Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/16/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: A. D., H., právne

zastúpená: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda,

proti ţalovaným: 1/ Mesto Bánovce nad Bebravou, Námestie Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad

Bebravou, 2/ Okresný úrad Trenčín, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: Krajská

prokuratúra Trenčín, Piaristická 27, Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného 2/ č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, konajúc

o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. -48 zo dňa

30. apríla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -48 zo dňa 30. apríla 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 250d ods. 3

(ďalej len „“) z dôvodu oneskoreného podania ţaloby

ako aj z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania

je rozhodnutím procesným, ktoré nemení hmotnoprávnu pozíciu účastníka konania (§ 248

písm. a/ ). V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie sa stalo

právoplatné dňa 16.08.2011 a ţaloba bola podaná právnou zástupkyňou ţalobkyne aţ dňa

15.03.2013. Keďţe v zmysle moţno podať ţalobu na správnom súde

do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, bola

predmetná ţaloba podaná oneskorene.

Proti uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie a navrhla,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V dôvodoch uviedla, ţe podľa ustanovení

sa preskúmavajú aj neprávoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, a preto krajský súd

pochybil a znemoţnil ţalobkyni domáhať sa účinnej ochrany svojich práv. Poukázala na to,

ţe v danej veci bol porušený zákon jednak po hmotnoprávnej stránke,

tak aj po procesnoprávnej, čo konštatovala aj Krajská prokuratúra v Trenčíne. Poukázal na to,

ţe vec bola vybavená neformálnym listom č. 11262/2012/2962 SV/Z.66652 zo dňa

03.12.2012, z čoho vyplýva, ţe do súčasnosti nebolo ţalobkyni, ako účastníčke správneho

konania doručené rozhodnutie podľa o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Krajský súd

neskúmal podmienky doručovania administratívneho rozhodnutia, nepreskúmal ani základnú

podmienku správneho konania o poučení účastníkov konania. Ţalobkyňa konala v zmysle

poučenia a podala riadne a včas odvolanie v zmysle § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.

Podľa názoru ţalobkyne bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy

piatej časti preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu.

Uviedla, ţe piata hlava piatej časti zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy. Krajský súd mal v danej veci posúdiť, či došlo k naplneniu

jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení vymedzený.

Ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pri preskúmavaní

napadnutých rozhodnutí nemoţno prehliadnuť ústavnoprávnu poţiadavku určitosti,

prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem, prostredníctvom ktorých

sa má zasiahnuť do základných práv. Ţalobkyňa v podanom odvolaní tieţ uviedla,

ţe rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania,

ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu, musia vychádzať z platných hmotnoprávnych

predpisov a musia byť presvedčivé. V správnom súdnictve je krajský súd viazaný obsahom

jednotlivých bodov ţaloby a v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vysporiadať. Krajský

súd sa však toho nepridrţiaval a jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným pre nedostatok

dôvodov. Ţalobkyňa ďalej popísala skutkový stav veci a uviedla dôvody nezákonnosti

vydaných administratívnych rozhodnutí, ktoré však nesmerovali voči dôvodu, pre ktorý bolo

predmetné súdne konanie krajským súdom zastavené.

Ţalovaný 2/ v podanom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe odôvodnenie

napadnutého uznesenia krajského súdu povaţuje za zrozumiteľné a obsahuje zákonné dôvody

na zastavenie konania. Ţalobu je moţné podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

správneho orgánu v poslednom stupni a táto prekluzívna lehota v prejednávanej veci dodrţaná

nebola. Krajský súd v konaní nemohol pokračovať pre tento nedostatok podmienky konania,

ktorý nemoţno odstrániť, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

ţalobkyne ( , veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne

nie je dôvodné.

Podstatnou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či ţaloba o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia bola podaná včas alebo oneskorene a či existovali zákonného dôvody

na zastavenie súdneho konania z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania.

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť.

Podľa ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania

obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca

vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia

správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote podľa § 250b.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe

byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca

nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie

proti uzneseniu je prípustné.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo

nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie

pripraví tak, aby bolo moţné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Ustanovenie obsahuje právnu úpravu prípravy pojednávania,

ktorou je činnosť súdu, ktorá predchádza naradeniu pojednávania a rozhodnutiu vo veci

samej. Medzi úkony súdu, týkajúce sa prípravy pojednávania, patrí najmä skúmanie

podmienok konania.

V prípade, ak prvostupňový súd zistí dôvod na vydanie nemeritórneho rozhodnutia,

nenariaďuje ani pojednávanie, ale len vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. V takom

prípade sa nemôže zaoberať námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe.

K námietke ţalobkyne týkajúcej sa toho, ţe prvostupňový súd nereagoval na jej návrh

a ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje konkrétne argumenty na námietky

ţalobkyne, odvolací súd uvádza, ţe prvostupňový súd sa nemohol zaoberať dôvodmi podanej

ţaloby, pretoţe zistil nedostatok procesných podmienok, ktorý viedol k nemeritórnemu

(procesnému) rozhodnutiu ( ).

Súd nevyhľadáva za ţalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, ktoré podľa majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa veta

za bodkočiarkou viazaný. Súd teda nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné

dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. Keďţe

predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť),

má včasné, správne a úplné formulovanie ţalobných dôvodov zásadný význam.

Táto poţiadavka na ţalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, ţe podľa § 250h

ods. 1 je súd viazaný rozsahom ţaloby od jej podania a ţalobca uplynutím

dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá moţnosť

poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Rovnako súd nemôţe z vlastnej iniciatívy

posudzovať, či podaná ţaloba podľa druhej hlavy piatej časti nemá byť prejednaná podľa

piatej hlavy piatej časti v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. ).

Z ustanovenia vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium

(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach,

v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobou napadnutého

rozhodnutia.

Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy

predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe t.j. v medziach žaloby (§ 250j

ods. 1 a 2 ). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný a nemôţe

ho prekročiť. Petit ţaloby smeroval jednoznačne k zrušeniu napadnutého administratívneho

rozhodnutia.

Podľa § 55 ods. 1 Správneho poriadku pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas

podané odvolanie má odkladný účinok.

Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené

odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôleţité písomnosti, najmä rozhodnutia,

sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáţe jeho splnomocnením

na preberanie zásielok.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá

sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ

ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.

Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte

a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť

do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď

sa adresát o uložení nedozvedel.

Predmetom súdneho preskúmania zákonnosti bolo v tomto konaní rozhodnutie

ţalovaného 2/ č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktorým bol zamietnutý návrh

ţalobkyne na povolenie obnovy konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby

„Nadstavba rodinného domu – prístavba garáţe“. Podanou ţalobou sa ţalobkyňa domáhala

zrušenia predmetného rozhodnutia a vrátenia veci ţalovanému 2/ na ďalšie konanie. Ţaloba

ţalobkyne bola doručená na Krajský súd v Trenčíne dňa 20.02.2013, právna zástupkyňa

ţalobkyne podaním, doručeným krajskému súdu dňa 15.03.2013, doplnila a upravila petit

ţaloby tak, ţe ţiadala preskúmať a zrušiť označené rozhodnutia správnych orgánov, pričom

kaţdé bolo na základe pokynu zákonného sudcu rozdelené na samostatné konania.

Predmetom prieskumu tohto súdneho konania bolo rozhodnutie ţalovaného 2/ č. KSU-2011-

233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktoré bolo ţalobkyni doručené dňa 01.08.2011,

i keď si zásielku ţalobkyňu fakticky prevzala na pošte dňa 15.08.2011. V danom prípade

nastáva fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a teda písomnosť

sa povaţuje za doručenú na tretí deň od uloţenia zásielky na pošte. Zásielka bola uloţená

na pošte dňa 28.7.2011 a tretí deň od uloţenia je 01.08.2011 (najbliţší pracovný deň, keďţe

posledný deň lehoty pripadol na nedeľu). Lehota na podanie v zmysle poučenia obsiahnutého

v predmetnom rozhodnutí je 15 dní od jeho doručenia, a teda lehota na podanie odvolania

začala plynúť dňa 02.08.2011 a skončila dňa 16.08.2011. Ţalobkyňa podala proti

predmetnému rozhodnutiu č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011 odvolanie aţ dňa

30.08.2011, a teda po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Ţalobkyňa

ani jej právna zástupkyňa v podanej ţalobe ani v odvolaní neuviedli dôkazy, ktoré

by preukazovali, ţe k tzv. fikcii doručenia rozhodnutia č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa

15.07.2011 nemohlo dôjsť. Dôkazné bremeno v tejto situácii leţí na ţalobkyni,

aby preukázala skutočnosti, ktoré by vyvrátili moţnosť uplatnenia tzv. fikcie doručenia

v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

Predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku

nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní

právnickým osobám podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku), napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. zo dňa 25.04.2012. Na vznik fikcie doručenia písomnosti

určenej do vlastných rúk podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku musia byť kumulatívne

splnené nasledovné podmienky:

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,

- v mieste doručenia sa zdrţiava,

- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, ţe písomnosť príde doručiť

v určený deň a hodinu,

- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným.

V prípade, ţe čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nemoţno uplatniť fikciu

doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

Zdrţiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát

v čase doručenia zásielky zdrţiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko

(t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej cesta a podobne),

teda ak má reálnu moţnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle

§ 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných

rúk, v mieste doručenia nezdrţiaval, neboli splnené podmienky uvedené v § 24 ods. 2

Správneho poriadku na uloţenie písomnosti na pošte (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. zo 16.11.2007, nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. -22 zo dňa 27.09.2007).

Trojdňová úloţná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení

adresáta o uloţení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôţe predĺţiť.

Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Účinky fikcie doručenia

nastanú len za predpokladu, ţe adresát mal reálnu moţnosť písomnosť si v tejto lehote

vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú

ale aj reálnu moţnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii

doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval ciel

a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním

zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť

konanie (pozrite aj rozsudky NS SR , ).

V zmysle Správneho poriadku oneskorené odvolanie nie je schopné vyvolať také

právne účinky, ako včas podané odvolanie (§ 55 Správneho poriadku). Avšak aj oneskorené

odvolanie je odvolací orgán povinný preskúmať z dôvodu či neodôvodňuje obnovu konania

alebo postup mimo odvolacieho konania. Ak odvolací orgán zistí, ţe podané odvolanie

neobsahuje dôvody, ktoré by znamenali uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku,

postačuje, ak o tejto skutočnosti vyrozumie účastníka konania listom. Po zmene Správneho

poriadku od 01.01.2004 uţ nie je odvolací orgán povinný vydať rozhodnutie o zamietnutí

oneskoreného odvolania. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa bola vyrozumená

listom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

č. 11262/2012/2962 SV/Z.66652 zo dňa 03.12.2012 o preskúmaní jej oneskoreného

odvolania, pričom Ministerstvo nezistilo dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného

prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa

15.07.2011.

Na záver senát odvolacieho súdu uvádza, ţe ţalobkyňa sa dňa 20.02.2013 obrátila

na krajský súd so ţalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom

špecifikácia napadnutých rozhodnutí bola doplnená podaním právnej zástupkyne ţalobkyne

dňa 15.03.2013. Okrem iných, ţiadala preskúmať rozhodnutie ţalovaného 2/ č. KSU-2011-

233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktoré bolo ţalobkyni doručené dňa 01.08.2011.

Po márnom uplynutí odvolacej lehoty sa stalo právoplatným dňa 16.08.2011. Lehota

na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v zmysle

dva mesiace, zmeškanie tejto lehoty nie je moţné odpustiť. Lehota

na podanie v tomto prípade uplynula dňa 16.10.2011. Ţalobkyňa podala ţalobu na Krajský

súd v Trenčíne aţ takmer 2 roky po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie ţaloby.

Pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, ţe v zmysle súdnemu

prieskumu zákonnosti podliehajú len tie rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ţalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania, a preto nemôţe byť

predmetom súdneho prieskumu, čo je taktieţ dôvodom na zastavenie konania podľa § 250d

ods. 3

Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení

konania podľa , keďţe ţalobkyňa podala ţalobu zjavne oneskorene,

pričom v odvolacom konaní nepreukázala, ţe by sa v čase doručovania rozhodnutia

ţalovaného 2/ v mieste doručovania nezdrţiavala a ani nepreukázala nesprávnosť tvrdenia

o doručení rozhodnutia ţalovaného 2/. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu,

uvedeným v jeho rozhodnutí, stotoţnil, námietkam ţalobkyne nevyhovel a napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -48 zo dňa 30.04.2013 podľa

v spojení s ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, ţe účastníkom konania

právo na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom

hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. októbra 2014

JUDr. Jozef M I L U Č K Ý , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková