Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/19/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša

a JUDr. Viliama Dohňanského, o sťažnosti odsúdeného R. D. proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 9. apríla 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného R. D. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 9. apríla 2014, sp. zn. , podľa

návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania odmietol

ako neprípustný.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený R. D.. V jej písomnom

odôvodnení prostredníctvom obhajkyne namietol, že uznaný trest vo výmere v akej mu bol

uložený je nezákonný, pretože horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby § 212

ods. 3 Tr. zák. nie je 1440 dní, ale len šesť mesiacov až tri roky. Navyše namietol

aj skutočnosť, že o uloženom treste bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom cudzieho štátu,

a preto so zreteľom na uvedené okolnosti prípadu má za to, že všetky zákonné podmienky

pre povolenie obnovy konania sú splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu

správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré

im predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného R. D. nie je dôvodná.

Z ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

2

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky obnovy konania v zmysle citovaného

ustanovenia, súd hodnotí návrh najskôr z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich

návrhoch na povolenie obnovy konania známe. Až po zistení, že ide o takéto skutočnosti

alebo dôkazy, prichádza do úvahy hodnotenie v tom smere, či by tieto skutočnosti

alebo dôkazy mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi

už skôr viesť k inému rozhodnutiu, ako je pôvodný právoplatný rozsudok.

Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je

v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv za zistenie skutkového stavu veci v zmysle

, pričom novú skutočnosť je potrebné v konaní o obnove preukázať

dôkazmi.

Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise,

uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Dôkazom skôr neznámym môže byť

predovšetkým nový dôkaz alebo dôkaz síce už v pôvodnom konaní vykonaný, avšak nového

obsahu (o podstatných okolnostiach obsahovo zmenená, prípadne doplnená výpoveď svedka,

ktorý v pôvodnom konaní už vypovedal), pričom v prípade dôkazu v pôvodnom konaní

už vykonaného musia byť hodnotené aj dôvody alebo okolnosti, ktoré viedli k obsahovej

zmene dôkazu.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania podľa

nemôže byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy

určitým spôsobom kvalifikované, t.j. také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach

uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie

3

obnovy konania je preto povinný hodnotiť dôkazy, význam novej tvrdenej skutočnosti alebo

nového navrhnutého dôkazu vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom vykonaným v pôvodnom

konaní a až na základe takéhoto postupu môže dospieť k odôvodnenému záveru, či ide

o také kvalifikované skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu

ako je pôvodný právoplatný rozsudok.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania

zákon nedáva súdu možnosť preskúmavať správnosť skutkových právnych záverov

pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. Takéto konanie sa obmedzuje len na riešenie otázky,

či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie

vo vzťahu k výrokom, ktorých sa obnova môže týkať.

V posudzovanej veci správne v súlade s jej stavom a zákonom postupoval krajský súd,

keď dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je potrebné odmietnuť, pretože

smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.

Najvyšší súd konštatuje, že z obsahu predloženého spisu nepochybne vyplýva,

že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom súdu cudzieho štátu,

ktorý bol na území Slovenskej republiky právoplatne uznaný rozhodnutím Krajského súdu

v Trenčíne z 11. novembra 2013, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2013, sp. zn. .

Predmetom uznávacieho konania podľa

o uznávaní a výkone rozhodnutí okrem iného je aj postup orgánov Slovenskej republiky

pri uznávaní a výkone rozhodnutia vydaného súdom členského štátu v trestnom konaní.

Základným filozofickým princípom uznania cudzieho rozhodnutia, ktorého konanie

má nostrifikačný charakter, je zákaz preskúmavania uznávaného rozhodnutia vo veci samej.

Uznávajúci súd je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi

závermi. Nemôže preto zmeniť právnu kvalifikáciu, alebo oslobodiť odsúdeného. Zákaz

preskúmavania je premietnutý jednak vo vlastnom uznávacom konaní, ale tiež v zákaze

konania o akomkoľvek opravnom prostriedku voči pôvodnému rozhodnutiu (obnova konania,

sťažnosť pre porušenie zákona). Tento zákaz preskúmania je vyjadrený vo všetkých

relevantných medzinárodných zmluvách, buď priamo ako viazanosť skutkovými zisteniami

4

odsudzujúceho štátu, alebo ako zachovania si právomoci odsudzujúceho štátu konať

o akýchkoľvek opravných prostriedkoch v danej veci.

V tomto konaní súdy Slovenskej republiky však nerozhodujú o vine a treste v zmysle

relevantných ustanovení a , o ktorých za pomoci

ods. 1 a splnenia zákonných podmienok v ňom uvedených možno po povolení

obnovy konania opätovne rozhodnúť, ale ich rozhodovacia činnosť je obmedzená

ustanovením § 16 citovaného zákona. V jeho rámci skúmajú len to, či existujú dôvody

odmietnutia uznania a výkonu právoplatného rozhodnutia vydaného súdom členského štátu

v trestnom konaní. Nerozhodujú teda o otázke viny ani o pomere uloženého trestu

k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, eventuálne či uložený druh trestu je v zrejmom

rozpore s účelom trestu alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore

s účelom trestu.

Z týchto dôvodov aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skôr

uvedené rozhodnutia krajského a najvyššieho súdu nie sú právoplatným odsudzujúcim alebo

oslobodzujúcim rozsudkom alebo trestným rozkazom v zmysle , a preto

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. septembra 2014

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová