Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/13/2014

Najvyšší súd 1 Tdo V 13/2014

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu, JUDr. Martina Piovartsyho, JUDr. Daniela Hudáka

a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2014 v Bratislave,

v trestnej veci obvineného JUDr. M. M. a spol. vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaniach, ktoré podali obvinení JUDr. M. M.

zastúpený JUDr. J. D., advokátom v B. a I. D., zastúpený JUDr. A. F., advokátom v B., proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012, sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolania obvinených JUDr. M. M. a I. D.

o d m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave boli obvinení JUDr. M. M. a I. D. uznaní za

vinných: obvinený JUDr. M. M. v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/ a 6/ zo spáchania pokračujúceho

trestného činu podvodu § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (ďalej

len „Tr. zák.“), v bodoch 1/, 2/, 4/ a 6/ formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. ako

organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v bodoch 3/ a 4/ v jednočinnom súbehu

s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej

uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ v

jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm.

a/ Tr. zák., v bodoch 1/, 2/ a 4/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., v bodoch 5/ a 7/

zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,

v bode 7/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., v bode 5/ v jednočinnom súbehu aj s

trestným činom poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v bode 8/ zo

2

spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a v bode 9/ zo

spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej

uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.; obvinený I. D. v bode 7/ zo spáchania trestného činu

podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, ţe

1/ obvinený JUDr. M. M. dal v Bratislave E. N. a V. B. ako zálohu za hotovostnú pôţičku vo

výške 60 000,-DM a 188 000,-Sk podľa „zmluvy o pôţičke“ z 11. apríla 2001 rodinný dom

súpisného čísla X. s pozemkom parcelného čísla X. v B., v mestskej časti R. – P., na K. ul. č.

X., zapísaný na LV č. X., a to bez vedomia a súhlasu majiteľa Š. N. na základe „zmluvy

o zabezpečovacom práve“ z 11. apríla 2001, pričom pred E. N., V. B., taktieţ aj pred

pracovníkmi Katastrálneho úradu Bratislava II. vystupovala doposiaľ neustálená osoba pod

menom majiteľa domu Š. N. Toho istého dňa 11. apríla 2001 bol podaný „Návrh na vklad

zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľností do katastra

nehnuteľností“ a X. augusta 2001 bola podpísaná medzi E. N. a M. M. „Zmluva o pristúpení

k záväzku‘‘, kde JUDr. M. M. preberá dlh po Š. N. Po nedodrţaní záväzku vyplývajúceho zo

„Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva“ (nevrátenie poţičaných peňazí), bol zo strany

veriteľov podaný „Návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností“ z 11. apríla 2001, ktorý bol ale zrušený neznámou

osobou na základe predchádzajúceho „Späťvzatia návrhu na vklad zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ zo 7. mája 2001, ktorý mal podľa podpisu

15. mája 2001 urobiť Š. N. a E. N., čo však osobne neurobili. JUDr. M. M. „očistenú

nehnuteľnosť“ na základe „Kúpnej zmluvy“ z 28. mája 2001 predal Ing. R. S. a toho istého

dňa bol podaný „Návrh na vklad“ do katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu Bratislava II.

Následne JUDr. M. M. z peňazí, ktoré dostal ako kúpnu cenu od Ing. R. S. vyplatil dlh, ktorý

mal k E. N. a V. B. Znalecký posudok k predmetnej nehnuteľnosti vypracoval Doc. Ing.

P. M., CSc. – znalec z odboru stavebníctvo, ktorému JUDr. M. M. uviedol, ţe nehnuteľnosť

kupuje obvinený S. K., ktorý aj zadal vypracovanie posudku. Poškodený Ing. R. S. pri

neskoršej kontrole stavu procesu zavkladovavania zistil, ţe konanie o vklade je zastavené,

nakoľko sa na Katastrálny úrad Bratislava II dostavila osoba, ktorá sa predstavila jeho menom

a podala ţiadosť na „Späťvzatie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností“. Svojim konaním

spôsobili obvinený JUDr. M. M. a S. K. škodu vo výške 1 274 508,-Sk (t.j. 42 305,91 €)

poškodenému Ing. R. S. (pošk. N. a B. boli peniaze 1.500.000,-Sk (49 790,87 €) vrátené)

/zväzok č. IV/.

3 1 Tdo V 13/2014

2/ obvinený JUDr. M. M. „Kúpnou zmluvou“ z 28. mája 2001 odpredal Ing. R. S. bez súhlasu

majiteľky L. J. nehnuteľnosť – byt v bytovom dome na ul. F. K. č. 1 v B., súpisné číslo X.,

LV X. s podielom 175/1000 na spoločných priestoroch za sumu 487 200,-Sk (16 172,07 €),

k čomu pouţil ešte sfalšovanú „Plnú moc“ z 25. mája 2001, podľa ktorej majiteľka

splnomocňuje M. M. k predaju jej bytu, ďalej znalecký posudok na byt vypracovaný Doc.

Ing. P. M., CSc – znalcom z odboru stavebníctvo, kde ako objednávateľ je uvedená L. J., inak

posudok dal vypracovať muţ vystupujúci pod menom K. – obv. F. M., ktorý ho chcel aj

vybrať od znalca, čo mu nebolo umoţnené bez prítomnosti objednávateľky. Následne na to sa

opäť dostavil pre posudok vypracovaný 21. mája 2001 spoločne s obvineným S. K.

v spoločnosti ţeny – obvinenej A. P., t.č. M. – vydávajúcej sa podľa občianskeho preukazu za

L. J. Dňa 11. júna 2001 podal Ing. R. S. „Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností“. Dňa 13. júna 2001 osobami vydávajúcimi sa za L. J. a Ing. R. S. bol

na základe „Späťvzatia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností“ zo 4. júna 2001 predtým

podaný návrh na vklad vzatý späť. Katastrálnemu odboru Bratislava I. bolo predloţené aj

„Splnomocnenie“ od L. J. zo 7. júna 2001 pre Ing. R. S. na prevzatie rozhodnutia katastra

o späťvzatí návrhu na vklad /zväzok č. IV/.

X./ obvinený JUDr. M. M. v priebehu rokov 2000 aţ 2001 získal od správkyne konkurznej

podstaty spoločnosti B. s.r.o., O. X., D.K., JUDr. E. H. informácie a podklady od

nehnuteľností v Bratislave III., Mestská časť V., Pri S.L. č. X., jednalo sa o administratívnu

budovu s ubytovňou vrátane pozemkov č. 2047/3 o výmere 668 m², 2047/4 o výmere 267 m²,

2047/12 o výmere 9943 m² súpisné číslo X., LV č. X., ktorá bola v tom čase majetkom

spoločnosti B. s.r.o., (od 31. júla 2000 v konkurze). Po tom, čo mu bolo odkúpenie

nehnuteľností zamietnuté, JUDr. M. M. na základe falošných dokumentov, a to hlavne

„Uznesenia“ z 27. júla 2000, „Opatrenia“ krajského súdu z 15. marca 2001 a 5. septembra

2001 a „Prehlásenia o právoplatnosti opatrenia „ z 5. septembra 2001 všetko pod sp. zn. 24 K

135/00 a „Zmluvy o prevode nehnuteľností“ zo 6. septembra 2001, predmetnú nehnuteľnosť

na základe falošného „Návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra“ zo 6. septembra 2001,

„Znaleckého posudku“ z 28. augusta 2001 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva

Doc. Ing. P. M., CSc., na základe falošnej objednávky JUDr. E. H. a falošného

„Splnomocnenia“ JUDr. M. M. JUDr. E. H. z 31. októbra 2001, neoprávnene začiatkom

novembra 2001 na Katastrálnom úrade Bratislava III. previedol na spoločnosť A. C. s.r.o., ul.

F. K. č. X., B., ktorej je spolumajiteľom. Následne na to JUDr. M. M. takto získanú

4 1 Tdo V 13/2014

nehnuteľnosť 17. januára 2002 na základe „Kúpnej zmluvy“ odpredal Rímsko – katolíckej

cirkvi, farnosť R., A. X., B., prostredníctvom v tom čase pôsobiaceho ThDr. M. V. za sumu

13 000 000,-Sk (431 520,94 €), vyplatené bolo 6 000 000,-Sk, (199 163,51 €), potom čo

začala byť obchodná transakcia podozrivá, nebola JUDr. M. M. zvyšná časť kúpnej ceny

vyplatená /zväzok č. V/.

4/ obvinený JUDr. M. M. spoločne s obvineným F. M. a teraz s uţ nebohým V. G. spoločným

konaním uviedli do omylu v úmysle sa obohatiť Ing. R. S. a Ing. J. D., a to tým spôsobom, ţe

JUDr. M. M.. poveril niekedy v priebehu letných mesiacov roku 2001 na presne nezistenom

mieste F. M., aby pod menom V., k čomu dostal od neho falošný občiansky preukaz,

uskutočnil stretnutie s PhDr. J. S., nar. X., konateľom spoločností K. s.r.o., ktorá je majiteľom

nehnuteľnosti v B. – Staré mesto, C. ulica, zapísaná na LV č. X., jedná sa o pozemok parc.

čísla X., vedený ako zastavaná plocha o výmere 602 m² a obytný dom súp. číslo X. postavený

na uvedenom pozemku, aby predstieral záujem o prenájom a neskoršie odkúpenie predmetnej

nehnuteľnosti. Nakoľko PhDr. J. S. nechcel uvedenú nehnuteľnosť odpredať, F. M. alias V.

uskutočnil po predchádzajúcom telefonickom dohovore stretnutie s Ing. R. S., ktorému

ponúkol predmetnú nehnuteľnosť ako sprostredkovateľ na predaj, ale nakoľko bola cena

poţadovaná zo strany p. V. V., Ing. S. ponuku neakceptoval. O priebehu jednaní F. M.

informoval JUDr. M. M. a nakoľko dostal M. strach z následkov ďalšieho moţného konania

v danej veci, ďalšie stretnutia so skutočným PhDr. J. S. vykonala osoba doposiaľ neustálená,

vystupujúca taktieţ pod menom V., ale iné krstné meno – ako brat pôvodného V. Pri týchto

stretnutiach neustálená osoba získala podklady týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti

(pôvodný LV, pôvodný znalecký posudok, stavené plány budovy a pod.), ktoré boli následne

upravené neustálenou osobou vystupujúcou teraz pod menom PhDr. J. S. na základe

falošného občianskeho preukazu, ktorým sa t.č. uţ nebohý V. G. preukázal Ing. R. S., ktorý

po niekoľkých jednaniach s touto osobou kúpil za sumu 6 000 000,-Sk (199 163,51 €)

spoločne s Ing. J. D. (v skutočnosti zaplatená suma 8 000 000,-Sk, t.j. 265 551,35 €) uvedenú

nehnuteľnosť. Kúpna cena bola zo strany kupujúcich vyplatená v niekoľkých splátkach. V.

G., ktorý sa vydával za PhDr. J. S. vyplatil Ing. R. S. 12. septembra 2001 v Bratislave na

presne neurčenom mieste sumu 2 000 000,-Sk (66 387,83 €), a to ihneď po podpise kúpnej

zmluvy. Ďalších 2 000 000,-Sk (66 387,83 €) vyplatil Ing. S. vkladom na účet v Ľ. B. a.s., na

V. ul. č. X. v B., číslo účtu X., ktoré údaje dostal od nebohého V. G., vydávajúceho sa za

PhDr. J. S., a to konkrétne sumu 1 000 000,-Sk (33 193,91 €) 18. septembra 2001 a 19.

septembra 2001 takisto sumu 1 000 000,-Sk. Dňa 20. septembra 2001 v Ľ. B. a.s., na V. ul. č.

5 1 Tdo V 13/2014

X. v B. predloţil nebohý V. G. z poverenia JUDr. M. M. občiansky preukaz na meno PhDr. J.

S. spolu so ţiadosťou o výpis z predmetného účtu, aby zistil skutočnosť, či boli peniaze na

účet vloţené zo strany kupujúceho (na mieste bol V. G. zadrţaný z dôvodu predloţenia

falošného občianskeho preukazu – odsúdený za trestný čin podľa § 176 ods. 1 alinea druhá

Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , v spojitosti s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). Ďalšiu splátku vo výške 2 000 000,-Sk

(66 387,83 €) odovzdal v presne neurčenom čase Ing. S. v hotovosti na čerpacej stanici Shell

v Bratislave na Drieňovej ul. osobe vyslanej JUDr. M. M., M. Š. Skutočnosť, ţe túto splátku

preberie osoba M. Š., oznámila telefonicky osoba, ktorá sa pri stretnutiach vydávala za PhDr.

J. S., a to z dôvodu údajného zranenia a jeho následnej hospitalizácie. Niekedy koncom

mesiaca september 2001 vyplatil Ing. D. zvyšnú časť kúpnej ceny, a to vo výške 2 000 000,-

Sk (66 387,83 €) taktieţ M. Š., ktorého na to poveril obvinený JUDr. M. M. K odovzdaniu

tejto sumy došlo pred HM TESCO v N. M. Š. preberal túto sumu taktieţ z poverenia JUDr.

M. M., M. Š. uviedol neskôr Ing. D., ţe peniaze odovzdal osobe menom V. (Zväzky č. IV-V).

5/ obvinený JUDr. M. M. ako spolumajiteľ a splnomocnený zástupca spoločnosti A. C. s.r.o.,

so sídlom na ul. F. K. 1 v B. na základe predstieraného vlastníctva nehnuteľnosti v B. III.,

mestská časť V., Pri S.L. X. – administratívna budova s ubytovňou vrátane pozemkov súpisné

číslo X., LV X., ktorá bola v tom čase vo vlastníctve spol. B. s.r.o., túto vloţil ako nefinančný

vklad do spoločnosti Z. s.r.o., v zastúpení Ing. A. H. s úmyslom túto zveľadiť a pouţiť na

podnikateľské účely na základe „Zmluvy o tichom spoločenstve“ z 3. júna 2002 (návrh na

vklad podaný 5. júna 2002) a „Zmluvy o tichom spoločenstve“ z 7. júna 2002, kde bola

stanovená dohoda o vyrovnaní majetkových podielov v prospech tichého spoločníka A. C.

s.r.o., vo výške 8 000 000,-Sk (265 551,35 €). Po vykonaní zápisu nového vlastníka –

spoločnosti Z. s.r.o., Ing. A. H. poukázal čiastky 3 500 000,-Sk (116 178,71 €) 5. júna 2002,

1 000 000,-Sk (33 193,91 €) 7. júna 2002 a 800 000,-Sk (265 551,35 €) 21. júna 2002

a 100 000,-Sk (3 319,39 €) 11. júla 2002 (spolu 5 400 000,-Sk, t.j. 179 247,16 €) spoločnosti

A. C. s.r.o., po zistení, ţe sa stal obeťou podvodu, uţ nevyplatil zvyšnú čiastku dohodnutej

ceny. Uvedené zmluvy boli podpisované a peniaze boli odovzdané v B. (zväzok č. V).

6/ obvinený JUDr. M. M. vyuţijúc finančnú tieseň obvineného F. M., tohto naviedol k tomu,

aby si hľadal v novinách inzerát na prenájom akéhokoľvek bytu v B. od fyzickej osoby, nie

cez realitnú kanceláriu a následne mu dal falošný občiansky preukaz na meno JUDr. F. L.

s jeho fotografiou ako aj hotovosť vo výške 45 000,-Sk (1493,72 €) na trojmesačný nájom

6

bytu. Po tomto si obvinený F. M. na poskytnutý falošný doklad totoţnosti prenajal byt na A.

ul. č. 6 od Ľ. T., od ktorej obvinený F. M. získal jej osobné údaje, tak i údaje o predmetnom

byte, ktoré potom odovzdal obvinenému JUDr. M. M., ktorý mal vypracovať nájomnú

zmluvu. Po uplynutí asi dvoch mesiacov dal obvinený JUDr. M. M. obvinenému F. M. od

prenajatého bytu všetky doklady potrebné k prevodu bytu ako aj sfalšovanú plnú moc od

majiteľky bytu s tým, aby byt cez inzerát predal za 1 400 000,-Sk, (46 471,48 €), čo obvinený

F. M. aj urobil a neoprávnene byt Ľ. T. predal záujemcom, ktorí sa prihlásili na inzerát – C. V.

a Z. V. za sumu 1 300 000,-Sk, (43 152,09 €), s ktorou súhlasil aj obvinený JUDr. M. M. Na

základe „Kúpnej zmluvy“ medzi predávajúcou Ľ. T. a kupujúcimi C. a Z. V. z 18. októbra

2001, po odovzdaní dohodnutej ceny a po podaní „Návrhu na vklad“ do Katastra

nehnuteľností Bratislava II. 10. októbra 2001 došlo k neoprávnenému prevodu bytu. Kúpnu

cenu 1 300 000,-Sk (43 152,09 €) odovzdal obvinený F. M. celú v hotovosti obvinenému

JUDr. M. M.. Uvedeným konaním uviedli obvinení F. M. a JUDr. M. M.. kupujúcich do

omylu a spôsobili im škodu 1 300 000,-Sk (43 152,09 €) a majiteľke bytu Ľ. T. spôsobili

nemajetkovú ujmu na jej vlastných právach k bytu (zväzok č. VII).

7/ obvinený JUDr. M. M. spoločne s obvineným I. D. a obvineným J. H. v priebehu mesiaca

august 2002 v rôznych pobočkách peňaţných ústavov VÚB a.s., Bratislava. Ľ. B. a.s.,

Bratislava, ČSOB a.s., Bratislava zaloţili celkovo 17 beţných účtov čísiel: X., X., X.,

X. X., X. X., X., X., X., X., X.. X., X., X., X., X. a 19. augusta 2002 v čase o 11.10 hod.

v pobočke Ľ. B. a.s., B., pobočka G. obvinený J. H. spoločne s obvineným JUDr. M. M.

predloţil sfalšovaný dekrét o plnej moci arcibiskupa J. S. ako aj hromadné prevodné príkazy

v počte 2 kusy na prevod sumy v celkovej výške 55 000 000,-Sk (1 825 665,53 €) na účty .,

X., X., X., X., X., X., X., X., X., X. X., X., X., X., X.,X., X., vedené vo VÚB a.s., ČSOB a.s.,

a Ľ. B. a.s., čím A. úradu v T. spôsobili škodu vo výške 55 000 000,-Sk (1 825 665,53 €),

pričom v pobočke Ľ. B. a.s., v N. 19. augusta 2002 vybral obvinený I. D. spolu s obvineným

J. H. sumu 300 000,-Sk (9 958,17 €) a keďţe Ľ. B. a.s., uhradila A. úradu v T. uvedenú sumu,

bola jej spôsobená škoda vo výške 300 000,-Sk (9 958,17 €) /zväzok č. VI/.

8/ obvinený JUDr. M. M. v úmysle obohatiť sa ponúkol niekedy začiatkom leta 2000 J. M.

partnerstvo pri kúpe rozostavaného objektu-12 bytových jednotiek v katastri obce L., patriaci

bývalému druţstvu D. (od roku 1997 v konkurze) za celkovú cenu 1 000 000,-Sk (33 193,91

€), k čomu pouţil „Ţiadosť o odkúpenie nehnuteľností z konkurznej podstaty“ z 3. júla 2000 a

„Ţiadosť o prevod správ spoločnosti na fyzickú osobu“ z 27. júla 2000, kde na oboch

7

písomnostiach bol falošný podpis správcu konkurznej podstaty JUDr. I. O. Ing. J. M.

odovzdal svoj podiel vo výške 900 000,-Sk (29 874,52 €) 28. júla 2000, na ktorý prispeli

sumou po 100 000,-Sk (3 319,39 €) Ing. P. G. a J. M.. Po tom, čo všetci traja poškodení

zistili, ţe JUDr. O. osobne nepodpisoval ţiadne dokumenty, ţiadali od obvineného JUDr. M.

M. navrátenie vloţených peňazí, čo obvinený JUDr. M. M. prisľúbil a podpísal „Zmluvu o

pôţičke„ datovanú 27. júla 2000, čo podporil aj vlastnoručne spísaným dlţným úpisom zo 6.

októbra 2000, kde sa zaväzoval vyplatiť zmluvnú pokutu vo výške 300 000,-Sk (9 958,17 €)

v prípade nevrátenia dlţnej sumy do 10. októbra 2000. Nakoľko ani do tejto doby peniaze

nevrátil a poškodení M., M. a G. si nárokovali svoje peniaze vrátiť späť, ponúkol obvinený

JUDr. M. M. ako proti zálohu niekoľko nehnuteľností a hlavne byt v B. na D. ul. č. X.,

ktorého majiteľom bola A. I. a nebytový priestor v B. na R. ul. č. X. ktorého majiteľom bol

obvinený S. K., k čomu mal obvinený JUDr. M. M. pripravené „Kúpne zmluvy“ datované

dňom 5. decembra 2000 a 8. decembra 2000, podľa ktorých majitelia predávajú kupujúcemu

J. M. uvedené nehnuteľnosti. V priebehu podania „Návrhu na vklad“ v prvom prípade 13.

decembra 2000 a v druhom 22. decembra 2000 si obvinený JUDr. M. M. vypýtal od J. M.

ďalších 55 000,-Sk (1 825,66 €), o čom bola spísaná „Zmluva o pôţičke“ z 20. decembra

2000. K prevodu nehnuteľností ale nedošlo, nakoľko osoba vydávajúca sa za J. M. v prvom

prípade vzala späť návrh na vklad do katastra nehnuteľností, a to „Prehlásením“ z 23. apríla

2001 a v druhom prípade „Prehlásením“ z 23. apríla 2001. Obvinený JUDr. M. M. po tomto

všetkom opäť sľúbil poškodeným peniaze vrátiť, čo aj urobil v niekoľkých splátkach a vrátil

10 (210 000,-Sk, t.j. 6 970,72 €) a 1 000 000,-Sk (33 193,91 €), čím poškodeným

priama škoda nevznikla /zväzok č. VII/.

9/ obvinený JUDr. M. M. 16. októbra 2002 o 17.30 hod. v úmysle dosiahnuť vydanie pravého

cestovného pasu Slovenskej republiky nie na svoje pravé meno, predloţil na pracovisku

Skupiny cudzineckej polície a pasovej sluţby v Š. falošný občiansky preukaz číslo X. na

meno P. S., nar. X., bytom N. X., pričom zaplatil príslušný správny poplatok a poţiadal

o vydanie cestovného pasu Slovenskej republiky, ktorý si prevzal 18. októbra 2002. Jeho

prevzatie vlastnoručne podpísal nie však svojím pravým menom, ale menom na ktoré bol

tento doklad vystavený a 23. októbra 2002 vycestoval z územia Slovenskej republiky do

Českej republiky cez hraničný prechod OHK PZ Brodské – diaľnica D2, kde bol príslušníkmi

OHK PZ Brodské zadrţaný /zväzok č. VII/.

8 1 Tdo V 13/2014

Krajský súd za tieto trestné činy uloţil obvinenému JUDr. M. M. podľa § 250 ods. 5

Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov,

na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej

skupiny. Obvinenému I. D. uloţil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo

výmere päť rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 1. januára 2006 súd poškodených

Ing. R. S., Š. N., C. V., Ing. A. H. a Rímsko-katolícku farnosť B. - R. s nárokmi na náhradu

škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 7. marca 2012, kedy Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , odvolania

obvinených JUDr. M. M. a I. D. podľa účinného do 1. januára 2006 zamietol.

Krajský súd v Bratislave predloţil 8. augusta 2014 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolania, ktoré podal obvinený JUDr. M. M. prostredníctvom obhajcu

29. mája 2014 a obvinený I. D. prostredníctvom obhajcu 24. júna 2014 na Krajskom súde

v Bratislave proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012, sp. zn.

.

Obvinený JUDr. M. M. sa v podanom dovolaní domáhal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu uvedeného

v ustanovení V tejto súvislosti upozornil na to, ţe v predmetnej

trestnej veci boli podľa účinného do 1. januára 2006 vznesené obvinenia

voči jeho osobe 15. augusta 2002 a 29. októbra 2002, avšak doručené mu boli

aţ 14. marca 2003. Vykonanie vyšetrovacích úkonov v čase, keď obvinený obhajcu nemal,

napriek tomu, ţe ho musel mať, je porušením jeho práva na obhajobu. Do doručenia týchto

uznesení o vznesení obvinenia obvinenému, orgány činné v trestnom konaní vykonávali

vyšetrovacie úkony, ako napr. výsluchy svedkov R. S., R. S., D. I. a iných, ktorých sa

obvinený ani jeho obhajca nemal moţnosť zúčastniť. Predmetné výpovede boli následne na

hlavnom pojednávaní len prečítané zo zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania,

pričom obvinený nemal moţnosť klásť svedkom otázky. Navyše boli tieto nezákonné dôkazy

podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa.

9

Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

na základe , dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa

ods. 1 vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „prokurátorka“)

sa k dovolaniu obvineného JUDr. M. M. vyjadrila 17. júna 2014 nasledovne:

Prokurátorka poukázala na skutočnosť, ţe obţaloba v trestnej veci obvineného

JUDr. M. M. a spol. bola podaná 9. augusta 2005, teda za účinnosti predchádzajúceho

č. v znení neskorších predpisov, a teda i celé prvostupňové

súdne konanie a odvolacie konanie bolo vykonané v zmysle

č. podľa doterajších predpisov. Obvineným namietané uznesenia o vznesení

obvinenia mu boli doručené 14. marca 2003 preto, lebo obvinený bol v uvedený deň zadrţaný

a následne vzatý do väzby (spolu s ostatnými spoluobvinenými) z dôvodov podľa § 67 ods. 1

písm. a/, b/, c/ , pretoţe dovtedy sa jeho účasť na vyšetrovacích úkonoch nepodarilo

zabezpečiť. Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, ţe svedkom uvedeným v dovolaní nemal

moţnosť klásť otázky, pretoţe neboli vypočutí ani v prípravnom konaní ani na hlavnom

pojednávaní uviedla, ţe obvinený spolu so svojim obhajcom boli riadne po skončení

vyšetrovania oboznámení so spisovým materiálom a ţiadnu takúto ţiadosť orgánom činným

v trestnom konaní nepredloţili. Rovnako tak ani na hlavnom pojednávaní nenavrhli osobný

výsluch namietaných svedkov a súhlasili s čítaním ich výpovedí. Osobného výsluchu

uvedených svedkov sa obvinený nedomáhal ani v podanom odvolaní.

Na záver svojho vyjadrenia prokurátorka uviedla, ţe povaţuje rozhodnutia súdov

oboch stupňov za zákonne, a preto navrhla podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ odmietnuť.

K podanému dovolaniu obvineného JUDr. M. M. sa vyjadril 9. júla 2014 aj obvinený

I. D., ktorý len zopakoval námietky týkajúce sa jeho osoby uvedené vo vlastnom dovolaní.

Obvinený I. D. v podanom dovolaní poukázal na sústavné porušovanie jeho práva na

súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Predovšetkým namietal nečinnosť súdu a orgánov

činných v trestnom konaní, ako aj jeho ustanovenej obhajkyne ex offo, ktorá mu ani

nenavrhla moţnosť uzavrieť dohodu o vine a treste. Obvinený namietal aj výpovede

10

niektorých obvinených (M., H.) a svedkov K., A., S., I., S. a O., ktoré boli podľa jeho názoru

účelové a zavádzajúce. V podanom dovolaní ďalej uviedol, ţe krajský súd nesprávne právne

posúdil výšku spôsobenej škody. Podľa dovolateľa boli súdy oboch stupňov voči jeho osobe

zaujaté, pričom počas súdneho konania pociťoval nevraţivosť, šikanovanie a psychický

nátlak, pretoţe bývalý arcibiskup S. bol dlhé roky na čele T. arcidiecézy. Na záver upozornil,

ţe Krajský súd v Bratislave 13. februára 2014 neprejednal jeho návrh na obnovu konania.

Prokurátorka sa k podanému dovolaniu obvineného I. D. vyjadrila 7. júla 2014 tak, ţe

sa s napadnutými rozhodnutiami súdov oboch stupňov v celom rozsahu stotoţňuje. Uvedené

súdy v citovaných rozhodnutiach dostatočne a presvedčivo rozhodnutie o vine a treste

zdôvodnili a skutočnosť, ţe obvinený s hodnotením dôkazov súdmi nesúhlasí nie je dôvodom

na podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Vo svojom dovolaní neuviedol ţiadne

konkrétne dôvody, ktoré by dôvody dovolania podľa uvedeného ustanovenia odôvodňovali.

Pokiaľ obvinený v závere svojho dovolania uvádza, ţe 13. februára 2014 mal na Krajskom

súde v Bratislave pojednávanie o návrhu na povolenie obnovy konania a z jemu neznámych

dôvodov mu bolo oznámené, ţe krajský súd rozsudok ruší a on sa má pripojiť podaním

mimoriadneho opravného prostriedku, pričom ho predseda senátu podrobne neinformoval

o tejto dôleţitej skutočnosti uviedla, ţe obvinený podľa zápisnice z verejného zasadnutia vzal

návrh na obnovu konania späť, na základe čoho bolo vydané uznesenie podľa § 396 ods. 8 Tr.

por., ktorým krajský súd vzal na vedomie späťvzatie návrhu na obnovu konania obvineným.

Na záver svojho vyjadrenia prokurátorka uviedla, ţe povaţuje rozhodnutia súdov

oboch stupňov za zákonne, a preto navrhla podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ odmietnuť.

Obvinený JUDr. M. M. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril 8. júla 2014

k podanému dovolaniu tak, ţe vyjadruje súhlas s dôvodmi dovolania namietanými obvineným

I. D. v rozsahu zhodujúcim sa s dôvodmi dovolania uvádzanými v jeho dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

ţe dovolania sú prípustné ( a ), boli podané

prostredníctvom obhajcov ( ), oprávnenými osobami ( písm.

b) ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať (, ), ţe obvinení pred podaním dovolania vyuţili svoje právo

11

podať riadny opravný prostriedok ( ) a ţe dovolania spĺňajú obligatórne

obsahové náleţitosti dovolania (, ).

K naplneniu poslednej uvedenej procesnej podmienky dovolania u obvineného I. D.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, ţe i keď podané dovolanie nie je konkretizované

označením písmen odseku 1 , z jeho obsahu nepochybne vyplýva, ţe dovolateľ

sa dovolaním domáha toho, ţe vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní,

sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (text

dovolania: “ďalej namietam zaujatosť súdu voči mojej osobe a rozhodovaniu, ktoré ma

stavalo do negatívnej polohy od začiatku“), čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu § 371 ods. 1

písm. e/ , a toho, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku (text dovolania: „nebola dostatočne správne a právne kvalifikovaná výška

spôsobenej škody“), čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu

Najvyšší súd Slovenskej republiky však súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,

ţe podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolací dôvod podľa , v zmysle ktorého vo veci konal

alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania, mal byť podľa názoru dovolateľa I. D. naplnený

„zaujatosťou súd voči jeho osobe a rozhodovaniu, ktoré ho stavalo do negatívnej polohy od

začiatku“.

Podľa účinného do 1. januára 2006 z vykonávania úkonov

trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, prokurátor,

12 1 Tdo V 13/2014

vyšetrovateľ, policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosti o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon dotýka, k ich

obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Uvedené ustanovenie v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti

v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu vylučuje z vykonávania

úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej

osoby k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich

zástupcom, splnomocnencom a obhajcom.

Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu

trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Pomerom orgánu trestného

konania k osobám uvedeným v účinného do 1. januára 2006 sa rozumie

vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môţe vo verejnosti vyvolať

pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec

konania. Uplatnenie tohto inštitútu teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia

takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. K vylúčeniu sudcu z vykonávania úkonov

trestného konania z dôvodu pomeru k takým osobám môţe v uvedenom prípade dôjsť len

vtedy, ak vzťah k týmto osobám je takej vnútornej kvality a intenzity, ţe sudca nie je

spôsobilý rozhodovať nestranne a nezávisle alebo by sa takým mohol javiť navonok.

Dovolací súd nemohol zaujať stanovisko k takto uplatnenému dovolaciemu dôvodu,

keďţe je zrejmé, ţe pod dovolací dôvod podľa nie je moţné

zaradiť námietky, ktoré sa týkajú len údajného zaujatého prístupu sudcov - súdu

k prejednávanej veci a ktoré majú abstraktný, resp. všeobecný charakter, tak ako to bolo

posudzovanom prípade.

Podľa ustanovenia dovolanie moţno podať len,

ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

13 1 Tdo V 13/2014

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe

skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

uvedenú v osobitnej časti . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)

odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa Správnosť

a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Namietanie iných skutočností, ako spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného

dokazovania, iné hodnotenie skutku (namietanie výpovedí obvinených a svedkov) predstavuje

namietanie skutkových zistení a záverov, čo vyššie citované ustanovenie

nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov

prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Najvyšší súd však dospel k záveru, ţe v súlade so týmto zákonným dovolacím

dôvodom a teda preskúmateľná je tá časť podaného dovolania, kde obvinený I. D. vzniesol

námietku proti nesprávne právne posúdenej výške spôsobenej škody veľkého rozsahu ako

znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. V tejto otázke však dovolací

súd usúdil, ţe predmetná námietka je zjavne neopodstatnená. Obvineným vecne uplatnená

argumentácia by mohla smerovať k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, ak by znak tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktorým je škoda veľkého rozsahu,

nedosahovala sumu 500 násobku minimálnej mesačnej mzdy, avšak ako je zrejmé zo znenia

skutkovej vety v bode 7/ prvostupňového rozsudku, výška spôsobenej škody predmetnú

sumu niekoľkokrát prevyšuje.

Najvyšší súd preto konštatuje, ţe v dovolaní nebol splnený dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ - teda aj písmena c/,

uplatneného dovolateľom JUDr. M. M. v podanom dovolaní – nemoţno pouţiť, ak táto

14 1 Tdo V 13/2014

okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Z predloţeného spisového

materiálu dovolaciemu súdu jednoznačne vyplýva, ţe v podanom dovolaní obvineného

JUDr. M. M. prezentovaný dovolací dôvod podľa , nebol v

trestnom konaní aţ do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatnený, hoci je nepochybné, ţe z

časového hľadiska údajné porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom (dovolací dôvod

podľa ) bolo s poukazom na jeho konkretizáciu uvedenú

v dovolaní, obvinenému a jeho obhajcovi, ktorý ho zastupoval v danom čase, známe uţ

v prípravnom konaní (prvá časť námietok týkajúcich sa oznámenia o vznesených

obvineniach), resp. na hlavnom pojednávaní (druhá časť námietok týkajúca sa porušenia

zásady kontradiktórnosti, bezprostrednosti a ústnosti). Predmetnú argumentáciu neuplatnil ani

v podanom odvolaní (bliţšie pozri str. 4 druhostupňového rozhodnutia), rovnako tak v tomto

smere nenamietal nič ani jeho obhajca JUDr. J. P. v rámci konečného návrhu, pričom

verejného zasadnutia odvolacieho súdu 7. marca 2012 sa obvinený nezúčastnil.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez

preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371. V konkrétnom prípade dovolateľom uplatnený dôvody dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. c/ nemoţno v zmysle ustanovenia pouţiť, keďţe

táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal

ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

podané dovolanie podľa odmietol.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe v posudzovanej veci podané dovolania

obsahujú argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatneného dovolacích dôvodov,

najvyšší súd po preskúmaní veci ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, dovolací súd musel dovolania obvinených JUDr. M. M. a I. D. podľa

odmietnuť.

15 1 Tdo V 13/2014

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 22. októbra 2014

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová