Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bac/392333.e234ed.pdf
PDF · 160.69 KB
No categories available
4Tdo/24/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 24/2014 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
v trestnej veci obvineného R. H. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
o dovolaní obvineného, podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. N. K., proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2010, sp. zn. 5To 8/2010, na neverejnom zasadnutí
14. októbra 2014 Tr. por. takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. H. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1. októbra 2009, sp. zn. 3T 129/2007, bol
obvinený R. H. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm.sím. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
v K. od začiatku r. 2006 do 23. marca 2007 za účelom získania finančných prostriedkov
v byte u H. V. na N. č. X., v ubytovni K. na ul. K., v ubytovni B. na ul. T. vyrábal
a prechovával pseudoefedrín, ktorý získaval extrahovaním z liekov, napr. Modafenu následne
ho predával ako pervitín rôznym osobám na území mesta Košíc v cene od 300 – 500 Sk/9,96 -
16,60 €/za jednu dávku.
Za to mu bol podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody v trvaní 5,5 (päť a pol) roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu,
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. apríla 2010, sp. zn. 5To 8/2010, podľa § 321 ods. 1
písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného
uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v období od začiatku roka 2006, až do 23. marca 2007 za účelom získania finančných
prostriedkov na rôznych miestach v K., a to v byte u H. V., na ul. N.. X., v turistickej
ubytovni K. na ul. K. č. 16/A, v ubytovni B. na ul. T. č. X. vyrábal, prechovával a predával
vo väčšom množstve omamné a psychotropné látky, a to pervitín, ktorý odpredával náhodným
osobám v cene od 300 do 500 Sk (9,96 až 16,60 €) za jednu dávku a zároveň v uvedenom
období prechovával predmety určené na výrobu omamných a psychotropných látok.
Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného R. H. ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne
dovolanie obvinený R. H..
Obvinený v ňom a v jeho doplnkoch uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1
písm. c/, písm. g/ a písm. i/ a § 374 ods. 3 Tr. por. Podľa jeho názoru rozhodnutiam súdov
obidvoch stupňov predchádzalo konanie, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené jeho
právo na obhajobu a dôkazy, na podklade ktorých súdy rozhodli, neboli vykonané zákonným
spôsobom, zistený skutok bol nesprávne právne posúdený, a to v jeho neprospech, krajský súd
pri ukladaní trestu neprihliadol na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. a nebolo aplikované
zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., napriek tomu, že pre takýto postup boli
splnené zákonné podmienky.
Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v nasledovných
skutočnostiach.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nemal v zmysle § 2 ods. 14 Tr. por. možnosť
riadne uplatniť svoje práva obvineného zaručujúce mu kontradiktórnosť konania a rovnosť
zbraní a nemohol náležite uplatniť právo obhajoby podľa § 2 ods. 9 a nasledujúce Trestného
poriadku. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. I. ÚS 248/2007 (ďalej len ústavný súd) a str. 11 Nálezu ústavného súdu č. III. ÚS 34/2007
ako aj povinnosť súdu v trestnom konaní zabezpečiť účastníkom konania spravodlivú súdnu
ochranu podľa čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 152 ods. 4, čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ústava) a predovšetkým podľa čl. 17 a čl. 46 až 50 ústavy ako aj čl. 6
ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor). Podľa
názoru obvineného v namietanom súdnom konaní nedošlo k splneniu týchto záruk (napr.
v odvolacom konaní, v ktorom mu bol uložený trest, ktorý bol zásadným spôsobom zmenený
v jeho neprospech a nemal možnosť riadne a včas uplatniť práva obvineného a obhajoby).
Dokazovaním vykonaným v priebehu trestného stíhania nebolo spoľahlivo preukázané,
že spáchal skutok, z ktorého bol uznaný vinným a so zreteľom na ustanovenie § 119 ods. 2
Tr. por. konštatoval, že dôkazy, na podklade ktorých bol uznaný za vinného, neboli vykonané
zákonným spôsobom. Ide o nepravdivé tvrdenia osôb závislých na omamných
a psychotropných látkach jedoch a prekurzoroch, ktorých cieľom bolo sa na jeho ujmu
vyviniť. Konkrétne namietol výpovede svedkov M. B., D. Č. a R. P.. Svedok B. pred súdom
vypovedal, o vyhrážkach policajtov v prípade, ak nebude svedčiť v jeho neprospech,
svedkyňa Č. tvrdila, že pred obidvoma výsluchmi v prípravnom konaní fajčila marihuanu
a svedok P. na súde vypovedal pod vplyvom alkoholu a pervitínu a na polícii nevypovedal to,
čo podpísal a výpoveď prečítanú prokurátorom na hlavnom pojednávaní počul prvý raz.
Vykonané dôkazy hodnotil zo svojho uhla pohľadu, namietol rozsah a spôsob hodnotenia
vykonaných dôkazov (najmä výpoveď svedka S. S.) a správnosť zistenia skutkového stavu
veci.
Krajskému súdu vytkol, že pri ukladaní trestu nevzal do úvahy fikciu neodsúdenia,
t. j. že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a ako priťažujúcu okolnosť posúdil
podmienečné odsúdenie a jeho osvedčenie, neprihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.), napriek splneniu zákonných
podmienok nepoužil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody a skôr vytýkané nedostatky v odvolacom konaní neodstránil.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona a aby napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a tomuto súdu prikázal,
aby vec potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie
Okresnej prokuratúre Košice II.
V písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Košice II 4. apríla 2014 okresný
prokurátor uviedol, že uplatnené dovolacie dôvody nie sú podľa jeho názoru v posudzovanom
prípade splnené, pretože obvineného v priebehu celého trestného konania zastupoval
splnomocnený obhajca, ktorý postupoval v súlade s § 44 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a tvrdenia
obvineného vo vzťahu k uplatneným dovolacím dôvodom označil za účelové, ktorých
zmyslom je dosiahnuť zmenu rozsudku a podstatné skrátenie trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol.
Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1
a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.),
v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky
uvedené v § 372 až § 373 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie je
dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať ak
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenie neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť
nasledovné.
Zásadným porušením práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) sa rozumie
najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť
trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, keď orgány činné v trestnom
konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali
k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.
Dovolací dôvod podľa § 371 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde
k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných
prostriedkov.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.)
sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného
hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie
zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu,
že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin, alebo obvinený bol uznaný
za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Potrebné
je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť
skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani
hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je,
že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd
nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu
trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)
odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť
a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti.
V predmetnej veci ani k jednému z uvedených prípadov zásadného porušenia práva
na obhajobu (obvinený v podanom dovolaní v tomto smere nič ani nenamietal a porušenie
tohto práva vyvodzoval z nedodržania zásady tzv. rovnosti zbraní na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu a absencie náležitého uplatnenia práva na obhajobu, z rozsahu vykonaného
dokazovania a zo spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov) nedošlo. Obhajca obvineného
bol v priebehu trestného konania prítomný pri vykonaní všetkých dôkazov významných
pre posúdenie viny obvineného, na tomto procese sa aktívne zúčastňoval, krajský súd
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyrovnal s obhajobnými námietkami obvineného,
podrobne vysvetlil, na podklade akých úvah dospel k záveru o vine obvineného a akými
úvahami sa riadil pri právnom posúdení jeho konania, t. j. preskúmateľným spôsobom dal
jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Právo
na obhajobu obvineného žiadnym spôsobom porušené nebolo ani na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu. Krajský súd na verejnom zasadnutí žiadne dôkazy vo vzťahu
k obvinenému nevykonal a o vine a treste obvineného sám rozhodol na podklade ustanovenia
§ 322 ods. 3 Tr. por. v prítomnosti obvineného a jeho obhajcu pri dodržaní všetkých
relevantných ustanovení uvedených v Trestnom poriadku.
Taktiež dôkazy, na podklade ktorých súd rozhodol o vine obvineného, boli vykonané
v súlade so zákonom. Ani v tomto smere obvinený v podanom dovolaní konkrétne neuviedol
aké ustanovenie Trestného poriadku bolo pri vykonaní toho ktorého dôkazu porušené, ale len
všeobecne namietal nezákonnosť vykonaných dôkazov s poukazom na ich nepravdivý obsah,
rozsah a spôsob ich hodnotenia a tieto hodnotil zo svojho uhla pohľadu a namietal správnosť
zistenia skutkového stavu veci. Ako najvyšší súd už skôr uviedol, pri ich vykonávaní
v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní bola navyše prítomná práva znalá osoba
chrániaca záujmy obvineného, obhajca obvineného, a to aj vrátane výsluchu a zápisu
výpovedí tých svedkov, na ktoré ako na nezákonné poukázal obvinený v podanom dovolaní.
Správne a v súlade so zákonom postupoval krajský súd aj pri úvahách o právnom
posúdení konania obvineného, pretože obvinený neoprávnene vyrábal, predával a prechovával
po akúkoľvek dobu omamnú, psychotropnú látku alebo prekurzor a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, a tým naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2
písm. c/ Tr. zák. Tomuto právnemu posúdeniu zodpovedá aj znenie ustáleného skutku
v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorá obsahuje všetky zákonné znaky uvedeného
trestného činu.
Nesprávne a stavu veci nezodpovedajúce sú aj dovolacie námietky obvineného
vo vzťahu k porušeniu ustanovení Trestného zákona krajským súdom pri ukladaní trestu.
Obvinenému bol uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby (10 – 15 rokov) a zo žiadnych skutočností uvedených v napadnutom rozsudku
nevyplýva záver, že krajský súd sa pri ukladaní trestu riadil úvahami, na ktoré poukázal
obvinený v podanom dovolaní. Takéto úvahy krajského súdu z napadnutého rozsudku
nevyplývajú a so zreteľom na výšku trestu a právne posúdenie konania obvineného ani
neprichádzali do úvahy (§ 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.).
Rovnako tak sú nesprávne aj dovolacie námietky obvineného o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody, pretože vykonaným dokazovaním neboli vo vzťahu okolnostiam
prípadu alebo pomerom obvineného preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by postup
pre aplikáciu tohto ustanovenia (§ 38 ods. 1 Tr. zák.) odôvodňovali a tieto v podanom
dovolaní napokon neuviedol ani sám obvinený.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného týkajúce sa správnosti a rozsahu zisteného
skutkového stavu a hodnotenia vykonaných dôkazov najvyšší súd ako súd dovolací
dôvodnosť týchto neskúmal, pretože na to zo zákona nebol oprávnený. Dovolanie nie je tretím
opravným prostriedkom a dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých
je založené napadnuté rozhodnutie súdu (napr. neúplnosť skutkových zistení, nesprávne
hodnotenie dôkazov a pod.). Dovolanie preto nie je prostriedkom na revíziu skutkových
zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný
V Bratislave 14. októbra 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová