Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
eb2/395901.2b12d7.pdf
PDF · 189.29 KB
No categories available
6Ndt/16/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 16/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 23. októbra 2014 v Bratislave v trestnej veci obvinenej J. D. pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o návrhu obvinenej na odňatie a prikázanie veci
takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvinenej J. D. vedená na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 4T 71/2011, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica
z 27. júla 2011, sp. zn. 1 Pv 577/10-33, sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 4T 71/2011, trestné konanie voči obvinenej J. D. pre prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2014 vzniesla obvinená J. D.
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. R. U. námietku zaujatosti voči všetkým trestným
sudcom Okresného súdu Banská Bystrica, ako i všetkým trestným sudcom Krajského súdu
v Banskej Bystrici. Čo sa týka zaujatosti sudcov okresného súdu, táto je podľa jej názoru daná
tým, že títo sú v zásade viazaní právnym názorom vysloveným v zrušujúcich uzneseniach
Krajského súdu v Banskej Bystrici týkajúcich sa danej trestnej veci, čím je prejudikované
ich budúce rozhodnutie. Obhajoba ďalej namietla i nového sudcu JUDr. Petra Philadelphyho,
kvôli ktorému bola z ich strany podaná už aj ústavná sťažnosť. Z týchto dôvodov bolo potom
navrhnuté, aby bola podľa § 23 Tr. por. daná trestná vec odňatá okresnému i krajskému súdu
a prikázaná inému súdu v rámci Slovenskej republiky.
Ako vyplýva zo zápisnice z predmetného hlavného pojednávania „samosudca poučil
obhajcu, že o námietke zaujatosti voči všetkým trestným sudcom Okresného a Krajského súdu
v B. Bystrici podľa § 32 ods. 6 Tr. por. konať nebude, pretože táto nebola vznesená
bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Tr. por. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zákonného sudcu
súd obhajobu poučil, že o tejto námietke konajúci samosudca nie je oprávnený rozhodovať,
že táto námietka môže byť posudzovaná len v rámci odvolacieho, dovolacieho konania
alebo konania pred ústavným súdom. Táto námietka však nebráni súdu, aby vo veci konal
a rozhodol. Vo vzťahu k návrhu na prikázanie a odňatie veci inému súdu mimo pôsobnosti
Okresného a Krajského súdu v BB v tejto súvislosti je potrebné uviesť preto vážny dôvod
a o tejto námietke bude následne rozhodovať spoločne nadriadený súd, ktorým je Najvyšší súd
SR.“
Dôvody pre obhajobou navrhované odňatie a prikázanie veci boli doplnené osobitným
písomným podaním z 22. septembra 2014, okresného súdu doručeným 24. septembra 2014
(č. l. 1329 - 1332 spisu).
Tu bola v prvom rade zdôraznená tá skutočnosť, že podľa platnej judikatúry súdov
je vznesenie námietky zaujatosti zároveň dôvodom na postup podľa § 23 Tr. por. Pokiaľ ide
potom o samotnú vznesenú námietku zaujatosti, bolo poukázané na to, že v predmetnej veci
rozhoduje ako odvolací súd senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorého predsedom
je sudca, ktorý je bývalým predsedom Okresného súdu Banská Bystrica a zároveň bývalým
sudcom trestného úseku daného súdu. Rovnako tak obhajoba v tejto súvislosti považovala
za potrebné upozorniť na to, že jedného z poškodených v predmetnom konaní zastupuje
advokátska kancelária K. a spol., v ktorej pracoval syn spomínaného sudcu krajského súdu
JUDr. M. B., ktorý sa súčasne zúčastnil hlavného pojednávania v predmetnej veci dňa
29. mája 2013 ako substitučný zástupca advokáta JUDr. P. P.. Z dôvodov vyššie uvedených
je preto podľa názoru obvinenej na mieste vážna a odôvodnená pochybnosť o nestrannosti
rozhodnutí senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorá skutočnosť má sama o sebe vplyv
aj na rozhodovanie sudcov Okresného súdu Banská Bystrica. Už z postupu krajského súdu
a jeho odôvodnenia vyplýva povinnosť pre každého sudcu okresného súdu ju odsúdiť,
čo je neprípustné.
Obvinená tiež nesúhlasí ani s tým, že nevznesenie námietky zaujatosti bez meškania
je v danom prípade dôvodom na postup podľa § 32 ods. 6 Tr. por., keďže bolo v danom
prípade na mieste, aby predseda senátu krajského súdu oznámil svoju zaujatosť okamžite
po tom, ako mu bola daná odvolacia vec pridelená, pričom práve svojím posledným
zrušujúcim uznesením a hlavne postupom podľa § 325 Tr. por. dokázal svoju zaujatosť.
Za uvedených okolností tak následne podľa nej vzniká pochybnosť o nestrannosti
a objektívnosti rozhodovania celého senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici,
kde je odôvodnená obava priameho alebo aj nepriameho ovplyvnenia ostaných členov senátu
zaujatým sudcom. Takáto obava zároveň vzniká aj z ovplyvnenia ostatných členov trestných
senátov na menovanom krajskom súde. Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces
je pritom o.i. tiež garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.
A ako obvinená uviedla ďalej, skutočnosti ohľadne vznesenej námietky zaujatosti
sú potvrdené i samotnými rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
v predmetnej veci zakaždým zrušil oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom svojím posledným uznesením z 30. apríla 2014,
sp. zn. 4To 27/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil tomuto súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie s tým, že podľa § 325 Tr. por. nariadil, aby vec prejednal
a rozhodol iný samosudca Okresného súdu Banská Bystrica. Uvedené uznesenie bolo vydané
aj napriek tomu, že všetky v uznesení krajského súdu vymedzené dôvody nemali
opodstatnenie, nakoľko okresný súd vždy po vrátení veci vykonal dôkazy, ktoré krajský súd
nariadil a rovnako sa zakaždým vysporiadal aj s ostatnými okolnosťami uvádzanými
v jednotlivých odôvodneniach uznesení krajského súdu. Závery krajského súdu tam uvedené
sú tak neopodstatnené a neodôvodňujú aplikáciu § 325 Tr. por. Obvinená má za to,
že rozhodnutie súdu podľa posledne zmieneného ustanovenia môže byť urobené
iba výnimočne na základe dôležitých dôvodov - obdobne ako postupom podľa § 23 Tr. por.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto obvinená podáva návrh na odňatie
a prikázanie trestnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4T 71/2011,
inému okresnému a krajskému súdu v Slovenskej republike.
Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený okresným súdom v obvode iných
krajských súdov (z obsahu návrhu je zrejmé, že obvinená žiada o odňatie veci mimo obvod
Krajského súdu v Banskej Bystrici) preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.
ako aj predložený spisový materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný
dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Banská Bystrica a jej prikázanie
inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých
sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ,
u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci
alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä
skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,
ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.
Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom
alebo nepriateľskom.
Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tu konajúci sudca prvostupňového súdu
obhajobu správne upozornil na to, že keďže námietka zaujatosti z ich strany nebola vznesená
bezodkladne (§ 31 ods. 4 Tr. por.), súd o nej v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. konať nebude.
Aj napriek uvedenému nedá ale najvyššiemu súdu nepoznamenať v tejto súvislosti niekoľko
skutočností.
Po prvé - ako už aj bolo konštatované skôr - len prípadná zaujatosť všetkých sudcov
príslušného súdu (a nie len všetkých sudcov trestného úseku) môže znamenať dôležitý dôvod
pre postup podľa § 23 Tr. por.
Po druhé, nakoľko v danom čase sa nachádza predmetná vec v štádiu hlavného
pojednávania, námietka zaujatosti smerujúca voči aktuálne nekonajúcim sudcom krajského
súdu je úplne irelevantná (t.j. nebolo by možné sa ňou i tak relevantne zaoberať).
A napokon čo sa týka samotných jednotlivých výhrad obvinenej, majúcich
podľa jej názoru za následok zaujatosť jednotlivých sudcov, tak tu treba potom poukázať
predovšetkým na ust. § 32 ods. 6 Tr. por., v zmysle ktorého nemôže byť dôvodom námietky
zaujatosti len procesný postup súdu v konaní, resp. teda len samotná rozhodovacia činnosť
sudcov.
Rešpektovanie či príp. nerešpektovanie zákonnej povinnosti uvedenej v § 327 ods. 1
Tr. por. prvostupňovým súdom po tom, čo mu bola vec vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie (riadiť sa právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom zrušovacom rozhodnutí
odvolací súd a vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie mu odvolací súd nariadil),
ako i rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 325 Tr. por. o tom, že vec je potrebné po vrátení
prejednať iným samosudcom príslušného okresného súdu, sú pritom práve takouto
zmieňovanou rozhodovacou činnosťou, s ohľadom na ktorú nie je možné vyvodzovať
zaujatosť toho - ktorého sudcu.
Pokiaľ ide pritom o zo strany obvinenej namietanú aplikáciu ust. § 325 Tr. por.,
pre ktorú podľa jej názoru neboli splnené dôvody, tak tu si dovoľuje najvyšší súd len na okraj
zároveň podotknúť, že predmetné ustanovenie má dve časti, keď dôležitý dôvod (ktorý treba
potom aj náležite odôvodniť) zákon vyžaduje len pri tom nariadení odvolacieho súdu, aby vec
prejednal a rozhodol iný súd toho istého druhu a stupňa v jeho obvode.
Záverom je žiaduce upozorniť potom tiež na to, že je absurdné to tvrdenie obvinenej,
že nevznesenie námietky zaujatosti bez meškania nemôže byť v danom prípade dôvodom
na postup podľa § 32 ods. 6 Tr. por., keďže už predseda senátu Krajského súdu v Banskej
Bystrici - ktorý predtým pôsobil na Okresnom súde Banská Bystrica, bol jeho
predsedom - mal oznámiť svoju zaujatosť okamžite po tom, ako mu bola daná odvolacia vec
pridelená. Pokiaľ by sme vychádzali z argumentov obvinenej, potom by tento skôr v danej
veci konajúci predseda senátu odvolacieho súdu (JUDr. Ľ. Bušík) nemohol rozhodovať
v podstate v žiadnej z vecí, ktoré by mu prišli z jeho predchádzajúceho pôsobiska. V prípade,
že tomuto neboli známe žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie
z prejednávania danej trestnej veci a na základe ktorých by bolo možné mať pochybnosť
o jeho nezaujatosti pre pomer k veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, nemal
prečo žiadať o svoje vylúčenie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
je teda zrejmé, že v danom prípade nie je daný žiaden taký dôležitý dôvod, ktorý predpokladá
ust. § 23 ods. 1 Tr. por. pre odňatie veci konajúcemu okresnému súdu a jej prikázanie inému
súdu toho istého druhu a stupňa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. októbra 2014
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová