Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)3c1/394444.7583a8.pdf
PDF · 238.92 KB
No categories available
1TdoV/13/2014
Najvyšší súd 1 Tdo V 13/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu, JUDr. Martina Piovartsyho, JUDr. Daniela Hudáka
a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2014 v Bratislave,
v trestnej veci obvineného JUDr. M. M. a spol. vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1 T 3/2005, o dovolaniach, ktoré podali obvinení JUDr. M. M.
zastúpený JUDr. J. D., advokátom v B. a I. D., zastúpený JUDr. A. F., advokátom v B., proti
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012, sp. zn. 1 To 5/2011,
a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. sa dovolania obvinených JUDr. M. M. a I. D.
o d m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave boli obvinení JUDr. M. M. a I. D. uznaní za
vinných: obvinený JUDr. M. M. v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/ a 6/ zo spáchania pokračujúceho
trestného činu podvodu § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku (ďalej
len „Tr. zák.“), v bodoch 1/, 2/, 4/ a 6/ formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. ako
organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v bodoch 3/ a 4/ v jednočinnom súbehu
s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej
uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v bodoch 1/, 2/, 3/ a 4/ v
jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., v bodoch 1/, 2/ a 4/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., v bodoch 5/ a 7/
zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.,
v bode 7/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., v bode 5/ v jednočinnom súbehu aj s
trestným činom poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v bode 8/ zo
spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a v bode 9/ zo
spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej
uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.; obvinený I. D. v bode 7/ zo spáchania trestného činu
podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ţe
1/ obvinený JUDr. M. M. dal v Bratislave E. N. a V. B. ako zálohu za hotovostnú pôţičku vo
výške 60 000,-DM a 188 000,-Sk podľa „zmluvy o pôţičke“ z 11. apríla 2001 rodinný dom
súpisného čísla X. s pozemkom parcelného čísla X. v B., v mestskej časti R. – P., na K. ul. č.
X., zapísaný na LV č. X., a to bez vedomia a súhlasu majiteľa Š. N. na základe „zmluvy
o zabezpečovacom práve“ z 11. apríla 2001, pričom pred E. N., V. B., taktieţ aj pred
pracovníkmi Katastrálneho úradu Bratislava II. vystupovala doposiaľ neustálená osoba pod
menom majiteľa domu Š. N. Toho istého dňa 11. apríla 2001 bol podaný „Návrh na vklad
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľností do katastra
nehnuteľností“ a X. augusta 2001 bola podpísaná medzi E. N. a M. M. „Zmluva o pristúpení
k záväzku‘‘, kde JUDr. M. M. preberá dlh po Š. N. Po nedodrţaní záväzku vyplývajúceho zo
„Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva“ (nevrátenie poţičaných peňazí), bol zo strany
veriteľov podaný „Návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností“ z 11. apríla 2001, ktorý bol ale zrušený neznámou
osobou na základe predchádzajúceho „Späťvzatia návrhu na vklad zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ zo 7. mája 2001, ktorý mal podľa podpisu
15. mája 2001 urobiť Š. N. a E. N., čo však osobne neurobili. JUDr. M. M. „očistenú
nehnuteľnosť“ na základe „Kúpnej zmluvy“ z 28. mája 2001 predal Ing. R. S. a toho istého
dňa bol podaný „Návrh na vklad“ do katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu Bratislava II.
Následne JUDr. M. M. z peňazí, ktoré dostal ako kúpnu cenu od Ing. R. S. vyplatil dlh, ktorý
mal k E. N. a V. B. Znalecký posudok k predmetnej nehnuteľnosti vypracoval Doc. Ing.
P. M., CSc. – znalec z odboru stavebníctvo, ktorému JUDr. M. M. uviedol, ţe nehnuteľnosť
kupuje obvinený S. K., ktorý aj zadal vypracovanie posudku. Poškodený Ing. R. S. pri
neskoršej kontrole stavu procesu zavkladovavania zistil, ţe konanie o vklade je zastavené,
nakoľko sa na Katastrálny úrad Bratislava II dostavila osoba, ktorá sa predstavila jeho menom
a podala ţiadosť na „Späťvzatie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností“. Svojim konaním
spôsobili obvinený JUDr. M. M. a S. K. škodu vo výške 1 274 508,-Sk (t.j. 42 305,91 €)
poškodenému Ing. R. S. (pošk. N. a B. boli peniaze 1.500.000,-Sk (49 790,87 €) vrátené)
/zväzok č. IV/.
3 1 Tdo V 13/2014
2/ obvinený JUDr. M. M. „Kúpnou zmluvou“ z 28. mája 2001 odpredal Ing. R. S. bez súhlasu
majiteľky L. J. nehnuteľnosť – byt v bytovom dome na ul. F. K. č. 1 v B., súpisné číslo X.,
LV X. s podielom 175/1000 na spoločných priestoroch za sumu 487 200,-Sk (16 172,07 €),
k čomu pouţil ešte sfalšovanú „Plnú moc“ z 25. mája 2001, podľa ktorej majiteľka
splnomocňuje M. M. k predaju jej bytu, ďalej znalecký posudok na byt vypracovaný Doc.
Ing. P. M., CSc – znalcom z odboru stavebníctvo, kde ako objednávateľ je uvedená L. J., inak
posudok dal vypracovať muţ vystupujúci pod menom K. – obv. F. M., ktorý ho chcel aj
vybrať od znalca, čo mu nebolo umoţnené bez prítomnosti objednávateľky. Následne na to sa
opäť dostavil pre posudok vypracovaný 21. mája 2001 spoločne s obvineným S. K.
v spoločnosti ţeny – obvinenej A. P., t.č. M. – vydávajúcej sa podľa občianskeho preukazu za
L. J. Dňa 11. júna 2001 podal Ing. R. S. „Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností“. Dňa 13. júna 2001 osobami vydávajúcimi sa za L. J. a Ing. R. S. bol
na základe „Späťvzatia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností“ zo 4. júna 2001 predtým
podaný návrh na vklad vzatý späť. Katastrálnemu odboru Bratislava I. bolo predloţené aj
„Splnomocnenie“ od L. J. zo 7. júna 2001 pre Ing. R. S. na prevzatie rozhodnutia katastra
o späťvzatí návrhu na vklad /zväzok č. IV/.
X./ obvinený JUDr. M. M. v priebehu rokov 2000 aţ 2001 získal od správkyne konkurznej
podstaty spoločnosti B. s.r.o., O. X., D.K., JUDr. E. H. informácie a podklady od
nehnuteľností v Bratislave III., Mestská časť V., Pri S.L. č. X., jednalo sa o administratívnu
budovu s ubytovňou vrátane pozemkov č. 2047/3 o výmere 668 m², 2047/4 o výmere 267 m²,
2047/12 o výmere 9943 m² súpisné číslo X., LV č. X., ktorá bola v tom čase majetkom
spoločnosti B. s.r.o., (od 31. júla 2000 v konkurze). Po tom, čo mu bolo odkúpenie
nehnuteľností zamietnuté, JUDr. M. M. na základe falošných dokumentov, a to hlavne
„Uznesenia“ z 27. júla 2000, „Opatrenia“ krajského súdu z 15. marca 2001 a 5. septembra
2001 a „Prehlásenia o právoplatnosti opatrenia „ z 5. septembra 2001 všetko pod sp. zn. 24 K
135/00 a „Zmluvy o prevode nehnuteľností“ zo 6. septembra 2001, predmetnú nehnuteľnosť
na základe falošného „Návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra“ zo 6. septembra 2001,
„Znaleckého posudku“ z 28. augusta 2001 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva
Doc. Ing. P. M., CSc., na základe falošnej objednávky JUDr. E. H. a falošného
„Splnomocnenia“ JUDr. M. M. JUDr. E. H. z 31. októbra 2001, neoprávnene začiatkom
novembra 2001 na Katastrálnom úrade Bratislava III. previedol na spoločnosť A. C. s.r.o., ul.
F. K. č. X., B., ktorej je spolumajiteľom. Následne na to JUDr. M. M. takto získanú
4 1 Tdo V 13/2014
nehnuteľnosť 17. januára 2002 na základe „Kúpnej zmluvy“ odpredal Rímsko – katolíckej
cirkvi, farnosť R., A. X., B., prostredníctvom v tom čase pôsobiaceho ThDr. M. V. za sumu
13 000 000,-Sk (431 520,94 €), vyplatené bolo 6 000 000,-Sk, (199 163,51 €), potom čo
začala byť obchodná transakcia podozrivá, nebola JUDr. M. M. zvyšná časť kúpnej ceny
vyplatená /zväzok č. V/.
4/ obvinený JUDr. M. M. spoločne s obvineným F. M. a teraz s uţ nebohým V. G. spoločným
konaním uviedli do omylu v úmysle sa obohatiť Ing. R. S. a Ing. J. D., a to tým spôsobom, ţe
JUDr. M. M.. poveril niekedy v priebehu letných mesiacov roku 2001 na presne nezistenom
mieste F. M., aby pod menom V., k čomu dostal od neho falošný občiansky preukaz,
uskutočnil stretnutie s PhDr. J. S., nar. X., konateľom spoločností K. s.r.o., ktorá je majiteľom
nehnuteľnosti v B. – Staré mesto, C. ulica, zapísaná na LV č. X., jedná sa o pozemok parc.
čísla X., vedený ako zastavaná plocha o výmere 602 m² a obytný dom súp. číslo X. postavený
na uvedenom pozemku, aby predstieral záujem o prenájom a neskoršie odkúpenie predmetnej
nehnuteľnosti. Nakoľko PhDr. J. S. nechcel uvedenú nehnuteľnosť odpredať, F. M. alias V.
uskutočnil po predchádzajúcom telefonickom dohovore stretnutie s Ing. R. S., ktorému
ponúkol predmetnú nehnuteľnosť ako sprostredkovateľ na predaj, ale nakoľko bola cena
poţadovaná zo strany p. V. V., Ing. S. ponuku neakceptoval. O priebehu jednaní F. M.
informoval JUDr. M. M. a nakoľko dostal M. strach z následkov ďalšieho moţného konania
v danej veci, ďalšie stretnutia so skutočným PhDr. J. S. vykonala osoba doposiaľ neustálená,
vystupujúca taktieţ pod menom V., ale iné krstné meno – ako brat pôvodného V. Pri týchto
stretnutiach neustálená osoba získala podklady týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti
(pôvodný LV, pôvodný znalecký posudok, stavené plány budovy a pod.), ktoré boli následne
upravené neustálenou osobou vystupujúcou teraz pod menom PhDr. J. S. na základe
falošného občianskeho preukazu, ktorým sa t.č. uţ nebohý V. G. preukázal Ing. R. S., ktorý
po niekoľkých jednaniach s touto osobou kúpil za sumu 6 000 000,-Sk (199 163,51 €)
spoločne s Ing. J. D. (v skutočnosti zaplatená suma 8 000 000,-Sk, t.j. 265 551,35 €) uvedenú
nehnuteľnosť. Kúpna cena bola zo strany kupujúcich vyplatená v niekoľkých splátkach. V.
G., ktorý sa vydával za PhDr. J. S. vyplatil Ing. R. S. 12. septembra 2001 v Bratislave na
presne neurčenom mieste sumu 2 000 000,-Sk (66 387,83 €), a to ihneď po podpise kúpnej
zmluvy. Ďalších 2 000 000,-Sk (66 387,83 €) vyplatil Ing. S. vkladom na účet v Ľ. B. a.s., na
V. ul. č. X. v B., číslo účtu X., ktoré údaje dostal od nebohého V. G., vydávajúceho sa za
PhDr. J. S., a to konkrétne sumu 1 000 000,-Sk (33 193,91 €) 18. septembra 2001 a 19.
septembra 2001 takisto sumu 1 000 000,-Sk. Dňa 20. septembra 2001 v Ľ. B. a.s., na V. ul. č.
5 1 Tdo V 13/2014
X. v B. predloţil nebohý V. G. z poverenia JUDr. M. M. občiansky preukaz na meno PhDr. J.
S. spolu so ţiadosťou o výpis z predmetného účtu, aby zistil skutočnosť, či boli peniaze na
účet vloţené zo strany kupujúceho (na mieste bol V. G. zadrţaný z dôvodu predloţenia
falošného občianskeho preukazu – odsúdený za trestný čin podľa § 176 ods. 1 alinea druhá
Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 81/01, v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 56/02). Ďalšiu splátku vo výške 2 000 000,-Sk
(66 387,83 €) odovzdal v presne neurčenom čase Ing. S. v hotovosti na čerpacej stanici Shell
v Bratislave na Drieňovej ul. osobe vyslanej JUDr. M. M., M. Š. Skutočnosť, ţe túto splátku
preberie osoba M. Š., oznámila telefonicky osoba, ktorá sa pri stretnutiach vydávala za PhDr.
J. S., a to z dôvodu údajného zranenia a jeho následnej hospitalizácie. Niekedy koncom
mesiaca september 2001 vyplatil Ing. D. zvyšnú časť kúpnej ceny, a to vo výške 2 000 000,-
Sk (66 387,83 €) taktieţ M. Š., ktorého na to poveril obvinený JUDr. M. M. K odovzdaniu
tejto sumy došlo pred HM TESCO v N. M. Š. preberal túto sumu taktieţ z poverenia JUDr.
M. M., M. Š. uviedol neskôr Ing. D., ţe peniaze odovzdal osobe menom V. (Zväzky č. IV-V).
5/ obvinený JUDr. M. M. ako spolumajiteľ a splnomocnený zástupca spoločnosti A. C. s.r.o.,
so sídlom na ul. F. K. 1 v B. na základe predstieraného vlastníctva nehnuteľnosti v B. III.,
mestská časť V., Pri S.L. X. – administratívna budova s ubytovňou vrátane pozemkov súpisné
číslo X., LV X., ktorá bola v tom čase vo vlastníctve spol. B. s.r.o., túto vloţil ako nefinančný
vklad do spoločnosti Z. s.r.o., v zastúpení Ing. A. H. s úmyslom túto zveľadiť a pouţiť na
podnikateľské účely na základe „Zmluvy o tichom spoločenstve“ z 3. júna 2002 (návrh na
vklad podaný 5. júna 2002) a „Zmluvy o tichom spoločenstve“ z 7. júna 2002, kde bola
stanovená dohoda o vyrovnaní majetkových podielov v prospech tichého spoločníka A. C.
s.r.o., vo výške 8 000 000,-Sk (265 551,35 €). Po vykonaní zápisu nového vlastníka –
spoločnosti Z. s.r.o., Ing. A. H. poukázal čiastky 3 500 000,-Sk (116 178,71 €) 5. júna 2002,
1 000 000,-Sk (33 193,91 €) 7. júna 2002 a 800 000,-Sk (265 551,35 €) 21. júna 2002
a 100 000,-Sk (3 319,39 €) 11. júla 2002 (spolu 5 400 000,-Sk, t.j. 179 247,16 €) spoločnosti
A. C. s.r.o., po zistení, ţe sa stal obeťou podvodu, uţ nevyplatil zvyšnú čiastku dohodnutej
ceny. Uvedené zmluvy boli podpisované a peniaze boli odovzdané v B. (zväzok č. V).
6/ obvinený JUDr. M. M. vyuţijúc finančnú tieseň obvineného F. M., tohto naviedol k tomu,
aby si hľadal v novinách inzerát na prenájom akéhokoľvek bytu v B. od fyzickej osoby, nie
cez realitnú kanceláriu a následne mu dal falošný občiansky preukaz na meno JUDr. F. L.
s jeho fotografiou ako aj hotovosť vo výške 45 000,-Sk (1493,72 €) na trojmesačný nájom
bytu. Po tomto si obvinený F. M. na poskytnutý falošný doklad totoţnosti prenajal byt na A.
ul. č. 6 od Ľ. T., od ktorej obvinený F. M. získal jej osobné údaje, tak i údaje o predmetnom
byte, ktoré potom odovzdal obvinenému JUDr. M. M., ktorý mal vypracovať nájomnú
zmluvu. Po uplynutí asi dvoch mesiacov dal obvinený JUDr. M. M. obvinenému F. M. od
prenajatého bytu všetky doklady potrebné k prevodu bytu ako aj sfalšovanú plnú moc od
majiteľky bytu s tým, aby byt cez inzerát predal za 1 400 000,-Sk, (46 471,48 €), čo obvinený
F. M. aj urobil a neoprávnene byt Ľ. T. predal záujemcom, ktorí sa prihlásili na inzerát – C. V.
a Z. V. za sumu 1 300 000,-Sk, (43 152,09 €), s ktorou súhlasil aj obvinený JUDr. M. M. Na
základe „Kúpnej zmluvy“ medzi predávajúcou Ľ. T. a kupujúcimi C. a Z. V. z 18. októbra
2001, po odovzdaní dohodnutej ceny a po podaní „Návrhu na vklad“ do Katastra
nehnuteľností Bratislava II. 10. októbra 2001 došlo k neoprávnenému prevodu bytu. Kúpnu
cenu 1 300 000,-Sk (43 152,09 €) odovzdal obvinený F. M. celú v hotovosti obvinenému
JUDr. M. M.. Uvedeným konaním uviedli obvinení F. M. a JUDr. M. M.. kupujúcich do
omylu a spôsobili im škodu 1 300 000,-Sk (43 152,09 €) a majiteľke bytu Ľ. T. spôsobili
nemajetkovú ujmu na jej vlastných právach k bytu (zväzok č. VII).
7/ obvinený JUDr. M. M. spoločne s obvineným I. D. a obvineným J. H. v priebehu mesiaca
august 2002 v rôznych pobočkách peňaţných ústavov VÚB a.s., Bratislava. Ľ. B. a.s.,
Bratislava, ČSOB a.s., Bratislava zaloţili celkovo 17 beţných účtov čísiel: X., X., X.,
X. X., X. X., X., X., X., X., X.. X., X., X., X., X. a 19. augusta 2002 v čase o 11.10 hod.
v pobočke Ľ. B. a.s., B., pobočka G. obvinený J. H. spoločne s obvineným JUDr. M. M.
predloţil sfalšovaný dekrét o plnej moci arcibiskupa J. S. ako aj hromadné prevodné príkazy
v počte 2 kusy na prevod sumy v celkovej výške 55 000 000,-Sk (1 825 665,53 €) na účty .,
X., X., X., X., X., X., X., X., X., X. X., X., X., X., X.,X., X., vedené vo VÚB a.s., ČSOB a.s.,
a Ľ. B. a.s., čím A. úradu v T. spôsobili škodu vo výške 55 000 000,-Sk (1 825 665,53 €),
pričom v pobočke Ľ. B. a.s., v N. 19. augusta 2002 vybral obvinený I. D. spolu s obvineným
J. H. sumu 300 000,-Sk (9 958,17 €) a keďţe Ľ. B. a.s., uhradila A. úradu v T. uvedenú sumu,
bola jej spôsobená škoda vo výške 300 000,-Sk (9 958,17 €) /zväzok č. VI/.
8/ obvinený JUDr. M. M. v úmysle obohatiť sa ponúkol niekedy začiatkom leta 2000 J. M.
partnerstvo pri kúpe rozostavaného objektu-12 bytových jednotiek v katastri obce L., patriaci
bývalému druţstvu D. (od roku 1997 v konkurze) za celkovú cenu 1 000 000,-Sk (33 193,91
€), k čomu pouţil „Ţiadosť o odkúpenie nehnuteľností z konkurznej podstaty“ z 3. júla 2000 a
„Ţiadosť o prevod správ spoločnosti na fyzickú osobu“ z 27. júla 2000, kde na oboch
písomnostiach bol falošný podpis správcu konkurznej podstaty JUDr. I. O. Ing. J. M.
odovzdal svoj podiel vo výške 900 000,-Sk (29 874,52 €) 28. júla 2000, na ktorý prispeli
sumou po 100 000,-Sk (3 319,39 €) Ing. P. G. a J. M.. Po tom, čo všetci traja poškodení
zistili, ţe JUDr. O. osobne nepodpisoval ţiadne dokumenty, ţiadali od obvineného JUDr. M.
M. navrátenie vloţených peňazí, čo obvinený JUDr. M. M. prisľúbil a podpísal „Zmluvu o
pôţičke„ datovanú 27. júla 2000, čo podporil aj vlastnoručne spísaným dlţným úpisom zo 6.
októbra 2000, kde sa zaväzoval vyplatiť zmluvnú pokutu vo výške 300 000,-Sk (9 958,17 €)
v prípade nevrátenia dlţnej sumy do 10. októbra 2000. Nakoľko ani do tejto doby peniaze
nevrátil a poškodení M., M. a G. si nárokovali svoje peniaze vrátiť späť, ponúkol obvinený
JUDr. M. M. ako proti zálohu niekoľko nehnuteľností a hlavne byt v B. na D. ul. č. X.,
ktorého majiteľom bola A. I. a nebytový priestor v B. na R. ul. č. X. ktorého majiteľom bol
obvinený S. K., k čomu mal obvinený JUDr. M. M. pripravené „Kúpne zmluvy“ datované
dňom 5. decembra 2000 a 8. decembra 2000, podľa ktorých majitelia predávajú kupujúcemu
J. M. uvedené nehnuteľnosti. V priebehu podania „Návrhu na vklad“ v prvom prípade 13.
decembra 2000 a v druhom 22. decembra 2000 si obvinený JUDr. M. M. vypýtal od J. M.
ďalších 55 000,-Sk (1 825,66 €), o čom bola spísaná „Zmluva o pôţičke“ z 20. decembra
2000. K prevodu nehnuteľností ale nedošlo, nakoľko osoba vydávajúca sa za J. M. v prvom
prípade vzala späť návrh na vklad do katastra nehnuteľností, a to „Prehlásením“ z 23. apríla
2001 a v druhom prípade „Prehlásením“ z 23. apríla 2001. Obvinený JUDr. M. M. po tomto
všetkom opäť sľúbil poškodeným peniaze vrátiť, čo aj urobil v niekoľkých splátkach a vrátil
10 000,-DM (210 000,-Sk, t.j. 6 970,72 €) a 1 000 000,-Sk (33 193,91 €), čím poškodeným
priama škoda nevznikla /zväzok č. VII/.
9/ obvinený JUDr. M. M. 16. októbra 2002 o 17.30 hod. v úmysle dosiahnuť vydanie pravého
cestovného pasu Slovenskej republiky nie na svoje pravé meno, predloţil na pracovisku
Skupiny cudzineckej polície a pasovej sluţby v Š. falošný občiansky preukaz číslo X. na
meno P. S., nar. X., bytom N. X., pričom zaplatil príslušný správny poplatok a poţiadal
o vydanie cestovného pasu Slovenskej republiky, ktorý si prevzal 18. októbra 2002. Jeho
prevzatie vlastnoručne podpísal nie však svojím pravým menom, ale menom na ktoré bol
tento doklad vystavený a 23. októbra 2002 vycestoval z územia Slovenskej republiky do
Českej republiky cez hraničný prechod OHK PZ Brodské – diaľnica D2, kde bol príslušníkmi
OHK PZ Brodské zadrţaný /zväzok č. VII/.
8 1 Tdo V 13/2014
Krajský súd za tieto trestné činy uloţil obvinenému JUDr. M. M. podľa § 250 ods. 5
Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov,
na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej
skupiny. Obvinenému I. D. uloţil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere päť rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd poškodených
Ing. R. S., Š. N., C. V., Ing. A. H. a Rímsko-katolícku farnosť B. - R. s nárokmi na náhradu
škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 7. marca 2012, kedy Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 1 To 5/2011, odvolania
obvinených JUDr. M. M. a I. D. podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol.
Krajský súd v Bratislave predloţil 8. augusta 2014 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolania, ktoré podal obvinený JUDr. M. M. prostredníctvom obhajcu
29. mája 2014 a obvinený I. D. prostredníctvom obhajcu 24. júna 2014 na Krajskom súde
v Bratislave proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012, sp. zn.
Obvinený JUDr. M. M. sa v podanom dovolaní domáhal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V tejto súvislosti upozornil na to, ţe v predmetnej
trestnej veci boli podľa § 163 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 vznesené obvinenia
voči jeho osobe 15. augusta 2002 a 29. októbra 2002, avšak doručené mu boli
aţ 14. marca 2003. Vykonanie vyšetrovacích úkonov v čase, keď obvinený obhajcu nemal,
napriek tomu, ţe ho musel mať, je porušením jeho práva na obhajobu. Do doručenia týchto
uznesení o vznesení obvinenia obvinenému, orgány činné v trestnom konaní vykonávali
vyšetrovacie úkony, ako napr. výsluchy svedkov R. S., R. S., D. I. a iných, ktorých sa
obvinený ani jeho obhajca nemal moţnosť zúčastniť. Predmetné výpovede boli následne na
hlavnom pojednávaní len prečítané zo zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania,
pričom obvinený nemal moţnosť klásť svedkom otázky. Navyše boli tieto nezákonné dôkazy
podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
na základe § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa § 388
ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „prokurátorka“)
sa k dovolaniu obvineného JUDr. M. M. vyjadrila 17. júna 2014 nasledovne:
Prokurátorka poukázala na skutočnosť, ţe obţaloba v trestnej veci obvineného
JUDr. M. M. a spol. bola podaná 9. augusta 2005, teda za účinnosti predchádzajúceho
Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, a teda i celé prvostupňové
súdne konanie a odvolacie konanie bolo vykonané v zmysle § 564 ods. 4 Trestného poriadku
č. 301/2005 Z.z. podľa doterajších predpisov. Obvineným namietané uznesenia o vznesení
obvinenia mu boli doručené 14. marca 2003 preto, lebo obvinený bol v uvedený deň zadrţaný
a následne vzatý do väzby (spolu s ostatnými spoluobvinenými) z dôvodov podľa § 67 ods. 1
písm. a/, b/, c/ Tr. por., pretoţe dovtedy sa jeho účasť na vyšetrovacích úkonoch nepodarilo
zabezpečiť. Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného, ţe svedkom uvedeným v dovolaní nemal
moţnosť klásť otázky, pretoţe neboli vypočutí ani v prípravnom konaní ani na hlavnom
pojednávaní uviedla, ţe obvinený spolu so svojim obhajcom boli riadne po skončení
vyšetrovania oboznámení so spisovým materiálom a ţiadnu takúto ţiadosť orgánom činným
v trestnom konaní nepredloţili. Rovnako tak ani na hlavnom pojednávaní nenavrhli osobný
výsluch namietaných svedkov a súhlasili s čítaním ich výpovedí. Osobného výsluchu
uvedených svedkov sa obvinený nedomáhal ani v podanom odvolaní.
Na záver svojho vyjadrenia prokurátorka uviedla, ţe povaţuje rozhodnutia súdov
oboch stupňov za zákonne, a preto navrhla podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ odmietnuť.
K podanému dovolaniu obvineného JUDr. M. M. sa vyjadril 9. júla 2014 aj obvinený
I. D., ktorý len zopakoval námietky týkajúce sa jeho osoby uvedené vo vlastnom dovolaní.
Obvinený I. D. v podanom dovolaní poukázal na sústavné porušovanie jeho práva na
súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Predovšetkým namietal nečinnosť súdu a orgánov
činných v trestnom konaní, ako aj jeho ustanovenej obhajkyne ex offo, ktorá mu ani
nenavrhla moţnosť uzavrieť dohodu o vine a treste. Obvinený namietal aj výpovede
niektorých obvinených (M., H.) a svedkov K., A., S., I., S. a O., ktoré boli podľa jeho názoru
účelové a zavádzajúce. V podanom dovolaní ďalej uviedol, ţe krajský súd nesprávne právne
posúdil výšku spôsobenej škody. Podľa dovolateľa boli súdy oboch stupňov voči jeho osobe
zaujaté, pričom počas súdneho konania pociťoval nevraţivosť, šikanovanie a psychický
nátlak, pretoţe bývalý arcibiskup S. bol dlhé roky na čele T. arcidiecézy. Na záver upozornil,
ţe Krajský súd v Bratislave 13. februára 2014 neprejednal jeho návrh na obnovu konania.
Prokurátorka sa k podanému dovolaniu obvineného I. D. vyjadrila 7. júla 2014 tak, ţe
sa s napadnutými rozhodnutiami súdov oboch stupňov v celom rozsahu stotoţňuje. Uvedené
súdy v citovaných rozhodnutiach dostatočne a presvedčivo rozhodnutie o vine a treste
zdôvodnili a skutočnosť, ţe obvinený s hodnotením dôkazov súdmi nesúhlasí nie je dôvodom
na podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Vo svojom dovolaní neuviedol ţiadne
konkrétne dôvody, ktoré by dôvody dovolania podľa uvedeného ustanovenia odôvodňovali.
Pokiaľ obvinený v závere svojho dovolania uvádza, ţe 13. februára 2014 mal na Krajskom
súde v Bratislave pojednávanie o návrhu na povolenie obnovy konania a z jemu neznámych
dôvodov mu bolo oznámené, ţe krajský súd rozsudok ruší a on sa má pripojiť podaním
mimoriadneho opravného prostriedku, pričom ho predseda senátu podrobne neinformoval
o tejto dôleţitej skutočnosti uviedla, ţe obvinený podľa zápisnice z verejného zasadnutia vzal
návrh na obnovu konania späť, na základe čoho bolo vydané uznesenie podľa § 396 ods. 8 Tr.
por., ktorým krajský súd vzal na vedomie späťvzatie návrhu na obnovu konania obvineným.
Na záver svojho vyjadrenia prokurátorka uviedla, ţe povaţuje rozhodnutia súdov
oboch stupňov za zákonne, a preto navrhla podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ odmietnuť.
Obvinený JUDr. M. M. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril 8. júla 2014
k podanému dovolaniu tak, ţe vyjadruje súhlas s dôvodmi dovolania namietanými obvineným
I. D. v rozsahu zhodujúcim sa s dôvodmi dovolania uvádzanými v jeho dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,
ţe dovolania sú prípustné (§ 368 ods. 1 a ods. 2 písm. h) Tr. por.), boli podané
prostredníctvom obhajcov (§ 373 ods. 1 Tr. por.), oprávnenými osobami (§ 369 ods. 2 písm.
b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok
podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ţe obvinení pred podaním dovolania vyuţili svoje právo
podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a ţe dovolania spĺňajú obligatórne
obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
K naplneniu poslednej uvedenej procesnej podmienky dovolania u obvineného I. D.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, ţe i keď podané dovolanie nie je konkretizované
označením písmen odseku 1 § 371 Tr. por., z jeho obsahu nepochybne vyplýva, ţe dovolateľ
sa dovolaním domáha toho, ţe vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní,
sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (text
dovolania: “ďalej namietam zaujatosť súdu voči mojej osobe a rozhodovaniu, ktoré ma
stavalo do negatívnej polohy od začiatku“), čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu § 371 ods. 1
písm. e/ Tr. por., a toho, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku (text dovolania: „nebola dostatočne správne a právne kvalifikovaná výška
spôsobenej škody“), čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,
ţe podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie
len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale
v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide
o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., v zmysle ktorého vo veci konal
alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený
z vykonávania úkonov trestného konania, mal byť podľa názoru dovolateľa I. D. naplnený
„zaujatosťou súd voči jeho osobe a rozhodovaniu, ktoré ho stavalo do negatívnej polohy od
začiatku“.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 z vykonávania úkonov
trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, prokurátor,
12 1 Tdo V 13/2014
vyšetrovateľ, policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosti o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon dotýka, k ich
obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v trestnom konaní.
Uvedené ustanovenie Trestného poriadku v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti
v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu vylučuje z vykonávania
úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej
osoby k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich
zástupcom, splnomocnencom a obhajcom.
Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu
trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Pomerom orgánu trestného
konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa rozumie
vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môţe vo verejnosti vyvolať
pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec
konania. Uplatnenie tohto inštitútu teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia
takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. K vylúčeniu sudcu z vykonávania úkonov
trestného konania z dôvodu pomeru k takým osobám môţe v uvedenom prípade dôjsť len
vtedy, ak vzťah k týmto osobám je takej vnútornej kvality a intenzity, ţe sudca nie je
spôsobilý rozhodovať nestranne a nezávisle alebo by sa takým mohol javiť navonok.
Dovolací súd nemohol zaujať stanovisko k takto uplatnenému dovolaciemu dôvodu,
keďţe je zrejmé, ţe pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. nie je moţné
zaradiť námietky, ktoré sa týkajú len údajného zaujatého prístupu sudcov - súdu
k prejednávanej veci a ktoré majú abstraktný, resp. všeobecný charakter, tak ako to bolo
posudzovanom prípade.
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať len,
ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo
na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
13 1 Tdo V 13/2014
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému
stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok
ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe
skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu
uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)
odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť
a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Namietanie iných skutočností, ako spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného
dokazovania, iné hodnotenie skutku (namietanie výpovedí obvinených a svedkov) predstavuje
namietanie skutkových zistení a záverov, čo vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku
nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov
prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.
Najvyšší súd však dospel k záveru, ţe v súlade so týmto zákonným dovolacím
dôvodom a teda preskúmateľná je tá časť podaného dovolania, kde obvinený I. D. vzniesol
námietku proti nesprávne právne posúdenej výške spôsobenej škody veľkého rozsahu ako
znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. V tejto otázke však dovolací
súd usúdil, ţe predmetná námietka je zjavne neopodstatnená. Obvineným vecne uplatnená
argumentácia by mohla smerovať k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., ak by znak tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktorým je škoda veľkého rozsahu,
nedosahovala sumu 500 násobku minimálnej mesačnej mzdy, avšak ako je zrejmé zo znenia
skutkovej vety v bode 7/ prvostupňového rozsudku, výška spôsobenej škody predmetnú
sumu niekoľkokrát prevyšuje.
Najvyšší súd preto konštatuje, ţe v dovolaní nebol splnený dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ - teda aj písmena c/,
uplatneného dovolateľom JUDr. M. M. v podanom dovolaní – nemoţno pouţiť, ak táto
14 1 Tdo V 13/2014
okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Z predloţeného spisového
materiálu dovolaciemu súdu jednoznačne vyplýva, ţe v podanom dovolaní obvineného
JUDr. M. M. prezentovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/, Tr. por. nebol v
trestnom konaní aţ do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatnený, hoci je nepochybné, ţe z
časového hľadiska údajné porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom (dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) bolo s poukazom na jeho konkretizáciu uvedenú
v dovolaní, obvinenému a jeho obhajcovi, ktorý ho zastupoval v danom čase, známe uţ
v prípravnom konaní (prvá časť námietok týkajúcich sa oznámenia o vznesených
obvineniach), resp. na hlavnom pojednávaní (druhá časť námietok týkajúca sa porušenia
zásady kontradiktórnosti, bezprostrednosti a ústnosti). Predmetnú argumentáciu neuplatnil ani
v podanom odvolaní (bliţšie pozri str. 4 druhostupňového rozhodnutia), rovnako tak v tomto
smere nenamietal nič ani jeho obhajca JUDr. J. P. v rámci konečného návrhu, pričom
verejného zasadnutia odvolacieho súdu 7. marca 2012 sa obvinený nezúčastnil.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez
preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371. V konkrétnom prípade dovolateľom uplatnený dôvody dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemoţno v zmysle ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. pouţiť, keďţe
táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal
ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe v posudzovanej veci podané dovolania
obsahujú argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatneného dovolacích dôvodov,
najvyšší súd po preskúmaní veci ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.
So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., dovolací súd musel dovolania obvinených JUDr. M. M. a I. D. podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
15 1 Tdo V 13/2014
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 22. októbra 2014
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová