Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/74/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. D. a 2/ V. D., oboch

bývajúcich v B., zastúpených Mgr. J. K., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ Š. P.,

bývajúcemu v H. a 2/ M. P., bývajúcej v B., o zaplatenie 2 000 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 29. novembra 2011 sp. zn. ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V

z 21. marca 2011 č.k. -83 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom z 21. marca 2011 č.k.

-83 zamietol v celom rozsahu ţalobu, ktorou sa ţalobcovia voči ţalovaným

domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2 000 € spolu s príslušenstvom a vyslovil, ţe

ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ţalobcovia odôvodňovali svoj

nárok na zmluvnú pokutu s poukazom na čl. 4 (bod 2) Dohody o poskytnutí preddavku

z 2. júna 2009, tvrdiac, ţe ţalovaní nedodrţali v nej stanovenú povinnosť uzavrieť s nimi

do 2. júla 2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k bytu.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa ustálil, ţe v uvedenej dohode bol skutočne

dohodnutý spomínaný termín uzavretia kúpnej zmluvy, avšak poukázal na to, ţe v zmluve

o budúcej zmluve z 13. júla 2009 si účastníci tento termín zmenili tak, ţe zmluva bude

uzavretá do 15. júla 2009. Keďţe kúpna zmluva aj bola 15. júla 2009 uzavretá, dospel

k záveru, ţe nemoţno hovoriť o porušení zmluvných podmienok, kde ako sankcia bola

dohodnutá zmluvná pokuta. Zdôraznil, ţe „účastníci majú oprávnenie meniť obsah zmlúv

za predpokladu, ţe s tým súhlasia účastníci zmluvného vzťahu, čo sa v danom prípade stalo“,

preto ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

2

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie ţalobcov rozsudkom

z 29. novembra 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd skonštatoval

správnosť dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa a v celom rozsahu

sa stotoţnil aj s jeho odôvodnením ( ). O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, v ktorom ţiadali

rozhodnutia oboch niţších súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnili s poukazom na ustanovenia , a

Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle , tvrdiac, ţe odôvodnenie jeho rozhodnutia nedáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Vytýkali

odvolaciemu súdu, ţe sa nevysporiadal s ich argumentmi uvedenými v odvolaní, najmä tým,

ţe prvostupňový súd z dôkazov konštatoval neexistujúci prejav vôle zmluvných strán

nahradiť pôvodný záväzok ţalovaných v predmetnej Dohode o poskytnutí preddavku zaplatiť

v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu a rovnako neexistujúci prejav vôle

ţalobcov im tento záväzok odpustiť, resp. sa ho vzdať. V tejto časti povaţovali

za nepreskúmateľné aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý podľa ich názoru bez

akejkoľvek argumentácie len konštatoval, ţe pôvodný záväzok zanikol. Z uvedených dôvodov

označili rozsudky oboch niţších súdov za nezákonné a arbitrárne. Boli toho názoru, ţe pokiaľ

by súd prvého stupňa adekvátne posúdil skutkový stav, musel by jednoznačne dospieť

k odlišnému právnemu posúdeniu veci, ako k právnemu posúdeniu uvedenému tak v jeho

rozsudku ako aj v rozsudku odvolacieho súdu.

Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol rozsudky niţších súdov

potvrdiť, ţalovaná 2/ sa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutie treba zrušiť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tieţ

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto

veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania ţalobcov z ustanovenia aţ 3 vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd

sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

aţ g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady

konania vymenované v aţ e/ a neboli v dovolaní namietané a ani

nevyšli v dovolacom konaní najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou,

či postupom niţších súdov nebola dovolateľom odňatá moţnosť pred nimi konať. Odňatím

moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne nesprávny postup

súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý

má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho

konania.

Ţalobcovia videli vadu tejto povahy v nepreskúmateľnosti rozhodnutí oboch niţších

súdov.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej „dohovor“),

kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1

dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou

je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku

z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, ţe

rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je

zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku

z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný

súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a listiny je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať

aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého

stupňa sa v princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého

stupňa (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťaţnosť č. 20772/92,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

V prejednávanej veci ţalobcovia uplatňovali voči ţalovaným nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty podľa čl. 4 bod 2 Dohody o poskytnutí preddavku s poukazom na to, ţe

ţalovaní si nesplnili povinnosť v zmysle tejto dohody do 2. júla 2009 uzavrieť s nimi kúpnu

zmluvu. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe

účastníci konania 13. júla 2009 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej si zmenili termín

uzavretia tejto kúpnej zmluvy na 15. júla 2009, ktorý aj dodrţali, v dôsledku čoho nedošlo

k porušeniu zmluvných podmienok sankcionovaných zmluvnou pokutou. Z odôvodnenia jeho

rozhodnutia pritom nie je vôbec zrejmé, ako vec právne posúdil, keďţe v ňom neuviedol

ţiadne právne normy, aplikáciou ktorých dospel k záveru, ţe povinnosť ţalovaných uzavrieť

zmluvu do 2. júla 2009 zanikla. Len samotná citácia § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho

zákonníka (týkajúca sa zmluvnej pokuty) a strohý odkaz na to, ţe účastníci zmluvných

vzťahov majú oprávnenie meniť obsah svojich zmlúv, nemôţe postačovať. Tento závaţný

nedostatok (absencia) odôvodnenia súdu prvého stupňa v otázke právneho posúdenia veci

neodstránil ani odvolací súd, ktorý sa s jeho odôvodnením v zmysle iba

stotoţnil. Vôbec sa nevysporiadal ani s odvolacími námietkami ţalobcov, ktorí len

domnievajúc sa, ţe súd prvého stupňa vo veci aplikoval ,

argumentovali, ţe za daného skutkového stavu mohlo ísť jedine o kumulatívnu nováciu

v zmysle a povinnosť ţalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu tak

stále trvá. Na základe podaného dospel dovolací súd k záveru, ţe rozsudky oboch niţších

súdov nedávajú jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na rozhodujúce právne otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany ţalobcov, a preto celkom zjavne nespĺňajú parametre zákona

na odôvodnenie rozsudku ustanovené

Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa ,

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na uvedené dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami

dovolateľov týkajúcimi sa tzv. inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a nesprávneho právneho posúdenia veci (

O.s.p).

So zreteľom na tieto závery Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zrušil

rozsudok odvolacieho súdu (, ). Zároveň zrušil aj rozsudok súdu prvého

stupňa, pretoţe má rovnaké vady, pre ktoré sa zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. októbra 2014

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková