Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
130/392752.2997d1.pdf
PDF · 105.51 KB
No categories available
10Sžso/53/2013
Najvyšší súd 10Sžso/53/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. R., bytom ul. P., proti
žalovanému Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, so sídlom Nám. M. R.
Štefánika 9, Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
OS/2012/41228/1/ANA zo dňa 24. októbra 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/13/2013-30 zo dňa 30. septembra 2013, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/13/2013-30 zo dňa 30. septembra 2013 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala žalobu proti rozhodnutiu žalovaného
ako neoprávnená osoba, keďže nebola účastníčkou správneho konania o priznanie peňažného
príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Účastníčkou konania o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 zákona
č. 447/2008 Z. z. bola Bc. A. R. (dcéra žalobkyne), ktorá dňa 20. septembra 2012 podala na
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno žiadosť o priznanie peňažného príspevku na
opatrovanie svojej matky (žalobkyne) a ktorej bolo dňa 30. októbra 2012 rozhodnutie
žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie doručené.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie
zo dňa 11. októbra 2013 doplnenom podaním zo dňa 14. augusta 2014 dôvodiac, že krajský
súd uvedeným postupom (tým, že zastavil konanie) porušil jej ústavné práva, najmä právo
na spravodlivé súdne konanie, pretože nepreskúmal rozhodnutie žalovaného vychádzajúceho
z komplexného lekárskeho posudku ÚPSVaR, ktorý sa podľa názoru žalobkyne zakladá na
nesprávnych údajoch a nevzal do úvahy kontra posudok odborného lekára - neurológa, ktorý
záverom konštatoval opateru druhou osobou 24 hodín denne. Čo sa týka nevyčerpania
riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, žalobkyňa uvádza,
že aj toto tvrdenie krajského súdu a žalovaného sa nezakladá na pravde, pretože Bc. A. R.
(dcéra žalobkyne) podala voči prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie, ktorého
fotokópiu priložila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie otázky, či žalobkyňa bola účastníkom
správneho konania o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby v zmysle
zákona č. 447/2008 Z. z. a teda, či bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez
návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva
a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Podľa § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu
ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa
v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok),
účastníkom správneho konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu
osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia, a konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 55 ods. 13 druhá veta zákona č. 447/2008 Z. z. pri peňažnom príspevku
na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe,
na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný
posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie
súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).
Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 20. septembra 2012 si pani Bc. A.
R. (dcéra žalobkyne) podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svojej
matky (žalobkyne) na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Podkladom na
rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je v zmysle § 55 ods. 6 zákona č.
447/2008 Z. z. komplexný posudok. Z dôvodu miestnej príslušnosti, ktorá je určená trvalým
pobytom opatrovanej osoby, žalobkyne, bol dňa 20. septembra 2012 požiadaný Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o posúdenie jej miery funkčnej poruchy a o vydanie
posudku. Dňa 23. októbra 2012 bol žalovanému doručený komplexný posudok žalobkyne,
ktorý bol pre žalovaného vo veci vydania rozhodnutia záväzným podkladom.
V zmysle citovaného § 55 ods. 13 druhá veta zákona č. 447/2008 Z. z. žalovaný
doručil účastníkovi správneho konania (Bc. A. R. – dcére žalobkyne) rozhodnutie
o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie
účastník správneho konania príspevok žiadal (M. R. – žalobkyňa), doručil komplexný
posudok. Zákonodarca v ustanovení § 55 ods. 13 druhá veta zákona č. 447/2008 Z. z. celkom
zrozumiteľne a jednoznačne rozlišuje účastníka správneho konania, ktorému sa doručuje
rozhodnutie a fyzickú osobu, na ktorej opatrovanie účastník správneho konania príspevok
žiada (nie je účastníkom správneho konania) a ktorej sa doručuje komplexný posudok. Z tohto
dôvodu nebola žalobkyňa aktívne legitimovaná (nebola a nemala byť účastníkom správneho
konania) na podanie žaloby podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p., a preto odvolací súd
uznesenie krajského súdu o zastavení súdneho konania z dôvodu, že žalobu podala
neoprávnená osoba, potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.
Najvyšší súd sa v predmetnom preskúmavaní zaoberal aj aplikáciou ustanovenia
o účastníctve (§ 14) upraveného vo všeobecnom predpise o správnom konaní, v zmysle
ktorého by sa za účastníka správneho konania mohla považovať aj žalobkyňa, keďže
nepochybne jej práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím správneho orgánu
priamo dotknuté. V správnom konaní správny poriadok ako všeobecný procesný predpis
subsidiárne upravuje procesné otázky, ktoré nie sú upravené v osobitnom zákone. Ak však
osobitný zákon upravuje určitú otázku komplexne bez možnosti aplikovať subsidiárne
všeobecný predpis, potom má osobitný zákon (lex specialis) prednosť pred všeobecným
zákonom (lex generalis). V danom prípade tak ustanovenie zákona č. 447/2008 Z. z.
(konkrétne § 55 ods. 13 druhá veta) má prednosť pred ustanovením § 14 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, preto nebolo možné priznať žalobkyni postavenie účastníčky
správneho konania.
K námietke žalobkyne týkajúcej sa využitia opravného prostriedku v správnom konaní
(podanie odvolania voči rozhodnutiu žalovaného jej dcérou) najvyšší súd poznamenáva,
že na fotokópií odvolania zo dňa 28. novembra 2012 chýba akékoľvek potvrdenie o jeho
doručení správnemu orgánu, resp. potvrdenie o odoslaní na poštovú prepravu, ktoré by
preukazovalo, že odvolanie bolo podané, a to v zákonnej lehote, a teda, že nastúpili všetky
procesnoprávne účinky vyplývajúce zo správneho poriadku. Najvyšší súd však dodáva,
že v prípade, ak žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie na žalovaný správny orgán
a vie to preukázať, potom v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je žalovaný
povinný, ak sám nerozhodne, predložiť odvolanie spolu s výsledkami konania a so spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu, ktorý o danom odvolaní rozhodne. V opačnom prípade
je fyzická osoba podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy) oprávnená sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy
vo veci konať a rozhodnúť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k
ods.1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v konaní nebol úspešná
a žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. októbra 2014
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská