Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/49/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., so sídlom v P.,

zastúpeného JUDr. L. M., advokátkou v P., proti žalovanému P. K., bývajúcemu

v P., zastúpenému JUDr. K. L., advokátkou v P., o zaplatenie 166,37 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2012 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. apríla 2010 č. k. -168 zastavil

konanie v časti o 4,05 €, ďalej uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 162,32 € do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru,

že žalovaný je umiestnený u žalobcu na celoročný pobyt od 21. apríla 1982 a preto je povinný

platiť úhradu za nevyhnutnú starostlivosť (stravovanie, bývanie, používanie vlastného

elektrospotrebiča a zaopatrenie). O uvedenej povinnosti rozhodol žalobca ako prvostupňový

správny orgán pod číslom 81/2004, a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského

úradu v Prešove z 13. septembra 2004, č. X.. Žalovaný nezaplatil žalobcovi predpísanú

úhradu za poskytnutú nevyhnutnú starostlivosť za mesiac február 2004 v sume 4 890 Sk (t. j.

162,32 €). Sumu 122 Sk (t. j. 4,05 €) žalovaný zaplatil, preto v tejto časti súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č. l. 170), v ktorom uviedol, že

nechce byť ďalej zastupovaný advokátom I. J., domáhal sa ustanovenia iného právneho

zástupcu a to JUDr. K. V., ktorý ho v minulosti zastupoval a do jeho kancelárie je

2

bezbariérový prístup pre vozíčkara. Uvedené odvolanie žalovaný na výzvu súdu doplnil

ďalším podaním, ktoré bolo doručené na súd 29. septembra 2010 (č. l. 187 a nasledujúce).

Žiadal rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. februára 2011 sp. zn. (prvým

v poradí) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a nepriznal

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Vznesenú námietku premlčania

považoval za právne bezvýznamnú.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý ho navrhol

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, prípadne konanie vo veci zastaviť s poukazom

na ustanovenie , a , , Mal za to, že odvolací súd

nebral do úvahy to, že mu oznámil, že už nechce byť zastupovaný advokátom I. J., odmietal

to, no napriek tomu ho v konaní na krajskom súde uvedený advokát zastupoval. Žalovanému

bolo odňaté právo podľa , Ďalej uviedol, že v dôsledku ochrnutia

horných a dolných končatín je odkázaný na pobyt na lôžku a pohybuje sa na invalidnom

vozíku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2012 sp. zn.

uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu ďalšie konanie. Podľa názoru

dovolacieho súdu konanie odvolacieho súdu bolo zaťažené vadou spočívajúcou v odňatí

možnosti účastníka konať pred súdom ( ), pretože odvolací súd vôbec

nevenoval pozornosť námietke účastníka uvedenej v odvolaní ohľadom jeho právneho

zástupcu, z ktorej vyplývala nedostupnosť uvedeného zástupcu z radov advokátov

(JUDr. J.) pre žalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom a potrebuje bezbariérový prístup.

Odvolaciemu súdu bola uložená povinnosť vyzvať žalovaného, aby svoju námietku voči

právnemu zástupcovi bližšie ozrejmil a vyzvať ustanoveného právneho zástupcu z radov

advokátov (JUDr. J.), aby sa k pravdivosti žalovaným uvedených skutočností vyjadril.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. novembra 2012 sp. zn. opätovne

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania,

žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a vyslovil, že žalobca nemá právo

na ich náhradu. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav a vyvodil správny právny záver. Za právne bezvýznamnú považoval námietku

premlčania vznesenú žalovaným, pretože žalobca si svoj nárok uplatnil vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe vyplývajúcej z ustanovenia (žaloba

bola podaná na súd 20. marca 2006, konanie sa pôvodne viedlo pod sp. zn.

a nie až 24. augusta 2009, ako sa mylne domnieva žalovaný). Odvolací súd, riadiac sa

pokynmi dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, vyzval žalovaného, aby ozrejmil námietky

voči JUDr. J. a zároveň vyzval JUDr. J., aby oznámil, akým spôsobom sa realizovala právna

pomoc pre žalovaného a či žalovaný mal vzhľadom na svoju invaliditu prístup do jeho

kancelárie a ak nie, akým spôsobom sa realizovali stretnutia so žalovaným. Žalovaný v podaní

zo 6. augusta 2012 poukázal na skutočnosť, podľa ktorej je imobilným občanom s ochrnutím

horných a dolných končatín. Z tohto dôvodu preto nedokáže sám písať. Ustanovený zástupca

sa s ním vôbec nestretol a neposkytol mu žiadnu pomoc. O spísanie odvolania musel požiadať

priateľa. Keď sa zúčastnil pojednávania, ustanovený zástupca na súde prítomný nebol.

Preto usúdil, že o jeho prípad záujem nemá. Právny zástupca žalovaného JUDr. I. J.

v podaní z 10. augusta 2012 uviedol, že komunikácia medzi ním a žalovaným prebiehala

výlučne v písomnej a telefonickej forme. Žalovaný sa nikdy nedostavil osobne do jeho

kancelárie, sídlo ktorej bolo v tom čase v P. Napriek tomu, že žalovaný bol opakovane

telefonicky aj písomne vyzývaný na poskytnutie súčinnosti, na tieto výzvy neodpovedal

a v tejto súvislosti ani nemal vedomosť o jeho imobilite. V prípade, ak by žalovaný oznámil,

že je imobilný, prispôsobil by formu komunikácie s ním tejto skutočnosti. Čo sa týka tvrdenia

žalovaného o nedostatočnom záujme ustanoveného právneho zástupcu o prejednávanú

vec, ide len o vyjadrenie subjektívneho pocitu tohto účastníka. JUDr. I. J. po tom, čo bol

ustanovený za zástupcu, dňa 10. februára 2010 spísal vo veci vyjadrenie, ku ktorému predložil

aj listinné dôkazy. Po ustanovení JUDr. I. J. do funkcie právneho zástupcu sa uskutočnili

celkovo tri pojednávania. JUDr. I. J., resp. jeho substitučný zástupca sa nezúčastnil len na

jednom pojednávaní nariadenom na deň 15. februára 2010, ktoré však bolo odročené bez

prejednania veci vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie

pojednávania. Na ďalších dvoch pojednávaniach konaných v dňoch 25. januára 2010

a 12. apríla 2010 bol JUDr. I. J. zastúpený substitučným zástupcom. Týchto pojednávaní sa

ale nezúčastnil žalovaný, a preto JUDr. I. J. nemohol mať vedomosť o imobilite žalovaného.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dovolanie, ktoré doplnila jeho právna

zástupkyňa ustanovená Centrom právnej pomoci. Prípustnosť dovolania je odôvodnená

ustanovením , pretože žalovanému bola opakovane odňatá možnosť konať

pred súdom. Odvolací súd sa iba uspokojil s vyjadrením JUDr. J., že sa snažil komunikovať

so žalovaným a o jeho imobilite nevedel. Naopak, z každej písomnosti žalovaného je zrejmé,

že žalovaný je invalidný. Napriek tomu, že žalovaný odvolaciemu súdu oznámil, že

ustanovený advokát nemá jeho dôveru, že mu odvolal plnomocenstvo, súd toto nerešpektoval

a naďalej s týmto advokátom konal. Žalovaný nevedel o jednotlivých pojednávaniach

(predvolanie mu bolo doručené iba raz a podľa vyjadrenia súdu sa uskutočnili tri

pojednávania).

Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ) alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného právneho významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ

nerozhodoval. Naviac dovolanie v danej veci nie je prípustné aj s poukazom na ustanovenie

(tzv. bagateľný spor).

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia vád konania uvedených v až e/ a v dovolacom konaní

nevyšla najavo.

Žalovaný v dovolaní namietal, že v dovolaní konkretizovaným postupom odvolacieho

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania

nemohol pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretože mu to súd znemožnil

postupom odporujúcim , ale tiež z dôvodu existencie

rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované

Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (

Slovenskej republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí

advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo ho v prípade splnenia zákonných

podmienok súd odkáže na Centrum právnej pomoci ( ), ktoré mu ustanoví zástupcu

z radov advokátov (podľa zákonnej úpravy účinnej od 1. januára 2012). Podľa zákonnej

úpravy účinnej do 1. januára 2012 v prípade splnenia zákonných podmienok súd na návrh

účastníka mu ustanovil zástupcu z radov advokátov. Účastník konania má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť

účastníkovi realizáciu tohto práva, napr. poučením podľa a , poskytnutím

primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a iné. Osobitne treba zdôrazniť, že pri

výbere osoby zástupcu (konkrétneho advokáta) súd nebol (nie je) viazaný prípadnými

návrhmi, názormi alebo požiadavkami žiadateľa.

Zo spisu vyplýva, že podaním odporu proti platobnému rozkazu žalovaným bolo

vo veci určené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 28. septembra 2009 za prítomnosti

žalovaného, ktorý požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Súd mu uznesením z 1. decembra 2009 sp. zn. ustanovil

6

zástupcu z radov advokátov v osobe JUDr. I. J., advokáta v P. Ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo 25. januára 2010, žalovaný, ktorý bol riadne predvolaný, svoju neúčasť písomne

ospravedlnil. Na pojednávaní sa osobne zúčastnila substitučná zástupkyňa JUDr. J., ktorá

vzhľadom na priebeh pojednávania požiadala o odročenie pojednávania za účelom

skontaktovania sa so žalovaným. Pojednávanie bolo odročené na 15. februára 2010. Právny

zástupca žalovaného vypracoval pre súd písomné vyjadrenie k sporu a predložil listinné

dôkazy podaním z 10. februára 2010 (č. l. 110-125). Na pojednávaní súdu

15. februára 2010 neboli prítomní právni zástupcovia žalobcu a žalovaného, pretože právna

zástupkyňa žalobcu žiadala odročiť pojednávanie. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný

a zobral na vedomie ďalší termín pojednávania, t. j. 12. apríl 2010. Na uvedenom pojednávaní

bola osobne prítomná substitučná zástupkyňa právneho zástupcu žalovaného, žalovaný sa

na pojednávanie nedostavil. Zástupkyňa JUDr. J. na súdnom pojednávaní aktívne

vystupovala.

V zmysle veta prvá (v znení účinnom do 1. januára 2012) účastníkovi,

u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca

alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to

potrebné na ochranu jeho záujmov. Podľa ak bol za zástupcu ustanovený

advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.

Súd ustanoví účastníkovi zástupcu z radov advokátov podľa len ak :

a/ účastník o ustanovenie takéhoto zástupcu požiada (súd je povinný účastníka poučiť o tom,

že takúto žiadosť môže podať), b/ účastník spĺňa predpoklady, aby bol súdom oslobodený

od súdnych poplatkov, c/ ustanovenie zástupcu z radov advokátov je potrebné na ochranu

záujmov účastníka konania (najmä ak ide o vec, ktorá je skutkovo zložitá alebo právne

náročná). Osobitne treba zdôrazniť, že pri výbere osoby zástupcu (konkrétneho advokáta) súd

nie je viazaný prípadnými návrhmi, názormi alebo požiadavkami žiadateľa.

Aj v danom prípade súd prvého stupňa tým, že žalovanému ustanovil na jeho žiadosť

za účelom ochrany jeho záujmov v konaní zástupcu z radov advokátov ( ), splnil

svoju povinnosť zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti pre uplatnenie ich práv.

Zásada rovnosti účastníkov konania, ktorá je vyjadrená v je významným

interpretačným pravidlom, aj so zreteľom na ktoré žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku nemožno aplikovať tak, aby bol niektorý z účastníkov konania zvýhodnený na úkor

iného (jeho protistrany) alebo aby mal v konaní priaznivejšie (výhodnejšie) postavenie.

Odvolací súd sa v dovolaním napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s otázkou

právneho zastúpenia žalovaného JUDr. J. a podľa právneho názoru dovolacieho súdu

nemožno v danej procesnej situácii odvolaciemu súdu vytýkať, že 29. novembra 2012 vec

rozhodol a že žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. K tomuto záveru dospel

dovolací súd po zohľadnení toho, že právny zástupca žalovaného JUDr. J. žalovaného riadne

zastupoval, z troch pojednávaní sa zúčastnil na dvoch, aktívne hájil práva žalovaného,

neúčasť na jednom pojednávaní ospravedlnil a toto pojednávanie bolo na žiadosť právnej

zástupkyne žalobcu odročené. Taktiež vo veci vypracoval právny zástupca žalovaného

písomné vyjadrenie adresované súdu. Na výzvu súdu po zrušení rozsudku odvolacieho súdu

dovolacím súdom žalovaný v písomnom podaní zo 6. augusta 2012 (č. l. 295) uviedol, že keď

sa on zúčastnil pojednávania, advokát na súde nebol prítomný. Musel požiadať o pomoc

priateľa o napísanie odvolania. Toto sú hlavné dôvody, pre ktoré žiadal súd, aby ho

JUDr. J. vo veci nezastupoval. Vo veci nie je sporné, že žalovaný a JUDr. J. vzájomne

písomne komunikovali. Dovolací súd vychádza z názoru, že žalovaný sa chcel podieľať na

výbere osoby svojho zástupcu ustanoveného súdom a toto konanie sa vonkajšími znakmi blíži

k zneužívaniu práva požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (s účinnosťou od

1. januára 2012 toto oprávnenie patrí Centru právnej pomoci), k snahe o neprípustné

zvýhodnenie na úkor protistrany (priečiace sa ) a tiež k procesnej obštrukcii,

zameranej na oddialenie nepriaznivo vyznievajúceho rozhodnutia súdu.

Žalovaný tiež namietal, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný

dovolací dôvod (v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní), samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Keďže dovolanie žalovaného nie je v danom

prípade procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

V danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239

prípustné a vady uvedené v neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová