Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/88/2013

Identifikačné číslo spisu: 5013200721 Dátum vydania rozhodnutia: 08.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5013200721.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa A.P., nar. XX. augusta XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Z., zastúpeného JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom, AK so sídlom v Martine, Kukučínova 1, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. mája 2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júla 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -18 zo dňa 19. septembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -18 zo dňa 19. septembra 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. mája 2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie vdoveckého dôchodku z dôvodu, že nespĺňa podmienky uvedené v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júla 2013 podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „“) a podľa , a opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok. Týmto rozhodnutím zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.mája 2013 v časti výrok a odôvodnenie.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak,

že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa nemá zo zákona právo na ich náhradu.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ požiadal o priznanie vdoveckého dôchodku od 30. augusta 2011 žiadosťou zo dňa 29. apríla 2013. Manželka navrhovateľa zomrela 23. septembra 1993. Vdovecký dôchodok bol navrhovateľovi priznaný od 23. septembra 1993 a odňatý od 12. augusta 2007, pretože navrhovateľ nespĺňal podmienku nároku na vdovecký dôchodok uvedenú v , t.j. nemal v starostlivosti aspoň jedno nezaopatrené dieťa. Žiadosť navrhovateľa, ako uviedol krajský súd, bola posúdená podľa ustanovenia .

Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vdovecký dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, na ktorý trvá nárok k 31. decembru 2003, sa podľa vypláca aj po 1. januári 2004 za podmienok ustanovených v . Podľa ustanovenia vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa. Vdovecký dôchodok, na ktorý vznikol navrhovateľovi nárok od 23. septembra 1993, bol odňatý od 12. augusta 2007, pretože navrhovateľ prestal spĺňať podmienku nároku na vdovecký dôchodok, t.j. nemal v starostlivosti aspoň jedno nezaopatrené dieťa.

Ďalej dôvodil tým s poukazom na ustanovenie , že manželka navrhovateľa zomrela 23. septembra 1993. Pretože do troch rokov odo dňa jej smrti, t.j. do 23. septembra 1996, navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek a ani nebol uznaný invalidným, nárok na vdovecký dôchodok mu podľa nevznikol. Dôchodkový vek navrhovateľ dovŕšil 30. augusta 2011.

Ustanovenie v znení priamo vylučuje aplikáciu ustanovenia u vdovca, ktorý ovdovel pred 1.januárom 2004. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle bez ďalšieho umožniť opätovný vznik nároku na vdovecký dôchodok za podmienok ustanovených v u všetkých vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004, potom by prechodné ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniu a nemalo zmysel. Pritom treba uviesť, že vdovecký dôchodok priznaný podľa sa automaticky nemení na vdovecký dôchodok priznaný podľa , preto nebolo povinnosťou odporkyne v rozhodnutí o odňatí takéhoto vdoveckého dôchodku posudzovať aj podmienky nároku na vdovecký dôchodok a jeho výplatu podľa .

Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatoval, že navrhovateľovi nárok na nový vdovecký dôchodok nevznikol podľa . Nárok na vdovecký dôchodok a výplatu u vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 spôsobom odchylným od úpravy obsiahnutej v a , neupravuje.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že bol ako dôchodca - vdovec diskriminovaný, krajský súd poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia (Thymenos v. Grécko, č. 25735/94, rozsudok zo 6- apríla 2004, odsek 44). V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by s ním bolo zaobchádzané odlišne ako s iným dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Odporkyňa nezaobchádzala s navrhovateľom odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nezákonný.

Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa ako i na ustanovenie , ktoré sa podľa jeho názoru na neho nevzťahuje, pretože vdovecký dôchodok mu bol odňatý od 12.augusta 2007. Odporkyňa mala v konaní postupovať podľa .

Opakovane dôvodil tým, že v jeho prípade sa jedná o diskrimináciu, nakoľko Slovenská republika antidiskriminačným sa prihlásila k potieraniu diskriminácie. Poukázal na znenie ustanovenia citovaného, v zmysle ktorého priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza s inou osobou v porovnateľnej situácii, pričom podľa tohto zákona má každý právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou ( ).

Podľa jeho názoru mala odporkyňa predložiť súdu celkový počet podobných prípadov, kedy odporkyňa nepriznala vdovcom vdovecké dôchodky len z dôvodu, že manželka zomrela pre 1.januárom 2004.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa dávky dôchodkového zabezpečenia, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok trval k 31. decembru 2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vdovecký dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, na ktorý trvá nárok k 31. decembrun 2003, sa podľa vypláca aj po 1. januári 2004 za podmienok ustanovených v , podľa ktorého vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.

Odvolací súd, zhodne s názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku, udáva, že ustanovenie , týkajúce sa priznania vdoveckého dôchodku, sa vzťahuje len na vdovca, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na takýto vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek, alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že manželka navrhovateľa zomrela 23. septembra 1993. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 30.augusta 2011, nebol uznaný invalidným.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi v zmysle v znení nárok na vdovecký dôchodok nevznikol.

K námietkam navrhovateľa týkajúcich sa diskriminácie odvolací súd udáva, že v konaní odporkyne nezistil porušenie zákazu diskriminácie vo vzťahu k navrhovateľovi, nakoľko nebolo zistené odlišné zaobchádzanie s navrhovateľom ako s inými dôchodcami a to v tom smere, žeby odporkyňa v iných prípadoch pri priznávaní vdoveckého dôchodku postupovala odlišným spôsobom.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa , potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a v podrobnostiach na neho poukazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.