Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1d1/434776.89ae32.pdf
PDF · 184.08 KB
No categories available
2Sžp/16/2013
Najvyšší súd 2Sžp/16/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: A. D., H., právne
zastúpená: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda,
proti ţalovaným: 1/ Mesto Bánovce nad Bebravou, Námestie Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad
Bebravou, 2/ Okresný úrad Trenčín, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: Krajská
prokuratúra Trenčín, Piaristická 27, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného 2/ č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, konajúc
o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/8/2013-48 zo dňa
30. apríla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/8/2013-48 zo dňa 30. apríla 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu oneskoreného podania ţaloby
ako aj z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania
je rozhodnutím procesným, ktoré nemení hmotnoprávnu pozíciu účastníka konania (§ 248
písm. a/ O.s.p.). V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie sa stalo
právoplatné dňa 16.08.2011 a ţaloba bola podaná právnou zástupkyňou ţalobkyne aţ dňa
15.03.2013. Keďţe v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. moţno podať ţalobu na správnom súde
do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, bola
predmetná ţaloba podaná oneskorene.
Proti uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie a navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V dôvodoch uviedla, ţe podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
sa preskúmavajú aj neprávoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, a preto krajský súd
pochybil a znemoţnil ţalobkyni domáhať sa účinnej ochrany svojich práv. Poukázala na to,
ţe v danej veci bol porušený zákon jednak po hmotnoprávnej stránke,
tak aj po procesnoprávnej, čo konštatovala aj Krajská prokuratúra v Trenčíne. Poukázal na to,
ţe vec bola vybavená neformálnym listom č. 11262/2012/2962 SV/Z.66652 zo dňa
03.12.2012, z čoho vyplýva, ţe do súčasnosti nebolo ţalobkyni, ako účastníčke správneho
konania doručené rozhodnutie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Krajský súd
neskúmal podmienky doručovania administratívneho rozhodnutia, nepreskúmal ani základnú
podmienku správneho konania o poučení účastníkov konania. Ţalobkyňa konala v zmysle
poučenia a podala riadne a včas odvolanie v zmysle § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.
Podľa názoru ţalobkyne bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy
piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu.
Uviedla, ţe piata hlava piatej časti O.s.p. zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy. Krajský súd mal v danej veci posúdiť, či došlo k naplneniu
jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený.
Ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pri preskúmavaní
napadnutých rozhodnutí nemoţno prehliadnuť ústavnoprávnu poţiadavku určitosti,
prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem, prostredníctvom ktorých
sa má zasiahnuť do základných práv. Ţalobkyňa v podanom odvolaní tieţ uviedla,
ţe rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania,
ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu, musia vychádzať z platných hmotnoprávnych
predpisov a musia byť presvedčivé. V správnom súdnictve je krajský súd viazaný obsahom
jednotlivých bodov ţaloby a v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vysporiadať. Krajský
súd sa však toho nepridrţiaval a jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným pre nedostatok
dôvodov. Ţalobkyňa ďalej popísala skutkový stav veci a uviedla dôvody nezákonnosti
vydaných administratívnych rozhodnutí, ktoré však nesmerovali voči dôvodu, pre ktorý bolo
predmetné súdne konanie krajským súdom zastavené.
Ţalovaný 2/ v podanom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe odôvodnenie
napadnutého uznesenia krajského súdu povaţuje za zrozumiteľné a obsahuje zákonné dôvody
na zastavenie konania. Ţalobu je moţné podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni a táto prekluzívna lehota v prejednávanej veci dodrţaná
nebola. Krajský súd v konaní nemohol pokračovať pre tento nedostatok podmienky konania,
ktorý nemoţno odstrániť, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
ţalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne
nie je dôvodné.
Podstatnou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či ţaloba o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia bola podaná včas alebo oneskorene a či existovali zákonného dôvody
na zastavenie súdneho konania z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania.
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca
vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia
správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote podľa § 250b.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe
byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých
odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca
nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie
proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 114 ods. 1 O.s.p. ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo
nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie
pripraví tak, aby bolo moţné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
Ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p. obsahuje právnu úpravu prípravy pojednávania,
ktorou je činnosť súdu, ktorá predchádza naradeniu pojednávania a rozhodnutiu vo veci
samej. Medzi úkony súdu, týkajúce sa prípravy pojednávania, patrí najmä skúmanie
podmienok konania.
V prípade, ak prvostupňový súd zistí dôvod na vydanie nemeritórneho rozhodnutia,
nenariaďuje ani pojednávanie, ale len vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. V takom
prípade sa nemôže zaoberať námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe.
K námietke ţalobkyne týkajúcej sa toho, ţe prvostupňový súd nereagoval na jej návrh
a ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje konkrétne argumenty na námietky
ţalobkyne, odvolací súd uvádza, ţe prvostupňový súd sa nemohol zaoberať dôvodmi podanej
ţaloby, pretoţe zistil nedostatok procesných podmienok, ktorý viedol k nemeritórnemu
(procesnému) rozhodnutiu (§ 250d ods. 3 O.s.p.).
Súd nevyhľadáva za ţalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h ods. 1 O.s.p. veta
za bodkočiarkou viazaný. Súd teda nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné
dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. Keďţe
predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť),
má včasné, správne a úplné formulovanie ţalobných dôvodov zásadný význam.
Táto poţiadavka na ţalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, ţe podľa § 250h
ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozsahom ţaloby od jej podania a ţalobca uplynutím
dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá moţnosť
poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Rovnako súd nemôţe z vlastnej iniciatívy
posudzovať, či podaná ţaloba podľa druhej hlavy piatej časti nemá byť prejednaná podľa
piatej hlavy piatej časti O.s.p. v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 241/08).
Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach,
v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobou napadnutého
rozhodnutia.
Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy
predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe t.j. v medziach žaloby (§ 250j
ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný a nemôţe
ho prekročiť. Petit ţaloby smeroval jednoznačne k zrušeniu napadnutého administratívneho
rozhodnutia.
Podľa § 55 ods. 1 Správneho poriadku pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas
podané odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené
odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôleţité písomnosti, najmä rozhodnutia,
sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáţe jeho splnomocnením
na preberanie zásielok.
Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.
Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť
do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď
sa adresát o uložení nedozvedel.
Predmetom súdneho preskúmania zákonnosti bolo v tomto konaní rozhodnutie
ţalovaného 2/ č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktorým bol zamietnutý návrh
ţalobkyne na povolenie obnovy konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby
„Nadstavba rodinného domu – prístavba garáţe“. Podanou ţalobou sa ţalobkyňa domáhala
zrušenia predmetného rozhodnutia a vrátenia veci ţalovanému 2/ na ďalšie konanie. Ţaloba
ţalobkyne bola doručená na Krajský súd v Trenčíne dňa 20.02.2013, právna zástupkyňa
ţalobkyne podaním, doručeným krajskému súdu dňa 15.03.2013, doplnila a upravila petit
ţaloby tak, ţe ţiadala preskúmať a zrušiť označené rozhodnutia správnych orgánov, pričom
kaţdé bolo na základe pokynu zákonného sudcu rozdelené na samostatné konania.
Predmetom prieskumu tohto súdneho konania bolo rozhodnutie ţalovaného 2/ č. KSU-2011-
233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktoré bolo ţalobkyni doručené dňa 01.08.2011,
i keď si zásielku ţalobkyňu fakticky prevzala na pošte dňa 15.08.2011. V danom prípade
nastáva fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a teda písomnosť
sa povaţuje za doručenú na tretí deň od uloţenia zásielky na pošte. Zásielka bola uloţená
na pošte dňa 28.7.2011 a tretí deň od uloţenia je 01.08.2011 (najbliţší pracovný deň, keďţe
posledný deň lehoty pripadol na nedeľu). Lehota na podanie v zmysle poučenia obsiahnutého
v predmetnom rozhodnutí je 15 dní od jeho doručenia, a teda lehota na podanie odvolania
začala plynúť dňa 02.08.2011 a skončila dňa 16.08.2011. Ţalobkyňa podala proti
predmetnému rozhodnutiu č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011 odvolanie aţ dňa
30.08.2011, a teda po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Ţalobkyňa
ani jej právna zástupkyňa v podanej ţalobe ani v odvolaní neuviedli dôkazy, ktoré
by preukazovali, ţe k tzv. fikcii doručenia rozhodnutia č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa
15.07.2011 nemohlo dôjsť. Dôkazné bremeno v tejto situácii leţí na ţalobkyni,
aby preukázala skutočnosti, ktoré by vyvrátili moţnosť uplatnenia tzv. fikcie doručenia
v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku.
Predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku
nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní
právnickým osobám podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku), napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 10Sţd/20/2011 zo dňa 25.04.2012. Na vznik fikcie doručenia písomnosti
určenej do vlastných rúk podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku musia byť kumulatívne
splnené nasledovné podmienky:
- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,
- v mieste doručenia sa zdrţiava,
- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, ţe písomnosť príde doručiť
v určený deň a hodinu,
- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným.
V prípade, ţe čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nemoţno uplatniť fikciu
doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku.
Zdrţiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát
v čase doručenia zásielky zdrţiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko
(t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej cesta a podobne),
teda ak má reálnu moţnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle
§ 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných
rúk, v mieste doručenia nezdrţiaval, neboli splnené podmienky uvedené v § 24 ods. 2
Správneho poriadku na uloţenie písomnosti na pošte (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 8Sţo/2/2007 zo 16.11.2007, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. I. ÚS 119/07-22 zo dňa 27.09.2007).
Trojdňová úloţná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení
adresáta o uloţení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôţe predĺţiť.
Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Účinky fikcie doručenia
nastanú len za predpokladu, ţe adresát mal reálnu moţnosť písomnosť si v tejto lehote
vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú
ale aj reálnu moţnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii
doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval ciel
a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním
zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť
konanie (pozrite aj rozsudky NS SR 2Cdo/33/2005, 4Sţ/35/2002).
V zmysle Správneho poriadku oneskorené odvolanie nie je schopné vyvolať také
právne účinky, ako včas podané odvolanie (§ 55 Správneho poriadku). Avšak aj oneskorené
odvolanie je odvolací orgán povinný preskúmať z dôvodu či neodôvodňuje obnovu konania
alebo postup mimo odvolacieho konania. Ak odvolací orgán zistí, ţe podané odvolanie
neobsahuje dôvody, ktoré by znamenali uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku,
postačuje, ak o tejto skutočnosti vyrozumie účastníka konania listom. Po zmene Správneho
poriadku od 01.01.2004 uţ nie je odvolací orgán povinný vydať rozhodnutie o zamietnutí
oneskoreného odvolania. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa bola vyrozumená
listom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
č. 11262/2012/2962 SV/Z.66652 zo dňa 03.12.2012 o preskúmaní jej oneskoreného
odvolania, pričom Ministerstvo nezistilo dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného
prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa
15.07.2011.
Na záver senát odvolacieho súdu uvádza, ţe ţalobkyňa sa dňa 20.02.2013 obrátila
na krajský súd so ţalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom
špecifikácia napadnutých rozhodnutí bola doplnená podaním právnej zástupkyne ţalobkyne
dňa 15.03.2013. Okrem iných, ţiadala preskúmať rozhodnutie ţalovaného 2/ č. KSU-2011-
233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktoré bolo ţalobkyni doručené dňa 01.08.2011.
Po márnom uplynutí odvolacej lehoty sa stalo právoplatným dňa 16.08.2011. Lehota
na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v zmysle
§ 250b ods. 1 O.s.p. dva mesiace, zmeškanie tejto lehoty nie je moţné odpustiť. Lehota
na podanie v tomto prípade uplynula dňa 16.10.2011. Ţalobkyňa podala ţalobu na Krajský
súd v Trenčíne aţ takmer 2 roky po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie ţaloby.
Pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, ţe v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. súdnemu
prieskumu zákonnosti podliehajú len tie rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ţalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania, a preto nemôţe byť
predmetom súdneho prieskumu, čo je taktieţ dôvodom na zastavenie konania podľa § 250d
ods. 3 O.s.p.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení
konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keďţe ţalobkyňa podala ţalobu zjavne oneskorene,
pričom v odvolacom konaní nepreukázala, ţe by sa v čase doručovania rozhodnutia
ţalovaného 2/ v mieste doručovania nezdrţiavala a ani nepreukázala nesprávnosť tvrdenia
o doručení rozhodnutia ţalovaného 2/. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu,
uvedeným v jeho rozhodnutí, stotoţnil, námietkam ţalobkyne nevyhovel a napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/8/2013-48 zo dňa 30.04.2013 podľa
§ 219 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe účastníkom konania
právo na ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. októbra 2014
JUDr. Jozef M I L U Č K Ý , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková