Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
448/393408.7f2d47.pdf
PDF · 160.51 KB
No categories available
2Cdo/49/2014
Najvyšší súd 2 Cdo 49/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., so sídlom v P.,
zastúpeného JUDr. L. M., advokátkou v P., proti žalovanému P. K., bývajúcemu
v P., zastúpenému JUDr. K. L., advokátkou v P., o zaplatenie 166,37 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9 C 37/2009, o dovolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2012 sp. zn. 7 Co 39/2012,
takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. apríla 2010 č. k. 9 C 37/2009-168 zastavil
konanie v časti o 4,05 €, ďalej uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 162,32 € do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru,
že žalovaný je umiestnený u žalobcu na celoročný pobyt od 21. apríla 1982 a preto je povinný
platiť úhradu za nevyhnutnú starostlivosť (stravovanie, bývanie, používanie vlastného
elektrospotrebiča a zaopatrenie). O uvedenej povinnosti rozhodol žalobca ako prvostupňový
správny orgán pod číslom 81/2004, a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského
úradu v Prešove z 13. septembra 2004, č. X.. Žalovaný nezaplatil žalobcovi predpísanú
úhradu za poskytnutú nevyhnutnú starostlivosť za mesiac február 2004 v sume 4 890 Sk (t. j.
162,32 €). Sumu 122 Sk (t. j. 4,05 €) žalovaný zaplatil, preto v tejto časti súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č. l. 170), v ktorom uviedol, že
nechce byť ďalej zastupovaný advokátom I. J., domáhal sa ustanovenia iného právneho
zástupcu a to JUDr. K. V., ktorý ho v minulosti zastupoval a do jeho kancelárie je
bezbariérový prístup pre vozíčkara. Uvedené odvolanie žalovaný na výzvu súdu doplnil
ďalším podaním, ktoré bolo doručené na súd 29. septembra 2010 (č. l. 187 a nasledujúce).
Žiadal rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. februára 2011 sp. zn. 7 Co 135/2010 (prvým
v poradí) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a nepriznal
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Vznesenú námietku premlčania
považoval za právne bezvýznamnú.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý ho navrhol
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, prípadne konanie vo veci zastaviť s poukazom
na ustanovenie § 237 písm.b/, f/ a § 241 ods. 1 písm.a/, b/, c/ O.s.p. Mal za to, že odvolací súd
nebral do úvahy to, že mu oznámil, že už nechce byť zastupovaný advokátom I. J., odmietal
to, no napriek tomu ho v konaní na krajskom súde uvedený advokát zastupoval. Žalovanému
bolo odňaté právo podľa § 237 písm.b/, f/ O.s.p. Ďalej uviedol, že v dôsledku ochrnutia
horných a dolných končatín je odkázaný na pobyt na lôžku a pohybuje sa na invalidnom
vozíku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2012 sp. zn. 2 Cdo 9/2012
uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu ďalšie konanie. Podľa názoru
dovolacieho súdu konanie odvolacieho súdu bolo zaťažené vadou spočívajúcou v odňatí
možnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), pretože odvolací súd vôbec
nevenoval pozornosť námietke účastníka uvedenej v odvolaní ohľadom jeho právneho
zástupcu, z ktorej vyplývala nedostupnosť uvedeného zástupcu z radov advokátov
(JUDr. J.) pre žalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom a potrebuje bezbariérový prístup.
Odvolaciemu súdu bola uložená povinnosť vyzvať žalovaného, aby svoju námietku voči
právnemu zástupcovi bližšie ozrejmil a vyzvať ustanoveného právneho zástupcu z radov
advokátov (JUDr. J.), aby sa k pravdivosti žalovaným uvedených skutočností vyjadril.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. novembra 2012 sp. zn. 7 Co 39/2012 opätovne
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania,
žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a vyslovil, že žalobca nemá právo
na ich náhradu. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a vyvodil správny právny záver. Za právne bezvýznamnú považoval námietku
premlčania vznesenú žalovaným, pretože žalobca si svoj nárok uplatnil vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (žaloba
bola podaná na súd 20. marca 2006, konanie sa pôvodne viedlo pod sp. zn. 17 Ro 54/2006
a nie až 24. augusta 2009, ako sa mylne domnieva žalovaný). Odvolací súd, riadiac sa
pokynmi dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, vyzval žalovaného, aby ozrejmil námietky
voči JUDr. J. a zároveň vyzval JUDr. J., aby oznámil, akým spôsobom sa realizovala právna
pomoc pre žalovaného a či žalovaný mal vzhľadom na svoju invaliditu prístup do jeho
kancelárie a ak nie, akým spôsobom sa realizovali stretnutia so žalovaným. Žalovaný v podaní
zo 6. augusta 2012 poukázal na skutočnosť, podľa ktorej je imobilným občanom s ochrnutím
horných a dolných končatín. Z tohto dôvodu preto nedokáže sám písať. Ustanovený zástupca
sa s ním vôbec nestretol a neposkytol mu žiadnu pomoc. O spísanie odvolania musel požiadať
priateľa. Keď sa zúčastnil pojednávania, ustanovený zástupca na súde prítomný nebol.
Preto usúdil, že o jeho prípad záujem nemá. Právny zástupca žalovaného JUDr. I. J.
v podaní z 10. augusta 2012 uviedol, že komunikácia medzi ním a žalovaným prebiehala
výlučne v písomnej a telefonickej forme. Žalovaný sa nikdy nedostavil osobne do jeho
kancelárie, sídlo ktorej bolo v tom čase v P. Napriek tomu, že žalovaný bol opakovane
telefonicky aj písomne vyzývaný na poskytnutie súčinnosti, na tieto výzvy neodpovedal
a v tejto súvislosti ani nemal vedomosť o jeho imobilite. V prípade, ak by žalovaný oznámil,
že je imobilný, prispôsobil by formu komunikácie s ním tejto skutočnosti. Čo sa týka tvrdenia
žalovaného o nedostatočnom záujme ustanoveného právneho zástupcu o prejednávanú
vec, ide len o vyjadrenie subjektívneho pocitu tohto účastníka. JUDr. I. J. po tom, čo bol
ustanovený za zástupcu, dňa 10. februára 2010 spísal vo veci vyjadrenie, ku ktorému predložil
aj listinné dôkazy. Po ustanovení JUDr. I. J. do funkcie právneho zástupcu sa uskutočnili
celkovo tri pojednávania. JUDr. I. J., resp. jeho substitučný zástupca sa nezúčastnil len na
jednom pojednávaní nariadenom na deň 15. februára 2010, ktoré však bolo odročené bez
prejednania veci vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania. Na ďalších dvoch pojednávaniach konaných v dňoch 25. januára 2010
a 12. apríla 2010 bol JUDr. I. J. zastúpený substitučným zástupcom. Týchto pojednávaní sa
ale nezúčastnil žalovaný, a preto JUDr. I. J. nemohol mať vedomosť o imobilite žalovaného.
Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dovolanie, ktoré doplnila jeho právna
zástupkyňa ustanovená Centrom právnej pomoci. Prípustnosť dovolania je odôvodnená
ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., pretože žalovanému bola opakovane odňatá možnosť konať
pred súdom. Odvolací súd sa iba uspokojil s vyjadrením JUDr. J., že sa snažil komunikovať
so žalovaným a o jeho imobilite nevedel. Naopak, z každej písomnosti žalovaného je zrejmé,
že žalovaný je invalidný. Napriek tomu, že žalovaný odvolaciemu súdu oznámil, že
ustanovený advokát nemá jeho dôveru, že mu odvolal plnomocenstvo, súd toto nerešpektoval
a naďalej s týmto advokátom konal. Žalovaný nevedel o jednotlivých pojednávaniach
(predvolanie mu bolo doručené iba raz a podľa vyjadrenia súdu sa uskutočnili tri
pojednávania).
Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že
dovolanie nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy,
ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ
nerozhodoval. Naviac dovolanie v danej veci nie je prípustné aj s poukazom na ustanovenie
§ 238 ods. 5 O.s.p. (tzv. bagateľný spor).
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia vád konania uvedených v § 237 písm.a/ až e/ a písm.g/ O.s.p. v dovolacom konaní
nevyšla najavo.
Žalovaný v dovolaní namietal, že v dovolaní konkretizovaným postupom odvolacieho
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania
nemohol pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretože mu to súd znemožnil
postupom odporujúcim Občianskemu súdnemu poriadku, ale tiež z dôvodu existencie
rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.
Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou
Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí
advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo ho v prípade splnenia zákonných
podmienok súd odkáže na Centrum právnej pomoci (§ 30 O.s.p.), ktoré mu ustanoví zástupcu
z radov advokátov (podľa zákonnej úpravy účinnej od 1. januára 2012). Podľa zákonnej
úpravy účinnej do 1. januára 2012 v prípade splnenia zákonných podmienok súd na návrh
účastníka mu ustanovil zástupcu z radov advokátov. Účastník konania má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť
účastníkovi realizáciu tohto práva, napr. poučením podľa § 5 a § 30 O.s.p., poskytnutím
primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a iné. Osobitne treba zdôrazniť, že pri
výbere osoby zástupcu (konkrétneho advokáta) súd nebol (nie je) viazaný prípadnými
návrhmi, názormi alebo požiadavkami žiadateľa.
Zo spisu vyplýva, že podaním odporu proti platobnému rozkazu žalovaným bolo
vo veci určené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 28. septembra 2009 za prítomnosti
žalovaného, ktorý požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu
z radov advokátov. Súd mu uznesením z 1. decembra 2009 sp. zn. 9 C 37/2009 ustanovil
zástupcu z radov advokátov v osobe JUDr. I. J., advokáta v P. Ďalšie pojednávanie sa
uskutočnilo 25. januára 2010, žalovaný, ktorý bol riadne predvolaný, svoju neúčasť písomne
ospravedlnil. Na pojednávaní sa osobne zúčastnila substitučná zástupkyňa JUDr. J., ktorá
vzhľadom na priebeh pojednávania požiadala o odročenie pojednávania za účelom
skontaktovania sa so žalovaným. Pojednávanie bolo odročené na 15. februára 2010. Právny
zástupca žalovaného vypracoval pre súd písomné vyjadrenie k sporu a predložil listinné
dôkazy podaním z 10. februára 2010 (č. l. 110-125). Na pojednávaní súdu
15. februára 2010 neboli prítomní právni zástupcovia žalobcu a žalovaného, pretože právna
zástupkyňa žalobcu žiadala odročiť pojednávanie. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný
a zobral na vedomie ďalší termín pojednávania, t. j. 12. apríl 2010. Na uvedenom pojednávaní
bola osobne prítomná substitučná zástupkyňa právneho zástupcu žalovaného, žalovaný sa
na pojednávanie nedostavil. Zástupkyňa JUDr. J. na súdnom pojednávaní aktívne
vystupovala.
V zmysle § 30 veta prvá O.s.p. (v znení účinnom do 1. januára 2012) účastníkovi,
u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca
alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to
potrebné na ochranu jeho záujmov. Podľa § 31 ods. 2 O.s.p. ak bol za zástupcu ustanovený
advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
Súd ustanoví účastníkovi zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. len ak :
a/ účastník o ustanovenie takéhoto zástupcu požiada (súd je povinný účastníka poučiť o tom,
že takúto žiadosť môže podať), b/ účastník spĺňa predpoklady, aby bol súdom oslobodený
od súdnych poplatkov, c/ ustanovenie zástupcu z radov advokátov je potrebné na ochranu
záujmov účastníka konania (najmä ak ide o vec, ktorá je skutkovo zložitá alebo právne
náročná). Osobitne treba zdôrazniť, že pri výbere osoby zástupcu (konkrétneho advokáta) súd
nie je viazaný prípadnými návrhmi, názormi alebo požiadavkami žiadateľa.
Aj v danom prípade súd prvého stupňa tým, že žalovanému ustanovil na jeho žiadosť
za účelom ochrany jeho záujmov v konaní zástupcu z radov advokátov (§ 30 O.s.p.), splnil
svoju povinnosť zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti pre uplatnenie ich práv.
Zásada rovnosti účastníkov konania, ktorá je vyjadrená v § 18 O.s.p. je významným
interpretačným pravidlom, aj so zreteľom na ktoré žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho
poriadku nemožno aplikovať tak, aby bol niektorý z účastníkov konania zvýhodnený na úkor
iného (jeho protistrany) alebo aby mal v konaní priaznivejšie (výhodnejšie) postavenie.
Odvolací súd sa v dovolaním napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s otázkou
právneho zastúpenia žalovaného JUDr. J. a podľa právneho názoru dovolacieho súdu
nemožno v danej procesnej situácii odvolaciemu súdu vytýkať, že 29. novembra 2012 vec
rozhodol a že žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. K tomuto záveru dospel
dovolací súd po zohľadnení toho, že právny zástupca žalovaného JUDr. J. žalovaného riadne
zastupoval, z troch pojednávaní sa zúčastnil na dvoch, aktívne hájil práva žalovaného,
neúčasť na jednom pojednávaní ospravedlnil a toto pojednávanie bolo na žiadosť právnej
zástupkyne žalobcu odročené. Taktiež vo veci vypracoval právny zástupca žalovaného
písomné vyjadrenie adresované súdu. Na výzvu súdu po zrušení rozsudku odvolacieho súdu
dovolacím súdom žalovaný v písomnom podaní zo 6. augusta 2012 (č. l. 295) uviedol, že keď
sa on zúčastnil pojednávania, advokát na súde nebol prítomný. Musel požiadať o pomoc
priateľa o napísanie odvolania. Toto sú hlavné dôvody, pre ktoré žiadal súd, aby ho
JUDr. J. vo veci nezastupoval. Vo veci nie je sporné, že žalovaný a JUDr. J. vzájomne
písomne komunikovali. Dovolací súd vychádza z názoru, že žalovaný sa chcel podieľať na
výbere osoby svojho zástupcu ustanoveného súdom a toto konanie sa vonkajšími znakmi blíži
k zneužívaniu práva požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (s účinnosťou od
1. januára 2012 toto oprávnenie patrí Centru právnej pomoci), k snahe o neprípustné
zvýhodnenie na úkor protistrany (priečiace sa § 18 O.s.p.) a tiež k procesnej obštrukcii,
zameranej na oddialenie nepriaznivo vyznievajúceho rozhodnutia súdu.
Žalovaný tiež namietal, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením
veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný
dovolací dôvod (v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní), samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Keďže dovolanie žalovaného nie je v danom
prípade procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho
posúdenia veci odvolacím súdom.
V danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239
O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2014
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová