Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)44f/435083.09a4e3.pdf
PDF · 132.71 KB
No categories available
4Tost/19/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 19/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša
a JUDr. Viliama Dohňanského, o sťažnosti odsúdeného R. D. proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne z 9. apríla 2014, sp. zn. 23Ntok 1/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného R. D. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 9. apríla 2014, sp. zn. 23Ntok 1/2014, podľa
§ 399 ods. 1 písm. b/ Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania odmietol
ako neprípustný.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený R. D.. V jej písomnom
odôvodnení prostredníctvom obhajkyne namietol, že uznaný trest vo výmere v akej mu bol
uložený je nezákonný, pretože horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby § 212
ods. 3 Tr. zák. nie je 1440 dní, ale len šesť mesiacov až tri roky. Navyše namietol
aj skutočnosť, že o uloženom treste bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom cudzieho štátu,
a preto so zreteľom na uvedené okolnosti prípadu má za to, že všetky zákonné podmienky
pre povolenie obnovy konania sú splnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré
im predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného R. D. nie je dôvodná.
Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky obnovy konania v zmysle citovaného
ustanovenia, súd hodnotí návrh najskôr z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich
návrhoch na povolenie obnovy konania známe. Až po zistení, že ide o takéto skutočnosti
alebo dôkazy, prichádza do úvahy hodnotenie v tom smere, či by tieto skutočnosti
alebo dôkazy mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi
už skôr viesť k inému rozhodnutiu, ako je pôvodný právoplatný rozsudok.
Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je
v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv za zistenie skutkového stavu veci v zmysle
§ 2 ods. 10 Tr. por., pričom novú skutočnosť je potrebné v konaní o obnove preukázať
dôkazmi.
Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise,
uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Dôkazom skôr neznámym môže byť
predovšetkým nový dôkaz alebo dôkaz síce už v pôvodnom konaní vykonaný, avšak nového
obsahu (o podstatných okolnostiach obsahovo zmenená, prípadne doplnená výpoveď svedka,
ktorý v pôvodnom konaní už vypovedal), pričom v prípade dôkazu v pôvodnom konaní
už vykonaného musia byť hodnotené aj dôvody alebo okolnosti, ktoré viedli k obsahovej
zmene dôkazu.
Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
nemôže byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy
určitým spôsobom kvalifikované, t.j. také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach
uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie
obnovy konania je preto povinný hodnotiť dôkazy, význam novej tvrdenej skutočnosti alebo
nového navrhnutého dôkazu vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom vykonaným v pôvodnom
konaní a až na základe takéhoto postupu môže dospieť k odôvodnenému záveru, či ide
o také kvalifikované skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu
ako je pôvodný právoplatný rozsudok.
V tejto súvislosti treba uviesť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania
zákon nedáva súdu možnosť preskúmavať správnosť skutkových právnych záverov
pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. Takéto konanie sa obmedzuje len na riešenie otázky,
či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie
§ 394 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výrokom, ktorých sa obnova môže týkať.
V posudzovanej veci správne v súlade s jej stavom a zákonom postupoval krajský súd,
keď dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je potrebné odmietnuť, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
Najvyšší súd konštatuje, že z obsahu predloženého spisu nepochybne vyplýva,
že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom súdu cudzieho štátu,
ktorý bol na území Slovenskej republiky právoplatne uznaný rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne z 11. novembra 2013, sp. zn. 3Ntc 3/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2013, sp. zn. 4 Urto 7/2013.
Predmetom uznávacieho konania podľa § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 549/2011 Z. z.
o uznávaní a výkone rozhodnutí okrem iného je aj postup orgánov Slovenskej republiky
pri uznávaní a výkone rozhodnutia vydaného súdom členského štátu v trestnom konaní.
Základným filozofickým princípom uznania cudzieho rozhodnutia, ktorého konanie
má nostrifikačný charakter, je zákaz preskúmavania uznávaného rozhodnutia vo veci samej.
Uznávajúci súd je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi
závermi. Nemôže preto zmeniť právnu kvalifikáciu, alebo oslobodiť odsúdeného. Zákaz
preskúmavania je premietnutý jednak vo vlastnom uznávacom konaní, ale tiež v zákaze
konania o akomkoľvek opravnom prostriedku voči pôvodnému rozhodnutiu (obnova konania,
sťažnosť pre porušenie zákona). Tento zákaz preskúmania je vyjadrený vo všetkých
relevantných medzinárodných zmluvách, buď priamo ako viazanosť skutkovými zisteniami
odsudzujúceho štátu, alebo ako zachovania si právomoci odsudzujúceho štátu konať
o akýchkoľvek opravných prostriedkoch v danej veci.
V tomto konaní súdy Slovenskej republiky však nerozhodujú o vine a treste v zmysle
relevantných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, o ktorých za pomoci § 394
ods. 1 Tr. por. a splnenia zákonných podmienok v ňom uvedených možno po povolení
obnovy konania opätovne rozhodnúť, ale ich rozhodovacia činnosť je obmedzená
ustanovením § 16 citovaného zákona. V jeho rámci skúmajú len to, či existujú dôvody
odmietnutia uznania a výkonu právoplatného rozhodnutia vydaného súdom členského štátu
v trestnom konaní. Nerozhodujú teda o otázke viny ani o pomere uloženého trestu
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, eventuálne či uložený druh trestu je v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
Z týchto dôvodov aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skôr
uvedené rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu nie sú právoplatným odsudzujúcim alebo
oslobodzujúcim rozsudkom alebo trestným rozkazom v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., a preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. septembra 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová