Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/81/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej, a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36062235, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovanému: N.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, W., v konaní o zaplatenie 1.357,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č.k. -91 zo dňa 10. septembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.357,33 eura úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a. od 21.10.2017 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , Z. z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ,, , , , . V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1357,33 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu uplatnenia regresného nároku z poistenia. Žalobca plnil za žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal uzatvorenú zmluvu o PZP. Regresný nárok z poistnej udalosti si žalobca uplatnil z dopravnej nehody v Bratislave dňa 16.11.2016, kedy došlo k nárazu do nákladného MV T. X. U ktorého držiteľom bola spoločnosť KORITRANS zo strany vodiča MV Mazda ( žalovaného). Škoda bola odstránená autorizovaným servisom a tento nárok zo strany žalovaného nebol žiadnym spôsobom reklamovaný, spochybnený. Následne KOOPERATIVA likvidovala túto poistnú udalosť a žalobca bol povinný uhradiť poisťovni KOOPERATIVA, a. s. z garančného fondu poistné plnenie vo výške 1493,06 eura.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že bola daná pasívna legitimácia žalovanej strany na základe výpisu evidencie vozidiel z ktorého je zrejmé, že v čase dopravenej nehody držiteľom predmetného vozidla bol žalovaný. Na základe vykonaného dokazovania súd priznal žalobcovi regresný nárok podľa o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „“) na tom základe, že žalovaný podľa o nemal uzatvorenú zmluvu o k osobnému motorovému vozidlu tov. značky T. Q.: W Žalobcovi vznikla v zmysle zákona o povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Konštatoval, že uvedeným motorovým vozidlom žalovaný spôsobil dopravnú nehodu dňa 16.11.2016 v Bratislave, kedy došlo k stretu motorových vozidiel na ceste z Prístavného mosta pri

prejazde z jedného jazdného pruhu do druhého a žalovaný so svojím motorovým vozidlom narazil do nákladného MV T. X. U ktorého držiteľom bola spoločnosť KORITRANS.

3. Z vykonaného dokazovania mal tiež súd prvej inštancie preukázané, že poisťovňa KOOPERATIVA, a.s. požiadala spoločnosť MOTOCAR Bratislava o vykonanie ohliadky a stanovenie nákladov škody, ktorá bola odstránená autorizovaným servisom, pričom zo strany žalovaného neboli uplatnené žiadne námietky. Keďže k vozidlu T. EČ KN XXX BB nebolo uzatvorené , žalobca bol povinný poskytnúť plnenie podľa v spojení s poisťovni KOOPERATIVA, a to dňa 13.09.2017 z poistného garančného fondu v sume 1.493,06 eura, z ktorého sumu 135,73 eura si žalobca neuplatnil, a zostatok predstavoval sumu 1.357,33 eura. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobcovi priznal uplatnený nárok z titulu regresného nároku v plnom rozsahu. Žalobcovi tiež priznal nárok na úroky z omeškania zo sumy 1.357,33 eura vo výške 5,00 % p. a. od 21.10.2017 do zaplatenia, a to od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle Výzvy na náhradu poistného plnenia zo dňa 20.9.2017, v ktorej žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu do 20.10.2017. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu - žalobcovi, priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia .

4. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní uviedol, že o rozsudku a konaní sa dozvedel náhodou po telefonickom rozhovore s infocentrom predmetného súdu a následne si na infocentre OS KN dňa 07.11.2019 prevzal predmetný rozsudok s tým, že vôbec netušil, že nejaké konanie prebieha. Namietal že bol nezastihnuteľný a mal za to, že súd nevynaložil ani elementárnu reálnu snahu kontaktovať ho a mohol si nájsť aj iný kontakt na neho ako len miesto jeho trvalého bydliska. Žalovaný ďalej namietal aj výšku nároku. Zdôraznil, že poškodenie kamiónu bolo podstatne menšieho rozsahu a dopravná nehoda nebola riadne vyšetrená. Uviedol, že kamión narazil do jeho auta zozadu a následne jeho auto odhodilo smerom šikmo pred kamión. Privolanej dopravnej polícii sa to snažil vysvetliť, ale odpoveďou bolo, že ak nesúhlasí s ich názorom na priebeh a vinníkov dopravnej nehody, zoberú mu vodičský preukaz, ako aj auto. Podľa názoru žalovaného, kamión nevenoval dostatočnú pozornosť premávke, vôbec ho nevidel a predpokladá, že išiel vyššou ako povolenou rýchlosťou a keď sa pred neho zaraďoval dokonca ešte zvyšoval rýchlosť. Poukázal na to, že nakoľko bol v časovej tiesni a ponáhľal sa do práce a nemohol si dovoliť zadržaný vodičský preukaz, ani celé hodiny trvajúce vyšetrovanie na polícii, tak to tam podpísal. Žiadal aby bolo konanie obnovené a prebiehalo štandardným spôsobom a požadoval aj minimálne trojmesačnú lehotu na prípravu dôkazov, nakoľko 15 dňová lehota nie je postačujúca.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zastal názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nezodpovedá za spôsobenú škodu uviedol, že náležite v konaní preukázal, že nehodu spôsobil žalovaný ako vodič nepoisteného motorového vozidla zn. MAZDA s Q.: W ktorého je držiteľom. Uviedol, že ak sa žalovaný nepovažoval za vinníka dopravnej nehody, mal v rozhodnom čase preukázať záujem na došetrení škodovej udalosti a poskytnúť dostatočnú súčinnosť pri objasnení nehody polícii. K námietkam žalovaného ohľadom vyčíslenia škody žalobca uviedol, že výšku škody v konaní náležite preukázal na základe faktúry č. 9351700678, likvidačnej správy a tiež vyúčtovania. Poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nebol aktívny a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali. K námietke žalovaného o prebiehajúcom pojednávaní bez jeho vedomia uviedol, že súd pri doručovaní žaloby ako aj predvolania žalovaného na pojednávanie postupoval v zmysle ust. a nasl. . Zdôraznil, že zabezpečenie prijímania písomností na evidovanej adrese je zákonnou povinnosťou žalovaného bez ohľadu na to, kde sa zdržuje. Každý adresát, vrátene žalovaného je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný mohol navrhnúť dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie náležite preukázali už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však v dôsledku svojej pasivity neurobil. Mal za to, že nezodpovednosť žalovaného pri nepreberaní písomnosti by nemala byť na ujmu žalobcu. Žalobca v závere uviedol, že dôkazy ktoré predložil k podanej žalobe nepochybne preukázali, že predmetné vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluve poistené, zdôvodnili aj výšku takto spôsobnej škody a rovnako tak vymedzili osoby, ktoré boli za vznik škody zodpovedné.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa potvrdil.

7. Podľa -3 , ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa .

8. Žalovaný vo svojom odvolaní primárne namieta, že vôbec nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní a bolo povinnosťou súdu zisťovať jeho pobyt aj inak ako doručovaním na adresu trvalého pobytu. Tejto námietke žalovaného odvolací súd poukazuje na citované ust. -3 , z ktorého vyplýva, že žaloba sa doručuje na vyjadrenie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú žalobca uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa takýmto postupom nepodarí žalobu doručiť, je súd povinný uskutočniť vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ide o úkony dopytu napr. na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody a pod. Zákonodarca nestanovil taxatívny výpočet úkon, ktoré je súd povinný v konaní vykonať. V prípade, ak sa súdu uvedeným vyšetrovacím postupom nepodarí zistiť skutočný pobyt žalovaného, zverejní sa oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke príslušného súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia nastáva uplynutím 15-tich dní od zverejnenia tohto oznámenia.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vydal najskôr dňa 30.08.2018 č.k. -47 platobný rozkaz, ktorý doručoval súd prvej inštancie žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu t. j. Ul. K. XX, W., kde si však žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd následne lustroval pobyt žalovaného v Registri obyvateľov, i v Sociálnej poisťovni, ako aj cez ústav na výkon trestu odňatia slobody. Následne súd prvej inštancie doručoval platobný rozkaz spolu so žalobu aj prostredníctvom Mestskej polície Komárno, ktorá dňa 20.11.2018 doručila súdu prvej inštancie zásielku ako nedoručenú s tým, že žalovaný sa na adrese Ul. Františkánov 80/23, Komárno nezdržiava. Súd prvej inštancie následne uznesením -57 zrušil predmetný platobný rozkaz, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Pri doručovaní žaloby súd prvej inštancie postupoval v zmysle ust. , . Z dôvodu, že žalobu nebolo možné žalovanému doručiť na adrese jeho trvalého pobytu, bola žaloba žalovanému doručená zverejnením na úradnej tabuli súdu ako i na webovej stránke súdu dňa 29.01.2019 ( čl. 61-62). Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval žalovanému adresu trvalého pobytu predvolanie na pojednávanie, s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie opätovne lustroval pobyt žalovaného cez Register obyvateľov. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené fikciou doručenia. Rozsudok bol doručovaný žalovanému rovnako na adresu trvalého pobytu, zásielka však nebola prevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené je nad všetky pochybnosti preukázané, že súd prvej inštancie pri doručovaní žaloby, ako i ďalších písomností, dodržal zákonom stanovený postup vyžadovaný v ust. -3 . Naopak práve žalovaný zanedbal svoju povinnosť zabezpečiť si preberanie súdnych zásielok na adrese svojho trvalého bydliska, keďže sa mu nepodarilo doručiť ani jednu zo štyroch súdnych zásielok, pričom musel mať vedomosť o ich doručovaní na základe oznámení poštového úradu o doručovaní zásielok do vlastných rúk. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v podanom odvolaní ani netvrdil, že by sa dlhodobo nezdržiaval na adrese trvalého pobytu a z toho dôvodu si nemohol preberať súdne zásielky.

10. Nová právna úprava doručovania vychádza z myšlienky procesnej zodpovednosti subjektov konania. Doručovanie bolo dlhodobo vnímané ako Achillova päta civilného procesu a práve doručovanie súdnych písomností malo spôsobovať prieťahy v súdnom konaní. zakotvuje pravidlá doručovania tak, aby sa garantovalo stranám právo na spravodlivý proces ( ), a zároveň má ambíciu vytvoriť súdu priestor na poskytovanie súdnej ochrany v primeranom čase. Novými pravidlami sa majú zároveň eliminovať možnosti protistrany mariť priebeh súdneho konania. Nerešpektovanie pravidiel doručovania môže priniesť nevýhody práve tej strane, ktorá tieto pravidlá nerešpektuje. Najzásadnejšou zmenou je to, že písomnosť sa bude považovať za doručenú za splnenia prísnejších podmienok, ako

aj to, že strana bude niesť procesnú zodpovednosť za adresu vedenú v príslušnom registri ( , Veľký komentár, Števček, M., Ficovú, S., Baricovú, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Praha : C. H. Beck, 2016,).

11. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie postupoval správne, keď pojednával a rozhodol predmetnú vec v neprítomnosti žalovaného. Vzhľadom k tomu, že v prvoinštančnom konaní nebola uplatnená žiadna obrana žalovaného, odvolací súd sa nemohol zaoberať námietkami žalovaného v odvolaní, ktorými namietal základ i výšku žalovaného nároku, pretože by išlo o tzv. „novoty v odvolacom konaní“. V zmysle ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa , až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa .

12. V danom prípade žalovaný až v odvolaní namietal žalovanú sumu, teda základ i výšku žalovaného nároku, popierajúc priebeh dopravnej nehody. Ide teda o odvolací dôvod podľa , podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ako už bolo uvedené vyššie, tento odvolací dôvod treba vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty v odvolacom konaní môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej viny. V danej veci žalovaný mohol plne uplatniť svoju procesnú obranu uvádzanú v odvolaní v prípade, že by sa prvoinštančného konania riadne zúčastnil. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že uvedené odvolacie námietky žalovaného, ktorými sa snažil spochybniť žalovaný nárok žalobcu, predstavovali novoty v odvolacom konaní, na tento odvolací dôvod neprihliadal.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).