Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sži/1/2013

Identifikačné číslo spisu: 1011201638 Dátum vydania rozhodnutia: 05.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Závadská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011201638.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., E., bytom Z. zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova ul. č. 4, prostredníctvom konajúceho advokáta Doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., proti žalovanému: 1/ Krajský súd Košice, Štúrova č. 29, Košice, 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného 2/, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012, č. k. -62, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012, č. k. -62, potvrdzuje.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. novembra 2012, č. k. -62, podľa zastavil konanie, v ktorom žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného 1/ založeného zákonnou fikciou podľa veta druhá o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu žalovaného 1/ o odmietnutí poskytnutia informácie požadovanej žiadosťou žalobcu doručenou žalovanému 1/ 14.júna 2010 vedenou pod značkou , v ktorej žalobca žiadal sprístupniť informácie z evidencie sporovej agendy žalovaného 1/. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti neexistujúceho rozhodnutia, ktoré nemôže podliehať súdnemu prieskumu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . v spojení s veta prvá tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania Krajský súd v Bratislave zo spisov zistil, že žalobca písomným podaním označeným v administratívnom spise žalovaného 1/ pod značkou požadoval sprístupniť spisové značky, meno, priezvisko, adresu a sumu sporu pred všeobecnými súdmi podaných žalovanému 1/ dňa 14.júna 2010, ktoré boli začaté na návrh spoločnosti Lawyer Partners, a.s. proti Obvodnému úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy so sídlom v Košiciach, Komenského ul. č. 52. Žalovaný 1/ toto podanie

vyhodnotil ako žiadosť o poskytnutie informácií a postupoval podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré v počte 13 102 žalobcovi 2.júna 2010 poskytol. Žalobca sa s počtom informácií neuspokojil a podal zákonnom stanovenej lehote 27.júna 2007 odvolanie, v ktorom žiadal sprístupniť ešte 585 údajov, pričom existenciu týchto skutočností vyvodil z listiny opatrenej pečiatkou podateľne žalovaného 1/ zo 14.júna 2010 „potvrdenie o prijatí podaní“, kde sa nachádza v texte údaj 13687 vecí. Odvolanie žalovaný 1/ dňa 2.augusta 2011 predložil podľa Inštrukcie 2/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 13.mája 2005 č. 15595/2004-53 na aplikáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám spoločne s administratívnym spisom na rozhodnutie žalovanému 2/. Žalovaný 1/ uviedol, že odvolanie nie je dôvodné, pretože sprístupnil všetky požadované informácie, žalobca 14.júna 2010 podal na Krajský súd Košice iba 13 102 vecí a „potvrdenie o prijatí podaní“, je síce opatrené úradnou pečiatkou, ale potvrdzuje iba prijatie dokumentu do podateľne a nie pravosť údajov - počet návrhov. Žalovaný 2/ po výzve 26.novembra 2010 administratívny spis bez rozhodnutia, sprievodného listu vrátil žalovanému 1/ . Žalobca 1/ sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií žalobou, podanou na Krajskom súde v Košiciach. Žiadal zrušiť rozhodnutie, založené zákonnou fikciou podľa § 19 ods. 3 veta druhá zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým žalovaný 1/ zamietol odvolanie žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 8.júna 2010, ktorá bola žalovanému 1/ doručená 14.júna 2010 a uložiť povinnosť žalovanému 1/ uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Krajský súd v Košiciach uznesením, č. k. z 28.júna 2011, vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vadu žaloby spočívajúcu v nesprávnom označení žalovaného. V uznesení Krajský súd v Košiciach poukázal na znenie , podľa, ktorého v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a zaujal názor, že žalobca nesprávne označil za žalovaného namiesto Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Krajský súd Košice. Na výzvu podľa vyššie uvedeného uznesenia reagoval žalobca podaním z l3.júla 2011, v ktorom nesúhlasil s názorom, že žalovaného označil nesprávne, namietal, že nadriadeným povinnej osoby na účely zákona o slobode informácií je podľa ods. l o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj podľa organizačnej štruktúry obsiahnutej v rozvrhu práce, predseda súdu, ktorý podľa zákona o súdoch koná v mene súdu. Podľa žalobcu Ministerstvo spravodlivosti SR v zmysle až zákona o súdoch riadi štátnu správu súdov len oblasti personálnej, finančnej, organizačnej a ekonomickej a nie je nadriadeným orgánom Krajského súdu v Košiciach pri odvolaniach proti rozhodnutiu povinnej osoby. Žalobca však zároveň uviedol, že pokiaľ by označovaná vada mala byt' prekážkou postupu v konaní, žalobca by v snahe docieliť v krátkom čase konečné rozhodnutie trval na tom, aby vystupovali v konaní žalovaní dvaja žalovaný 1/ Krajský súd Košice a žalovaný 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Krajský súd Košice uznesením z 16.decembra 2010 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému na konanie, z dôvodu správne identifikovaného žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sídliaceho v Bratislave. Proti uzneseniu podal 20.januára 2011 žalobca odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. zo dňa 27. apríla 2011 odmietol, ale námietku žalobcu podanú proti postúpeniu veci Krajskému súdu v Bratislave uznal za dôvodnú. Rozhodnutie o postúpení bez výzvy žalobcovi na vyjadrenie považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za predčasné. Po vyjadrení žalobcu podaného 11.júla 2011, ktorý pripustil do konania i Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Krajský súd v Košiciach vec 29.septembra 2011 odstúpil Krajskému súdu v Bratislave. Žalovaný 2/ sa vyjadril k žalobe písomne podaním do ručeným súdu dňa 21.novembra 2011, pričom poukazujúc na žiadal, aby bolo konanie zastavené. Uviedol, že jednou zo základných podmienok konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je existencia právoplatného rozhodnutia. V danom prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktoré nie je možné dodatočne odstrániť. Podľa žalovaného 2/ podal žalobca odvolanie proti neexistujúcemu rozhodnutiu, nenastúpila fikcia negatívneho rozhodnutia, pretože nesprístupnenie všetkých požadovaných informácií nastalo len podľa subjektívneho presvedčenia žalobcu. Žalobcovi boli sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu i forme. Zároveň žalovaný 2/ poukázal na to, že ak žalovaný 1/ žalobcovi sprístupnil požadované informácie o konaniach v počte 13 102 kusov, nebol dôvod, aby nepostupoval rovnako i vo zvyšných

konaniach, pokiaľ by ich bolo v skutočnosti l3 687. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo 6. decembra 2010 uviedol, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný. - Krajský súd v Bratislave dospel k názoru, že žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií neexistuje. Nedošlo teda k vydaniu fiktívneho rozhodnutia zo žalobcom namietaného dôvodu, že mu nebola poskytnutá časť žiadaných informácií - 585 spisových značiek v prípadoch, ktoré sú vedené vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy proti odporcovi Obvodný úrad Košice, Štúrova 29, Košice na návrh spoločnosti Lawyer Partners, a.s . Žalobca po sprístupnení informácií žalovaným 1/ ničím nedoložil, že existujú údaje, ktorých sprístupnenie požadoval a nebol mu sprístupnený. Z obsahu administratívneho spisu ani z podaní žalobcu nebolo preukázané, že žalovanému 1/ bolo v predmetnom dni podaných celkom 13 687 návrhov na začatie konania (evidovaných súdnych konaní). Žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie neobsahovala presný počet súdnych konaní a zjavne jediným dôvodom, pre ktorý sa mohol žalobca nazdávať, že predmetných súdnych konaní a teda aj spisových značiek je 13 687, bol list žalovaného 1/ zo dňa 21. júna2010, ktorým oznámil žalobcovi predlženie lehoty na vybavenie žiadosti podľa § 17 zákona o slobode informácií o 8 pracovných dní. Z iných právne relevantných dôkazov však počet spisových značiek uvádzaný žalobcom v žalobe nevyplýva. Pokiaľ žalovaný 1/ sprístupnil 13 102 spisových značiek ku príslušným súdnym konaniam, postupoval v súlade so zákonom a sprístupnil informácie, ktoré mal k dispozícii. O takomto spôsobe vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie sa nevyhotovuje samostatné rozhodnutie, to sa vyznačí len v spise povinnej osoby. Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie. Nakoľko nevzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým by žalovaný 1/ aspoň sčasti nesprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu, nemal odvolací orgán, ktorým je žalovaný 2/, o čom rozhodovať. Z toho dôvodu bol administratívny spis vrátený žalovaným 2/ žalovanému 1/ bez rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na v spojení s ods. l písm. d) a na rovnako argumentoval , označujúc rozhodnutie za arbitrárne pre nedostatok dôvodov. Označil za nesprávny názor súdu, že nadriadeným povinnej osoby - žalobcu v 1/ rade je žalovaný 2/. Zastával názor, že žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií má v zmysle rozvrhu práce na rok 2010 Krajského súdu v Košiciach v agende A., pracovne zaradená na pozícii radcu a hovorcu. Jej nadriadeným je predseda súdu, ktorý koná v mene súdu. Počet 13 687 podaní, ktoré žiadal sprístupniť považuje za nesporný a preukázaný listom žalovaného 1/, ktorým oznámil predĺženie lehoty a dokumentom opatreným pečiatkou podateľne Krajského súdu v Košiciach. Žalovaný 1/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť , lebo sprístupnil všetky existujúce informácie a predmetných 585 značiek súdnych konaní neexistuje. Potvrdiť napadnuté uznesenie žiadal vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu aj žalovaný 2/. Závery prednesené žalobcom v odvolaní považuje za nesprávne. Nadriadeným orgánom Krajského súdu v Košiciach pri vybavovaní žiadostí podľa zákona o slobode informácií je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Bez toho, aby žalobca identifikoval návrhy, v ktorých mu neboli sprístupnené spisové značky a identifikačné údaje, nie je možné uviesť, či také konania skutočne existujú a či žalobcovi boli sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuviedol ani jedno takéto konanie, teda nie je možné hovoriť o fikcii vydania odmietavého rozhodnutia. Naopak v prípade, že by bol žalobca v konaní úspešný vznikla by neriešiteľná situácia, nakoľko žalovaný 1/ nedisponuje uvedenými informáciami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia pojednávania podľa veta prvá a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým bolo zastavené konanie a preto odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisov zistil nesprávne právne vyhodnotenie a posúdenie obsahu podania žalobcu osobne podaného 14.júna 2010, označeného ako „žiadosť o sprístupnenie informácií“ zo strany žalovaného 1/. V žiadosti, ktorú žalovaný 1/ viedol pod značkou sa žalobca ako podpredseda predstavenstva spoločnosti Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, domáhal sprístupniť spisové značky, meno, priezvisko, adresu a sumu sporu pred všeobecnými súdmi podaných žalovanému, ktoré boli začaté na návrh spoločnosti Lawyer Partners, a.s. proti Obvodnému úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy so sídlom v Košiciach, Komenského ul. č. 52.

Pri vybavovaní podania žalobcu mal žalovaný 1/ žiadosť posúdiť podľa jej obsahu a nie podľa označenie žalobcom, pretože potom postup podľa zákona o slobode informácií neprichádzal do úvahy, lebo rozhodovanie o práve na prístup k informáciám týkajúcim sa súdneho konania sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov (, ) a nie je rozhodovaním v oblasti verejnej správy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V predmetnej právnej veci bolo treba pri poskytovaní informácie evidenčného charakteru (teda spisových značiek, mena a priezviska účastníka, adresu a sumu sporu, o ktorej súd rozhoduje) postupovať podľa ustanovení a vyhlášky, lebo žiadosť žalobkyne smeruje k výkonu súdnictva a nie k poskytovaniu informácií podľa zákona o slobode informácií.

Pritom súd poznamenáva, že podľa časti II. poplatky za úkony súdov, položka 24a , za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov je poplatok 2,5 €, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť pri podaní žiadosti o oznámenie čísla konania na základe výkonu svojho práva ako účastníka konania, podľa a podľa .

Z uvedených dôvodov je logicky jednoznačné, že fiktívne rozhodnutie voči, ktorému podal žalobca odvolanie neexistuje.

S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súdu uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods.1.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení s a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný