Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/203/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. M., bytom N.,

zastúpenej spoločnosťou advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Grösslingová č. 5, proti odporkyni Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave,

Tomášikova č. 48, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so

sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa č. 24, o zaplatenie sumy 46,44 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. , na dovolanie odporkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája 2013, sp. zn. 9 Co

256/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania

v sume 29,29 Eur na účet spoločnosti advokátska kancelária B & S Legal s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Grösslingová č. 5, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 10. marca 2011, č. k. -89 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 46,44 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 46,44 Eur od 16. apríla 2010 do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke priznal voči odporkyni náhradu trov súdneho

konania vo výške 130,- Eur, ktorú odporkyňu zaviazal zaplatiť do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka uzavrela 21. septembra

1998 s odporkyňou zmluvu o dôchodku, predmetom ktorej je doživotné plnenie nároku

2

z podporného dôchodkového fondu odporcu vo výške 46,44 Eur (1.399,- Sk) mesačne

až do dožitia odporkyne. Odporkyňa výpoveďou z 26. októbra 2009 predmetnú zmluvu

vypovedala a ako dôvod výpovede uviedla využitie zákonného práva podľa ustanovenia § 582

. Podľa výpovede platnosť a účinnosť zmluvy o dôchodku mala

skončiť ku dňu 31. októbra 2010. Dospel k záveru, že výpoveď je neplatná, lebo by bola

v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvou sa v prospech navrhovateľky založilo právo

na vyplácanie dôchodku doživotne, t. j. na dobu určenú neurčitého trvania, kedy je presne

určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu,

a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Ide i určitú dobu s presne

stanoveným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Možnosť odstúpiť od zmluvy

o dôchodku by bola v rozpore s jej podstatou, pokiaľ bola dohodnutá s povinnosťou

poskytovať plnenie doživotne. Vymedzením povinnosti plniť doživotne zmluvné strany

prejavili vôľu byť takouto zmluvou viazané až do smrti oprávnenej osoby na prijatie

dôchodku. Mal za to, že samotná vôľa odporkyne ukončiť svoj záväzok jednostranným

neodôvodneným prejavom vôle je potom na ukončenie tohto jeho záväzku nepostačujúca,

ak takéto právo nebolo vopred dohodnuté. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1,

veta prvá

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 16. mája 2013, č. k. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 28,81 Eur do rúk B & S Legal, s.r.o. do troch dní. Dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, čo ho viedlo k jeho potvrdeniu

v zmysle Vzhľadom na skutočnosť, že sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho

rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle

Na zdôraznenie správnosti uviedol, že predmetná zmluva o dôchodku

je zmluvou uzavretou na dobu určitú, a to doživotne. Vymedzením povinnosti plniť doživotne

zmluvné strany prejavili vôľu byť takouto sumou viazané až do smrti oprávnenej osoby

na prijatie dôchodku. Zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu

je s právneho hľadiska zmluvou o dôchodku podľa až .

Trvanie zmluvy o dôchodku je ohraničené nie presným dátumom, ale právnou skutočnosťou.

V prípade doživotne určenej doby je touto rozhodujúcou právnou skutočnosťou smrť fyzickej

3

osoby. Takto určená doba má neurčité trvanie, čo logicky vyplýva z toho, že nie je možné

v čase uzatvorenia zmluvy dopredu vedieť, kedy poberateľ dôchodku zomrie. Samotná vôľa

odporkyne ukončiť záväzok jednostranným prejavom vôle je potom na ukončenie tohto

záväzku nepostačujúca.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením tvrdiac, že jej ako účastníčke konania bola

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom

malo dôjsť podľa názoru odporkyne tým, že odvolací súd (aj napriek možnosti využitia

ustanovenia ) svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením

ods. 2 , pretože sa nezaoberal jej námietkami uvedenými v odvolaní. Nedostatok

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu videla aj v tom, že odvolací súd sa nedostatočne

nezaoberal jej odvolacou námietkou, či zmluva o dôchodku je alebo nie je zmluvou na dobu

neurčitú. Súd prvého stupňa túto právnu otázku vyriešil tak, že zmluva o dôchodku nebola

uzatvorená na dobu neurčitú, ale na „určenú dobu neurčitého trvania“, teda nezaujal právny

názor, že zmluva o dôchodku by bola zmluvou na dobu určitú. V rozpore s uvedeným

právnym názorom súdu prvého stupňa odvolací súd posúdil zmluvu o dôchodku ako zmluvu

na dobu určitú. Z tohto dôvodu neboli splnené zákonné predpoklady pre skrátené odvolacie

konanie podľa Namietala zároveň nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvého stupňa v otázke právneho záveru, že posudzovaná zmluva o dôchodku je platnou

zmluvou. V odvolacom konaní uviedla štyri dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy

o dôchodku pre rozpor so zákonom, pre neurčitosť vo vymedzení dĺžky trvania práva na

dôchodok, neurčitosť vo vymedzení osoby oprávnenej z posudzovanej zmluvy a nedostatok

písomnej formy. Nesúhlasila so závermi odvolacieho súdu, že s týmito argumentmi

sa podrobne zaoberal súd prvého stupňa. Namietala, že súd prvého stupňa sa vôbec

nezaoberal právnou argumentáciou o neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom

a neplatnosťou pre neurčitosť vo vymedzení dĺžky trvania práva na dôchodok. Odvolaciemu

súdu vytkla neodôvodnenosť jeho rozhodnutia aj z dôvodu, že sa nevysporiadal s jej návrhom

na postup podľa , keďže požiadala odvolací súd, aby v prípade, ak potvrdí

rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie

z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v otázke, či zmluvu

o dôchodku uzavretú podľa , možno podľa Občianskeho

zákonníka vypovedať. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd

vzhľadom na to, že závery súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú správne, dovolanie

odporkyne zamietol. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania. Domáhala

sa trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom.

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok (§ 238 ods. 1), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2)

a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3).

V prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania nevyslovil),

a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto veci nebolo

dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, že prípustnosť

dovolania žalobcov z ustanovenia až 3 vyvodiť nemožno.

Podľa ustanovenia druhej vety , ukladajúceho dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či už to účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal

prípustnosť dovolania nielen vo vzťahu k , ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Odporkyňa existenciu procesných vád konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť.

So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej bola odňatá možnosť pred ním ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1) odňatie možnosti konať pred súdom, 2) to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3) možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a odporkyni neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie

je dôvodná námietka dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil,

že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

7

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže

sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen ,

ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy, ktorú posúdil ako zmluvu o dôchodku v zmysle § 842

a nasl. , ktorú za odporkyňu podpísala oprávnená osoba. Konštatoval,

že ide o zmluvu o dôchodku, z ktorého pojmu dôchodok vyplýva, že sa jedná o opakujúce

sa peňažné plnenie (rentu) v pravidelných splátkach. Taktiež dostatočne vysvetlil, že zmluva

je dostatočne identifikovateľná. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že zmluva o dôchodku

je neplatná lebo nie je dostatočne identifikovateľná v bydlisku a dátume narodenia

navrhovateľky. Povinná (odporkyňa) sa zaviazala vyplácať príjemcovi (navrhovateľke)

doživotne sumu na základe skutočností uvedených v žiadosti navrhovateľky o plnenie, ktorá

tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporkyňa uzatvárala zmluvy o dôchodku so svojimi

zamestnancami na základe ich žiadosti, ktoré boli formulárového typu s uvedením

skutočností, ktoré požadovala sama odporkyňa. Navrhovateľka uviedla aj číslo svojho účtu,

na ktorý odporkyňa poukazovala plnenie. Za obdobie 11 rokov nevznikli žiadne pochybnosti

o identifikácii príjemcu (navrhovateľky). Zmluva o dôchodku bola uzavretá do dožitia, ktorá

je ohraničená smrťou navrhovateľky, preto nesúhlasil s názorom odporkyne, že zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú. Uzavrel, že výpoveď zmluvy o dôchodku daná odporkyňou

je v rozpore so zákonom a ako právny úkon je neplatná ( ).

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti dodal, že zmluva o dôchodku

je zmluvou uzavretou na dobu určitú, a to na doživotie. Vyporiadal sa aj s námietkami

9

odporkyne v ktorých namietal, že smrť fyzickej osoby nie je vždy zistiteľnou skutočnosť,

neaplikovaním o bankách

ako aj poukazovaním odporkyne na rozpor s dobrými mravmi.

K dovolacej námietke odporkyne, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil,

prečo nevyhovel jej návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolacej otázky, dovolací súd uvádza,

že odvolací súd nie je povinný návrh účastníka akceptovať a vysporiadať sa s ním. Je totiž

len na úvahe odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3

vysloví alebo nie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

odporkyne.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd sa samotnou správnosťou prijatých právnych záverov nižších súdov

nezaoberal. Z obsahu dovolania vyplýva, že sa v ňom uplatňuje aj námietka, že rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia ( ).

Pri posudzovaní, či rozhodnutia nižších súdov sú (ne)preskúmateľné (teda či boli splnené

parametre zákona na odôvodnenie rozsudku – ), dovolací súd však

neposudzuje správnosť prijatých právnych záverov nižších súdov. Za odňatie možnosti konať

pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

10

rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek odporkyne. Tým ale nemohlo dôjsť k porušeniu

právaodporkyne na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž – ako

už bolo spomenuté – nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to,

aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade

s jeho požiadavkami ().

Dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu otázky dôvodnosti a opodstatnenosti

dovolania (t. j. danosti dovolacieho dôvodu v zmysle ), pokiaľ

nedospeje k záveru, že dovolanie je procesne prípustné. V prejednávanej veci pri skúmaní

otázky prípustnosti dovolania bolo zistené, že tento opravný prostriedok odporkyne nesmeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný (nie je podaný proti žiadnemu z rozhodnutí

uvedených v až 3 , v dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady

konania v zmysle až e/ a a nepreukázala sa navrhovateľom tvrdená

existencia procesnej vady uvedenej v ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd priznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, ktorá

spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorú poskytol navrhovateľke

vypracovaním vyjadrenia z 21. októbra 2013 k dovolaniu odporkyne (§ 14 ods. 1 písm. b/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 16,60 Eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

11

ods. 3 vyhlášky (t. j. 7,81 Eur)] po pripočítaní DPH v sume 4,88 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu 29,29 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová