaloţiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Teda je to ujma

spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote

poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk

predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoţenie

majetku poškodeného), ktorý bolo moţné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje

priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva

druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide

o skutkovú otázku, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju

vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;

časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).

Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je uţ sama následkom (porovnaj R 7/1979).

V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom

niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť

15

však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je

totiţ „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci zistené, ţe kúpna zmluva o prevode

nehnuteľností uzavretá 1. marca 1994 medzi predávajúcim J. P. a kupujúcim spoločnosťou T.,

t. j. právnym predchodcom navrhovateľa (v ktorej sa účastníci dohodli, ţe kúpnu cenu zaplatí

kupujúci najneskôr do 2 dní od vykonania vkladu na kupujúceho – čl. III a v ktorej čl. IV

predávajúci prehlásil, ţe na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne ťarchy ani dlţoby

a ţe zodpovedá kupujúcemu za prípadné škody, ktoré mu vznikli, ak by sa preukázala

nepravdivosť tohto ubezpečenia) bola jej účastníkmi podpísaná a vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený 1. marca 1994 (pod č. V.). Na zabezpečenie návratnosti úveru

poskytnutého predávajúcemu J. P. (vo výške 113 158,06 €) bolo na základe zmluvy o zriadení

záloţného práva uzavretej 28. januára 1992 a registrovanej bývalým Štátnym notárstvom

Veľký Krtíš 19. februára 1992 pod sp. zn. R., t. j. pred uzavretím kúpnej zmluvy 1. marca

1994 zriadené záloţné právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy.

V čase registrácie predmetnej zmluvy bolo povinnosťou štátneho notárstva v lehote do 60 dní

predloţiť zmluvu spolu s potvrdením o registrácii príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie

vzniku záloţného práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (§ 151b ods. 6 Občianskeho

zákonníka v spojení s účinnými k 19. februáru 1992).

Na základe rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 8. apríla 1997 sp. zn. X. (pôvodný)

navrhovateľ zaplatil ako ručiteľ daň z prevodu nehnuteľností vo výške 6 373,24 € (okrem

zaplatenej kúpnej ceny). Návrh Slovenskej štátnej sporiteľne, mestská pobočka Veľký Krtíš –

navrhovateľa o odporovateľnosti právneho úkonu podľa bol

v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. zamietnutý

z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie (navrhovateľom označeného odporcu). Návrhu

tohto navrhovateľa (proti odporcovi J. P.) na zaplatenie istiny titulom úveru bolo vyhovené

(voči odporkyni J. P. bol návrh zamietnutý) v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. . V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.

bolo rozsudkom z 19. decembra 2003, právoplatným 11. augusta 2004, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp. zn.

16

určené, ţe kúpna zmluva z 1. marca 1994 je neplatná z dôvodu, ţe predávajúci (J. P.) ju

uzavrel v stave duševnej poruchy (rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12. septembra

1997 sp. zn. bol úplne zbavený spôsobilosti na právne úkony a uznesením

Okresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája 1998 sp. zn. mu bol ustanovený opatrovník).

Trestné stíhanie vedené proti predávajúcemu J. P. (pre podvod pri uzavretí kúpnej zmluvy)

bolo preto uznesením vyšetrovateľa z 22. februára 1995 zastavené. Ako vlastník

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy z 1. marca 1994, je v katastri

nehnuteľností pre katastrálne územie M. zapísaná spoločnosť C. a to titulom osvedčenia

o priebehu draţby pod č. N , ktorú na návrh navrhovateľa G. vykonala D., oprávnená

k výkonu dobrovoľných draţieb podľa 2. augusta 2006. Teda

vydraţiteľom predmetu draţby sa stala uvedená spoločnosť (za cenu 33 193,92 €) a medzi

ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je uvedené aj záloţné právo. Oznámenie o draţbe

nehnuteľností bolo zaslané aj pôvodnému vlastníkovi a oznámenie o výsledku draţby

bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri draţieb 4. augusta 2006 pod č. X.

a notárska zápisnica o priebehu draţby (po doplatení ceny dosiahnutej vydraţením) bola

18. septembra 2006 zaslaná navrhovateľovi, ktorý ţiadne nároky z draţby neuplatnil.

Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, ţe (pôvodný) navrhovateľ

zaplatil kúpnu cenu, na výške ktorej sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli, a daň z prevodu

nehnuteľností v súlade s príslušnými predpismi, ţe v čase uzavretia predmetnej kúpnej

zmluvy (1. marca 1994), na zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru predávajúcemu

(J. P.), bolo na základe zmluvy o zriadení záloţného práva uzavretej 28. januára 1992

zriadené záloţné právo k totoţným nehnuteľnostiam. Štátne notárstvo, ktoré zmluvu

registrovalo (19. februára 1992) ju v rozpore s v tom čase platným ustanovením § 151b ods. 6

a nepredloţilo príslušnému orgánu

geodézie na vyznačenie vzniku záloţného práva, čím došlo k jeho nesprávnemu úradnému

postupu.

Nesprávny úradný postup príslušného štátneho orgánu štátu však sám osebe, t. j. bez

splnenia aj ďalších uvedených podmienok (objektívnej) zodpovednosti za škodu nestačí na to,

aby štát zodpovedal za škodu uplatnenú navrhovateľom podľa

Navrhovateľ za škodu povaţoval kúpnu cenu v kúpnej zmluve dohodnutú a ním

zaplatenú daň z prevodu nehnuteľností v uplatnenej výške, pričom v kúpnej zmluve

predávajúci prehlásil, ţe na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne ťarchy ani dlţoby

17

a ţe kupujúcemu zodpovedá za prípadné škody, ktoré mu vznikli, ak by sa preukázala

nepravdivosť týchto ubezpečení. Práve tieto v zmluve deklarované ubezpečenia

predávajúceho boli nepravdivé, pretoţe mu bol poskytnutý úver. Na zabezpečenie jeho

návratnosti bolo zriadené záloţné právo, ktorého vznik z dôvodu nesplnenia si povinnosti

štátnym notárstvom nebol vyznačený v evidencii nehnuteľností (trestné stíhanie

predávajúceho, začaté pre podvod pri uzavretí kúpnej zmluvy, bolo zastavené len z dôvodu

pozbavenia ho spôsobilosti na právne úkony), ale ku ktorého realizácii ani v čase vlastníckeho

práva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo, a len v ktorom prípade by bolo

moţné hovoriť o zmenšení jeho majetku ako kupujúceho. Z dôvodu pozbavenia spôsobilosti

predávajúceho na právne úkony bolo súdom následne určené, ţe predmetná kúpna zmluva je

neplatná.

Zo sledu relevantných skutkových okolností danej veci nemoţno vyvodiť ani záver, ţe

keby nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu bývalého štátneho notárstva navrhovateľ by

neuzavrel predmetnú kúpnu zmluvu a nebola by mu vznikla škoda pozostávajúca

zo zaplatenej kúpnej ceny a príslušnej dane. Tým záver, ţe zaplatením kúpnej ceny a dane

navrhovateľovi vznikla škoda, ktorej vznik je v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom štátneho notárstva.

Na základe predmetnej kúpnej zmluvy navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu a následne aj

daň z prevodu nehnuteľností a nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, teda

vychádzajúc z uvedenej definície skutočnej škody k zmenšeniu jeho majetku a tým ku vzniku

škody uzavretím kúpnej zmluvy ani nedošlo. Nepravdivé informácie týkajúce sa dlţôb

a tiarch uviedol priamo v zmluve predávajúci, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené

a predmetná kúpna zmluva bola súdom určená za (absolútne) neplatnú. Absolútne neplatný

právny úkon (akým sa stala aj predmetná kúpna zmluva) nemá od začiatku ţiadne právne

následky, hľadí sa naň akoby neexistoval, nikoho ani nezaväzuje. Odporkyňa dôvodne

poukázala na to, ţe ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu má druhá

strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ v postupnom slede skutkových okolností navrhovateľovi aj (prípadne) škoda

vznikla, tak jej príčinu vyvolali iné dôsledky, ako nesplnenie si povinnosti bývalým štátnym

notárstvom, lebo, ako zo zisteného skutkového stavu vyplýva, samotná kúpna zmluva bola

neplatným právnym úkonom a záloţné právo (zriadené za účelom návratnosti úveru

poskytnutého predávajúcemu, ktorú skutočnosť výslovne v zmluve poprel) realizované

18

(v uvedenom čase) nebolo. Preto nemoţno ani dospieť k záveru, ţe škoda (ak vôbec vznikla

a v akej výške) bola v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho

notárstva. Teda tento postup nebol priamym následkom príčiny vzniku škody, ktorá mohla

síce navrhovateľovi vzniknúť, ale len v súvislosti s inými skutočnosťami, ako bol nesprávny

úradný postup bývalého štátneho notárstva. Ak totiţ aj bývalé štátne notárstvo nesprávne

postupovalo, nemôţe len skutočnosť, ţe si nesplnilo zákonom mu uloţenú povinnosť (bez

ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v následnom slede udalostí po uzavretí samotnej

kúpnej zmluvy z 1. marca 1994, ako zo zisteného skutkového stavu vyplýva. Nesprávny

postup bývalého štátneho notárstva by mohol mať za následok vznik zodpovednosti podľa

len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo

a nesprostredkovane spôsobené týmto postupom. Toto v konaní preukázané nebolo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľ v konaní nepreukázal, ţe ak mu

v konečnom dôsledku vznikla škoda, táto by bola v priamej a bezprostrednej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho notárstva. Keďţe podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené

kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť,

dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie odporkyne je opodstatnené, lebo smeruje proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom závere, ţe v danej veci

sú splnené (všetky) podmienky pre zodpovednosť odporkyne za škodu podľa zákona

č.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

19

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová