Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/236/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., so

sídlom v B., P., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B., G. proti

povinnému: B. R., bytom V. C. č.., o vymoženie 987,85 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-57 zo dňa 06. augusta 2012 takto

rozhodol:

I. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/226/2012-

57 zo dňa 06. augusta 2012 z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. -37 zo dňa

12. júna 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vstup Z., N., IČO: X. do

konania ako vedľajšieho účastníka nepripustil a jeho návrh na vylúčenie súdneho exekútora

JUDr. R. K., doručený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 16. 08. 2011 zamietol.

Súd prvého stupňa rozhodnutie s poukazom na § 30 ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 37 ods. 1,

§ 56 ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. Por., § 52, § 53, § 54 Občianskeho

zákonníka, , , príslušné ustanovenia Smernice Rady

93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

a príslušné ustanovenia o rozhodcovskom konaní. Ďalej

v odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej

zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch

uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd posúdil predmetný právny vzťah

ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania

zmluvy a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že dodávateľ pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou

osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa jednoznačne

preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné

okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez

ohľadu na dohodu strán. Uzavrel, že Dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej

zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle

neplatná. Svoj názor súd prvého stupňa zdôvodnil tým, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj

o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred

pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na

základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice Rady

93/13/ES, a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a zastavil. Súd prvého stupňa nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka

Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, nakoľko v zmysle Exekučného poriadku

mu nie je priznaná možnosť byť účastníkom konania, keďže Exekučný poriadok striktne

vymedzuje účastníkov konania § 37 Exekučného poriadku. Návrh tohto združenia na

vylúčenie súdneho exekútora súd prvého stupňa zamietol s poukazom na ustanovenie § 30

Exekučného poriadku, keď uvedené združenie nie je účastníkom konania, a teda nie je

oprávnené na podanie takého návrhu. Súd prvého stupňa preto návrh na vylúčenie exekútora

zamietol ako podaný neoprávnenou osobou.

Uznesenie okresného súdu napadol oprávnený odvolaním, v ktorom namietol, že súd

rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( , že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( v spojení

s ), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom ( v spojení s ), že súdne

dostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie ako aj to, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods.2 písm. f) ).

Súdny exekútor a ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. -57 zo dňa

06. augusta 2012 napadnuté uznesenie podľa potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2

a doplnenie jeho odôvodnenia, ako aj k odvolaniu oprávneného uviedol, že vzhľadom

na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2

osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

v platnom znení, až 3 o rozhodcovskom konaní

v platnom znení, a nasl. v platnom znení,

a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako

o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady Európskych spoločenstiev

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej

súvisiacej legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a aj náležité

odôvodnené.

Podľa odvolacieho súdu správny bol záver súdu prvého stupňa, keď posudzoval

predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže

medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 3 ods. 3

o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa

alebo , ako aj všetky tie zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Smernica Rady 93/13/EHS

z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať vtom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí preskúmať ex offo

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom

a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto

posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré pri zistení nekalosti

rozhodcovskej doložky podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Odvolací súd pre úplnosť dodal, že

slovenský právny poriadok vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka,

pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to

znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč.

zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe

rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd

prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď nepripustil do

konania ako vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,

nakoľko v zmysle Exekučného poriadku im nie je priznaná možnosť byť účastníkom konania,

keďže Exekučný poriadok striktne vymedzuje účastníkov konania už uvedeným ustanovením

§ 3 7 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného bol správne zamietnutý aj návrh Z.

na vylúčenie súdneho exekútora

s poukazom na ustanovenie § 30 Exekučného poriadku, keď uvedené združenie nie je

účastníkom konania, a teda nie je oprávnené na podanie takého návrhu.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. -57 zo dňa 06. augusta

2012 podal oprávnený dovolanie.

V dovolaní uviedol, že že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci" (§ 237

písm. a/ ), lebo nesprávne interpretovali Exekučného poriadku a ods.

1 a 2 o rozhodcovskom konaní, 2. konali vo veci, v ktorej sa už

právoplatne rozhodlo ( ), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola

právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol potrebný ( ), . oprávnenému odňali

možnosť konať pred súdom ( ) tým, že nezohľadnili jeho námietky,

konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec

bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad

práva Európskej únie, 5. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo nesprávne zistili skutkový

stav a nevykonali dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Z týchto dôvodov žiadal zrušiť obe rozhodnutia súdov

nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa; zároveň žiadal prerušiť do volacie konanie

( ) a predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

čl. 267 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych

otázkach týkajúcich sa výkladu písm. q) ods. 14 prílohy smernice Rady 93/13/EHS a čl. 17

i čl. 47 Charty základných práv EÚ .

Dovolací súd zároveň skúmal, či sú splnené všetky podmienky, za ktorých môže

konať o dovolaní a v rámci tohto konania aj o návrhu na prerušenie konania. Podľa § 243c

v spojení s ust. , a 107 ods. 1 , ako aj skúmal, či je na

strane povinného splnená jedna zo základných podmienok pre vedenie súdneho konania, a to

jeho spôsobilosť byť účastníkom konania .

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých moje konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale

nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky

konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť

alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

V posudzovanej veci povinný po začatí dovolacieho konania zomrel (dňa 10. 07.

2013). Táto skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu spôsobilosti byť

účastníkom konania.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase jeho začatia je potrebné

považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania ( ods. l ). Pri jej

strate je daný postup podľa za predpokladu, že účastník stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania po jeho začatí, avšak skôr než sa konanie právoplatne skončilo.

V danej veci povinný zomrel dňa 10.07.2013 , t.j. po tom ako bolo podané dňa

01. 10. 2012 oprávneným dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-57 zo dňa 06. augusta 2012 , a preto povinný stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania v priebehu tohto konania.

Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že uznesením Okresného súd Bánovce nad

Bebravou č. k. -63, zo dňa 19. 02. 2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 12. 03. 2014, bolo konanie o dedičstve po zomrelom povinnom - B. R.,

rod. R., nar. X. zastavené podľa Majetok nepatrnej hodnoty , ktorý

zomrelá B. R. zanechala, bol vydaný jej dcére P. R.,

nar. X., ktorá sa postarala o pohreb. Osoba , ktorá sa postarala o pohreb nenadobudla tento

majetok nepatrnej hodnoty z titulu dedenia , a teda nezodpovedá ani za poručiteľove dlhy.

Vzhľadom k tejto skutočnosti možno konštatovať, že práva a povinnosti , o ktoré

v tomto konaní ide, neprešli na právnych nástupcov.

Keďže v predmetnom konaní išlo o takú povinnosť, ktorá neprešla na právneho

nástupcu povinného a povinný ako účastník tohto do volacieho konania stratil spôsobilosť

byť jeho účastníkom, dovolací súd rozhodol o zastavení do volacieho konania (§ 19, § 103,

a ).

Dovolací súd preto nerozhodoval ani o návrhu oprávneného na prerušenie tohto

konania.

O trovách do volacieho konania bolo rozhodnuté podľa

v spojení s a veta prvá , lebo konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 20. októbra 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.