Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/361/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v B.,

zastúpenej M., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanému M., so sídlom na N.,

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad

Váhom pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 28. mája 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový

súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 29. októbra 2012 č. k. -69 žalobu

žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede zamietol a rozhodol o trovách konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa nedodržala zákonom určenú dvojmesačnú

lehotu na podanie žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd„ alebo „odvolací súd“)

rozsudkom z 28. mája 2013 sp. zn. na odvolanie žalovanej rozsudok okresného

súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že keďže sa v mesiaci august nachádza deň číselne zhodný s dňom

uplynutia výpovednej doby (30.6.), pripadol na tento deň, t. j. na 30. 8. 2011 (ktorý bol

riadnym pracovným dňom), koniec lehoty na uplatnenie nároku z neplatného skončenia

pracovného pomeru. Preto žaloba podaná 31. 8. 2011, resp. 2. 9. 2011, bola podaná

po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a tiež rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať

pred súdom, inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym

právnym posúdením veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala, že jej

nesprávnym rozhodnutím o oneskorenosti podania žaloby bola znemožnená realizácia jej

procesných práv a že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, a nevyporiadal sa

s jestvujúcou judikatúrou týkajúcou sa predmetnej problematiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa

neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil

však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala

dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí im možnosti konať pred súdom tým, že rozsudok

odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, v kontexte

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, vysporiadal s otázkou uplynutia lehoty na uplatnenie

práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Taktiež rozviedol,

ktorý deň považoval za posledný na podanie žaloby, a prečo žalobkyňa svoju žalobu podala

oneskorene, z ktorého dôvodu bola žaloba napokon zamietnutá. Odvolací súd sa vyjadril

i k jednotlivým odvolacím námietkam, ktoré však nepovažoval za opodstatnené.

Za dôvodnú nebolo možné považovať námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti

rozsudku odvolacieho súdu tým, že sa tento súd nevyporiadal s existujúcou judikatúrou, ktorá

zastávala iný názor na uplynutie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu

na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ v súvislosti s tým poukazovala

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. uverejneného „Zo súdnej praxe“,

je z obsahu spisu zrejmé, že v odvolacom konaní sa tohto rozhodnutia konkrétne

nedovolávala, preto odvolací súd ani nemal dôvod zaujímať k nemu nejaké stanovisko.

Okrem toho právna veta uvádzajúca toto rozhodnutie je svojou formuláciou nezrozumiteľná

až zmätočná, keď zjavne nerozlišuje medzi plynutím výpovednej doby a plynutím lehoty

na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom

súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157

ods. 2 Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia

podľa predstáv žalobkyne. Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie

rozhodnutia samotná správnosť právnych záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia,

nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolací súd sa preto správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z tohto hľadiska zaoberať nemohol.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2014

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková