Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36T-12-2024.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Area
Subarea
36T/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
obžalovaný: K. K. Q., H.. XX.XX.XXXX N. E., R. C. D. XX, R., H.
rozhodol:
obvinený K. K. Q. ako vodič osobného motorového vozidla zn. Opel Corsa, imatrikulované v Nemeckej spolkovej republike, ev. č. vozidla Q.-Z., umožnil siedmim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene neprekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky s Maďarskom a vstúpiť tak dňa 16.10.2023 v čase približne o 23.00 hod cez hraničný priechod Čunovo - Rajka nedovolene na územie Slovenskej republiky, a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 16.10.2023 v čase približne o 17tej hodine na nezistenom mieste na území Maďarska do uvedeného osobného motorového vozidla zn. Opel Corsa a tieto osoby previezol cez územie Slovenskej republiky, kde bol dňa 16.10.2023 v čase približne o 23.00 hodine v Bratislave - Čunove, okres Bratislava V na hraničnom prechode Čunovo Rajka zastavený a kontrolovaný hliadkou oddelenia dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, pričom vykonanou kontrolou bolo zistené, že obvinený K. K. Q. vo vozidle prevážal sedem osôb, štátnych občanom Tureckej republiky, a to Z. C., V. O., K. M.Q., K. O., G. O., V. O., Z. O. B. Z. O., ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi totožnosti a platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,
t e d a
pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie, v takom konaní pomáhal a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov a zároveň ukladá nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe probačný dohľad.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému prikazuje dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v čase nim určenom za účelom vedenia riadneho života.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej Republiky na dobu 7 /sedem/rokov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení strán k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a prípadne ochranného opatrenia. Následne súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného a oboznámil spisový materiál vzťahujúci sa k osobe obžalovaného.
Súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, kde následne po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný, dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný.
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona ako ho kvalifikovala obžaloba.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného a oboznámil odpis z registra trestov, register priestupkov a listinné dôkazy k osobe obžalovaného doložené obhajobou. Obžalovaný k svojej osobe vypovedal, že chcel by sa ospravedlniť za túto chybu, ktorú spravil, čas sa už nedá vrátiť. Chce súd aj poprosiť, nech sa pozrie do spisu má 36 rokov nikdy nič nespravil, toto je po prvý krát a nevedel aká veľká chyba to je. V Európe je už 7 rokov, nie je zlý človek, nerobí žiadne zlé veci. Do Európy prišiel, preto aby pre svoje deti zabezpečil dobrú budúcnosť. Jeho manželka je teraz sama v Nemecku s dvomi deťmi, jeho syn je chorý a potrebuje otca. Žena je v Nemecku sama bez pomoci, nemajú tam žiadnych známych ani nikoho, kto by im pomohol. Chcel by súd veľmi pekne poprosiť aby sa mohol vrátiť späť do Nemecka, jediné čo chce je postarať sa o ich budúcnosť. Ešte raz sa veľmi ospravedlňuje, nevie to už teraz napraviť. Jeho dcéra bude mať o mesiac 10 rokov a syn sa narodil 04.01.2022 čiže niečo cez 2 roky, a syn ešte stále nerozpráva a potrebuje mať niekoho pri sebe a jeho manželka je v Nemecku sama a nemá nikoho kto by jej pomohol. V Nemecku je zamestnaný o čom predložil súdu aj mzdové doklady. Rovnako tak sa súd oboznámil aj s odpisom z registra trestov z Nemecka, kde taktiež nebol obžalovaný súdne trestaný.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, čin oľutoval, nebol v minulosti súdne ani priestupkovo postihnutý a teda vzhliadol existenciu dvoch poľahčujúcej okolnosti /priznal sa k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval a viedol pred spáchaním činu riadny život/, a absenciu akýchkoľvek okolností priťažujúcich. Súd s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho osobné, majetkové pomery uzatvára, že z jeho strany sa zjavne jednalo o exces z riadneho spôsobu života, keďže je zamestnaný, má dve deti, pričom o týchto
skutočnostiach doložil písomné dôkazy. Jeho syn je chorý a potrebuje starostlivosť rodičov, pričom táto okolnosť je najzávažnejšia preto, že súd aplikoval v prípade tohto obžalovaného ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Je povinnosťou súdu skúmať osobu obžalovaného v kontexte celého prípadu pričom, súd ma za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by malo negatívny vplyv na jeho blízkych a jeho rodinu čo je v priamom rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Trestného zákona. Pobyt obžalovaného strávený vo väzbe a rovnako tak hrozba nepodmienečného trestu sú podľa názoru súdu dostatočne odstrašujúce a prevýchovné.
Súd preto pri zohľadnený všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného rozhodol o uložení najprísnejšieho podmienečného trestu s probačným dohľadom, ktorý bude na výkon postúpený do Nemecka. Súčasne súd vzhľadom na trestný čin spáchaný obžalovaným ukladal aj prísny trest vyhostenia z územia SR a to na dobu 7 rokov.
Čo sa týka návrhu prokuratúry na uloženie ochranného opatrenia zhabania veci, táto okolnosť nebola v rámci vykonávania dôkazov súdu navrhnutá a preto súd nerozhodoval o zhabaní veci, patriacej inej osobe ako obžalovanému. Rovnako tak neboli zo strany prokuratúry navrhnuté ani dôkazy ohľadom trestu prepadnutia veci (mobilného telefónu) a súd v danom prípade len na základe záverečnej reči prokurátora nemohol vysloviť tak zhabanie veci ako i uložiť trest prepadnutia veci.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku s tým, že ho považuje za dostatočný, adekvátny a spravodlivý a ktorý splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.