Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/35/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci proti obvinenému T. K. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 21. októbra 2014 v Bratislave o sťažnosti obvineného T. K. proti uzneseniu

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica z 10. októbra 2014, sp. zn. 99/2013, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného T. K.

sa z a m i e t a .

Od ô v o d n e n i e

Pôvodne v trestnej veci proti obvinenému R. B. a spol. je trestne stíhaný obvinený

T. K. (aj s ďalšími obvinenými) zo spáchania zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok pod bodom I. ako člen

zločineckej skupiny s označením „P.“), obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189

ods. 1, ods. 4 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok pod

bodom XI.), obzvlášť závažného zločinu vydierania spáchaného v spolupáchateľstve

podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok pod bodom XIV.) a obzvlášť závažného

zločinu lúpeže spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. k § 188 ods. 1, ods. 2

písm. c/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ (k ods. 2

písm. c/ Tr. zák.), § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok pod bodom XV.) na tom skutkovom

základe ako je to uvedené v napadnutom uznesení.

2

Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 11. septembra 2014, ČVS: PPZ-

390/NKA-PZ-ZA-2013 (č.l. 24 vyšetrovacieho spisu) podľa bola trestná

vec obvinených R. B. a M. Š. vylúčená zo spoločného konania ostatných šestnástich

obvinených a je vedená na expozitúre Západ národnej protizločineckej jednotky NAKA P PZ

pod ČVS: PPZ -782/NKA-PZ-ZA-2014.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

z 23. novembra 2013, sp. zn. 99/2013, bol obvinený T. K. z dôvodov uvedených

v ustanovení , , vzatý do väzby, ktorá začala

plynúť dňom 20. novembra 2013. Sťažnosť obvineného proti tomuto rozhodnutiu bola

zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2013, sp. zn.

.

Ďalším uznesením sudcu pre prípravné konanie uvedeného súdu z 20. mája 2014,

sp. zn. 99/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 27. 5.2014, sp. zn. , bola predĺžená lehota trvania väzby u obvineného

T. K. do 20. novembra 2014.

Okrem toho uznesením sudcu pre prípravné konanie tohto súdu 23. júla 2014, sp. zn.

48/2013, bol na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len prokurátor) podľa § 79 ods. 2

aj u obvineného T. K. zúžený dôvod väzby iba podľa ,

Napokon uznesením sudcu pre prípravné konanie uvedeného súdu z 10. októbra 2014,

sp. zn. 99/2013, podľa u obvineného T. K. bola lehota trvania väzby

predĺžená do 2. februára 2015, a to na podklade návrhu prokurátora z 29. septembra 2014.

V odôvodnení tohto uznesenia si sudca pre prípravné konanie osvojil návrh prokurátora

a jeho dôvody, vrátane obtiažnosti veci, pre ktorú nie je možné ukončiť trestné stíhanie

v lehote do 20. novembra 2014 a prepustením obvineného na slobodu hrozí zmarenie

dosiahnutia účelu trestného konania.

3

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený T. K. ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť,

ktorú 14. októbra 2014 prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil.

Obvinený poukázal pritom na to, že sudca pre prípravné konanie v uznesení odkázal

na svoje predchádzajúce rozhodnutia v tejto veci a súčasne uviedol, že s prihliadnutím

na vykonané dokazovanie (výsluchy R. B. a M. Š., ktorí sa rozhodli spolupracovať

pri vyšetrovaní tejto trestnej činnosti) došlo k prehĺbeniu dôvodnosti podozrenia, že on bol

jedným z páchateľov vyšetrovanej trestnej činnosti, že u neho nepominuli existujúce

dôvody väzby a pre obtiažnosť veci nie je možné vyšetrovanie ukončiť do 20. novembra

2014, preto bolo potrebné lehotu trvania väzby predĺžiť.

Podľa obvineného ide o zavádzajúce tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vyšetrovacom

spise a najnovšie svedecké výpovede M. Š. z 23. septembra 2014 a R. B. z 1. októbra, 2.

októbra a 8. októbra 2014 buď nemal sudca pre prípravné konanie k dispozícii alebo sa s nimi

neoboznámil dôsledne. V tejto súvislosti obvinený uviedol, že výpovede týchto osôb

sa zmenili po tom, čo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto

sú tendenčné a výrazne ovplyvnené tlakmi policajtov. Skutky, ktoré sa mu kladú za vinu,

nenapĺňajú všetky zákonné znaky stíhaných trestných činov, od začiatku trestného stíhania

popiera ich spáchanie a zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že z trestnej činnosti získal finančné

prostriedky. Do momentu zadržania políciou ho živili rodičia, lebo bol vysokoškolák a oni mu

poskytli finančné prostriedky na pobyt v Thajsku, kde pôsobil ako fitnes tréner a v žiadnom

prípade sa tam neskrýval pred políciou. Poštu na adrese trvalého bydliska vždy riadne

preberal. Sudca pre prípravné konanie vyhodnotil svedecké výpovede účelovo

a neprihliadol na ich obsah. Takéto uznesenie považuje za nezákonné

a nepreskúmateľné.

Obtiažnosť veci a neprimerané prieťahy v nej spôsobujú orgány činné v trestnom

konaní nesprávnou právnou kvalifikáciou skutkov. Ak by tomu tak nebolo, preštudovanie

spisového materiálu mohlo byť už naplánované, lebo boli vykonané všetky procesné úkony

a vec mohla byť skončená v primeranej lehote.

Pokiaľ ide o existenciu dôvodov väzby, odkázal na doterajšiu jeho argumentáciu

v písomnom vyjadrení k návrhu na predĺženie lehoty väzby. Predchádzajúce rozhodnutia

4

o väzbe neboli odôvodnené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, dôvody väzby v jeho

prípade neexistujú a boli vyvodené iba na základe výpovedí pochybných svedkov, resp.

obvinených. Základný princíp, že väzba má trvať len nevyhnutnú dobu, vyjadruje

kvalitatívne iný limit, než je zákonný limit, do ktorého môže byť väzba maximálne predĺžená.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194

ods. 1 písm. a/ zrušil napadnuté uznesenie a aby sám rozhodol o zamietnutí

návrhu na predĺženie lehoty väzby, teda aby lehotu väzby nepredĺžil.

Sťažnosť obvineného spolu s vyšetrovacím spisom ČVS: PPZ-390/NKA-PZ-ZA-2013

a súdnym spisom, sp. zn. 99/2013, bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

predložená 13. októbra 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisového materiálu podľa § 192 ods. l

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného T. K. nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého procesného spisu a z napadnutého uznesenia je zrejmé,

že pri rozhodovaní o predĺžení lehoty trvania väzby u tohto obvineného boli

rešpektované všetky formálno-procesné podmienky. Z vecného hľadiska boli splnené

aj zákonné podmienky na predĺženie lehoty trvania väzby podľa

Návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby bol na príslušný súd

podaný 29. septembra 2014, teda v zákonnej lehote. Tento návrh bol na vedomie zaslaný

obvinenému (1. októbra 2014) a obhajcovi (6. októbra 2014). O termíne výsluchu obvineného

a rozhodovaní o tomto návrhu prokurátora boli procesné strany riadne a včas (1. októbra,

resp. 2. októbra 2014) upovedomené. Na verejnom zasadnutí 10. októbra 2014 obvinený

uviedol iba to, že s návrhom prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby nesúhlasí.

Skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu sa nedopustil a popiera akékoľvek členstvo

v zločineckej skupine. Ďalej odmietol vypovedať. Obhajca obvineného v záverečnom návrhu

uviedol rovnaké skutočnosti ako v podanej sťažnosti obvineného. Prokurátor na podanom

návrhu zotrval.

5

Sťažnostné námietky obvineného týkajúce sa odkazu na predchádzajúce väzobné

rozhodnutia vo vzťahu k nemu, neexistencie konkrétnych skutočností svedčiacich o obave

z konania predpokladaného v ustanoveniach , a prieťahy

v konaní zavinené orgánmi činnými v trestnom konaní sú neopodstatnené.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že sudca pre prípravné konanie

sa zaoberal aj dôvodnosťou trestného stíhania proti obvinenému T. K.. Správne konštatoval,

že v tomto štádiu trestného konania nie je možné zadovážené dôkazy hodnotiť

ako pri rozhodovaní v merite veci, ale iba v tom rozsahu, ako to predpokladá ustanovenie

upravujúce väzobné rozhodovanie (, , ). Rovnako

možno súhlasiť s argumentáciou súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia,

že od posledného väzobného rozhodnutia nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v prospech

tohto obvineného, ktoré by oslabili dôvodnosť jeho trestného stíhania pre štyri skutky alebo

obmedzenia jeho osobnej slobody väzbou podľa , Pritom

poukázal aj na konkrétne skutočnosti – výpoveď obvineného R. B. z 11. decembra 2013 a tiež

na skutočnosti odôvodňujúce obavu z úteku, skrývania sa obvineného a jeho pokračovania

v páchaní trestnej činnosti. Za daného stavu je logické a opodstatnené

aj odkázanie na predchádzajúce väzobné rozhodnutia ohľadne tohto obvineného.

Zmyslom väzobného rozhodovania nie je totiž neustále opisovanie obsahu zaobstaraných

dôkazov, ale stručné a výstižné poukázanie na skutočnosti z nich vyplývajúce, ktoré

preukazujú dôvodnosť trestného stíhania obvineného a obavu vyplývajúcu z jeho konania

alebo z iných konkrétnych skutočností, že by mohol konať spôsobom, v danom prípade podľa

písm. a/, písm. c/ ods. 1

Najvyšší súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že individuálne a komplexné

hodnotenie dôkazov pre rozhodnutie v merite veci je výlučne v kompetencii súdu

príslušnému na prejednanie a rozhodnutie veci. Pre potreby väzobného rozhodnutia súd

iba posudzuje, či zaobstarané dôkazy a z nich zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,

že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu

a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a samozrejme skutočnosti

odôvodňujúce obavu z konania obvinenej osoby uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/, písm.

b/ alebo písm. c/ V podanej sťažnosti obvinený v súlade so svojím právom

na obhajobu spáchanie skutkov popiera a tvrdí, že žiadny dôkaz ho neusvedčuje,

6

čo vyvodzuje z toho, že výpovede niektorých obvinených a svedkov označuje

za nedôveryhodných a pochybných.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,

že .... Uvedené ustanovenie ukladá súdu, aby dôvodnú obavu vyvodzoval z konania

obvineného alebo z ďalších bližšie nešpecifikovaných konkrétnych skutočností, na základe

čoho dospeje k záveru, či sú dané aj dôvody väzby.

Z dôkazov založených v spisovom materiáli, na čo správne poukázal sudca

pre prípravné konanie, v napadnutom uznesení vyplýva, že obvinený T. K.

sa mal dopustiť stíhaných skutkov spôsobom tam uvedeným a tieto skutky majú znaky

trestných činov zodpovedajúcich ich súčasnej právnej kvalifikácii. Preto trestné stíhanie

obvineného je dôvodné.

Zmena nových výpovedí obvinených alebo svedkov na tomto závere nič nemení,

nehľadiac na to, že aj z nich vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený sa mal stíhaných

skutkov dopustiť a tieto majú znaky trestných činov, ako to vyplýva z napadnutého

uznesenia. Navyše najvyšší súd dodáva, že sudca pre prípravné konanie mal k dispozícii

aj výpoveď svedka M. Š. z 23. septembra 2014 (č.l. 724 – 742), preto tvrdenie obvineného

v tomto smere je nedôvodné. Z tohto dôkazu je zrejmé, že zločinecká skupina „P.“

existovala, ale iba po určitú dobu a okrem jej členov v nej boli aj ďalšie osoby

a pracovala pod vedením R. B., ktorému ochrankára robil T. K. s prezývkou „D.“, ktorý

s ním odcestoval na dobu piatich mesiacov do Thajska z obavy, aby neboli zadržaní.

Výpoveď tohto svedka potvrdzuje aj to, že zločinecká skupina „P.“ z nezákonnej činnosti

získavala finančné prostriedky, z ktorých okrem iného mala byť hradená aj cesta

do Thajska. Napokon z tejto výpovede je zrejmé aj to, že obvinený T. K. mal byť

v kancelárii poškodeného J. S. a následne tento obvinený sa mal zdržiaval v spoločnosti B.

pred budovou kancelárie poškodeného, od ktorého mali vymáhať pohľadávku, pričom

prítomným páchateľom mali byť vyplatené finančné prostriedky poskytnuté R. B.

a či ich dostal aj obvinený T. K. svedok M. Š. nevidel. Existencia zločineckej skupiny „P.“

7

páchajúcej rôznu závažnú trestnú činnosť, ktorou získavala finančné prostriedky a jej

členom mal byť i obvinený T. K. vyplýva aj z ďalšej výpovede obvineného R. B.

z 11. júna 2014 (č.l. 382 – 397).

V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti, ktoré u obvineného v súčasnom

štádiu trestného stíhania zakladajú dôvody útekovej a preventívnej väzby vyplývajú

z toho, že rôzna závažná úmyselná trestná činnosť mala byť páchaná viacerými

osobami, z nich aj členmi zločineckej skupiny po dlhšiu dobu sofistikovaným spôsobom.

Predchádzajúce odsúdenie má síce obvinený zahladené, ale nie skutok, ktorý spáchal. Pritom

obvinený mal byť členom zločineckej skupiny a ako taký mal spáchať tri skutky. Z toho

potom pramení nielen obava, že obvinený by mohol po prepustení z väzby na slobodu

ujsť, alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak mu

hrozí vysoký trest ale mohol by aj pokračovať v páchaní ďalšej úmyselnej trestnej

činnosti.

Najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o predĺžení lehoty

väzby obvineného T. K. bolo zákonné, správne a rešpektujúce rozhodovaciu prax Európskeho

súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Sudca pre prípravné konanie postupoval zákonne, keď návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty trvania väzby obvineného T. K. vyhovel, pretože prepustením

obvineného na slobodu by hrozila reálna obava zo zmarenia alebo podstatného sťaženia

účelu trestného konania, a to náležité zistenie skutkového stavu a spravodlivé

potrestanie páchateľov pri rešpektovaní základných práv a slobôd v zákonne

primeranej lehote.

Ani najvyšší súd nezistil zo strany orgánov činných v trestnom konaní zavinené

prieťahy v konaní. Naopak zo spisového materiálu je zrejmé, že vo veci sa koná plánovane,

plynulo a rýchlo, teda tak ako je to potrebné vo väzobných veciach. Tomu nasvedčuje aj doba,

ktorá uplynula od vznesenia obvinenia až do súčasnosti, napriek tomu, že ide nepochybne

o rozsiahlu a skutkovo náročnú vec, čo do počtu stíhaných skutkov a páchateľov. Spájanie

vecí a ich vylučovanie na samostatné konanie je v kompetencii zákonného vyšetrovateľa

a dozorového prokurátora.

8

Aj podľa najvyššieho súdu doba, o ktorú bola lehoty trvania väzby u obvineného T. K.

predĺžená, je adekvátna naplánovaným úkonom, ktoré vyšetrovacie orgány musia ešte stihnúť.

Navyše najvyšší súd dáva do pozornosti obdobné závery ohľadne väzobného trestného

stíhania obvineného T. K. vyslovené senátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v uzneseniach z 29. novembra 2013, sp. zn. , a z 27. mája 2014,

sp. zn. , ktoré aj v súčasnom štádiu trestného konania sú relevantné.

Napokon najvyšší súd konštatuje, že sudca pre prípravné konanie správne posudzoval

aj s možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

nad obvineným. Stotožnil sa s jeho názorom, že použitie tohto substitučného inštitútu

v danom prípade nie je možné s prihliadnutím na skutočnosť, že obvinený je trestne stíhaný

pre obzvlášť závažný zločin ( ) a v posudzovanej veci neboli zistené

výnimočné okolnosti prípadu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. októbra 2014

JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová