Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
699/396568.df8420.pdf
PDF · 105.93 KB
No categories available
7Sžo/88/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžo/88/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa caffé - bowling spol.
s r.o., so sídlom v Malackách, Kollárova č. 14, IČO: 45534217, proti odporcovi Mesto
Malacky so sídlom v Malackách, Radlinského č. 2751/1, IČO: 00304913, o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo 17. októbra 2012, proti rozhodnutiu odporcu z 11. septembra
2012, č.j.: OP-T/12861/2012, číslo spisu: 1555/2012, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 15. augusta 2014, č.k. 4Sp/171/2012 - 22, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 15. augusta 2014, č.k. 4Sp/171/2012 – 22, p o t v r d z u j e .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave podľa § 104 ods. 1 OSP uznesením z 15. augusta 2014, č.k.
4Sp/171/2012-22, zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 11. septembra
2012, č.j.: OP-T/12861/2012, číslo spisu: 1555/2012 s tým, že po právoplatnosti tohto
uznesenia vec postúpi Okresnému úradu Malacky, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie
a rozhodnutie. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd zistil, že rozhodnutím z 11. septembra 2012 č.j.: OP-T/12861/2012, číslo
spisu: 1555/2012 odporca uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 3 320 € za porušenie § 3
ods. 5 všeobecne záväzného nariadenia mesta Malacky č. 2/2005, ktorým sa vydáva úplné
znenie všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2002, o určení času predaja v obchode a času
prevádzky služieb a usmerňovaní obchodnej a podnikateľskej činnosti na území mesta
Malacky v znení dodatku č. 1 k všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Malacky č. 5/2002
z 27. januára 2005 z dôvodu, že navrhovateľ nedodržal platnú prevádzkovú dobu a výnimky
z prevádzkovej doby.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že uloženie pokuty za porušenie
všeobecne záväzného nariadenia je správnym trestaním, ktoré je vždy preneseným výkonom
štátnej správy. Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní
navrhovateľa je správny orgán druhého stupňa, ktorým je podľa § 66a písm. a)
živnostenského zákona okresný úrad, v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad
Malacky. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť
predmetom súdneho preskúmania postupom podľa § 247 a nasl. OSP.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Namietala, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, lebo vychádzal
z právnych predpisov, ktoré danú problematiku neupravujú a pri rozhodovaní relevantnú
právnu úpravu nezohľadnil. Poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1 ods. 3 písm. i) a § 6 ods. 1
a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorých obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje
všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej
samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva
štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, má právomoc vydávať všeobecne záväzné
nariadenia a v rozsahu § 13 ods. 9 cit. zákona ukladať pokuty za správne delikty, plní úlohy
na úseku ochrany spotrebiteľa, utvára podmienky na zásobovanie obce, určuje nariadením
pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Ďalej namietal,
že podľa § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce na vyššie územné celky, oblasť živnostenského podnikania nepatrí medzi
výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec a nie je ani v pôsobnosti živnostenského úradu,
ktorým je okresný súd, prejednávať a rozhodovať o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu
obce (§ 66a a § 66b zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
v znení neskorších prepisov). Podľa názoru odporkyne predmetom konania bolo rozhodnutie
vo veci územnej samosprávy, preto podľa § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu starostu obce vo veciach územnej samosprávy rozhoduje
všeobecný súd.
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje
a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré
ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona
nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obec môže právnickej osobe
alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 €, ak poruší
nariadenie.
Podľa § 13 ods. 10 tretia veta cit. zákona, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.
Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník
konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník
konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
V zmysle § 70 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch
súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.
Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu
orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 66a zákona o živnostenskom podnikaní štátnu správu v živnostenskom
podnikaní vykonávajú živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady (písm. a) a Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky (písm. b).
Podľa § 4 ods. 2 zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na
obce, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho
kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon
samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím Mesta Malacky bola navrhovateľovi uložená
sankcia, a to pokuta za správny delikt, ktorý spočíval v porušení všeobecne záväzného
nariadenia vydaného Mestom Malacky.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v uznesení
krajského súdu a pokladá ich za vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods. 2 OSP na
zdôraznenie správnosti uznesenia dopĺňa nasledovné skutočnosti.
Zákonodarca u obce (mesta, mestskej časti) rozlišuje medzi preneseným výkonom
pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta, mestskej časti).
Správne trestanie nie je pôvodnou kompetenciou samosprávy, ale je nevyhnutné
ju odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu. Trestanie na určitom území (výkon trestnej
právomoci) pramení z princípu suverenity a je vždy spojené so štátnou mocou. Z tohto
dôvodu je správne trestanie a jeho výkon na príslušnom území preneseným výkonom štátnej
správy. Správne trestanie má jednotný právny režim pre administratívne previnenia
(minor offences) vo forme priestupkov a iných správnych deliktov v tom, že sa uskutočňuje v
dvojstupňovom administratívnom konaní. Rozdielny právny režim spočívajúci vo vylúčení
druhého stupňa pre správne delikty právnických osôb by bol neproporcionálnou diferenciou
v jednotnosti princípov správneho trestania i trestania vôbec.
Vo veciach priestupkov, ako aj vo veciach správnych deliktov muselo byť zámerom
zákonodarcu vytvorenie jednotného procesného režimu správneho trestania s možnosťou
súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania.
Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce (mesta) nielen v konaní
o priestupkoch, ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom
výkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej (jeho) postavenie ako samosprávneho orgánu.
Správne trestanie je súčasťou všeobecnej štátnej správy, kde ústredným orgánom podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Odvolací súd osobitne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 88, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 5/2012, podľa ktorého „v konaní o správnom delikte rovnako ako pri
prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho
orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom
výkone štátnej správy, preto o odvolaní proti jej rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej
správy.“ Administratívne konanie o správnych deliktoch, prejednávaných obcou v prvom
stupni, je dvojstupňové. Treba pritom zdôrazniť, že ak štát delegoval prvostupňové
administratívne trestanie na obce a ich orgány, pri ktorých nie je ustanovená požiadavka
odborného právnického vzdelania, tak v druhostupňovom konaní musí zabezpečiť odborné
preskúmanie výkonu správneho trestania (oblasť všeobecnej vnútornej správy).
Všeobecne záväzné nariadenie obce je v danom prípade hmotnoprávnym predpisom,
na základe ktorého starosta obce pokutu uložil, a pokiaľ ide o ustanovenie § 27 ods. 2, veta za
bodkočiarkou zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu obce pri výkone samosprávy o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje súd, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, toto ustanovenie sa v prípade deliktuálnej spôsobilosti nepoužije, nakoľko
ukladanie sankcií obcou a konanie o nich je osobitne upravené v ustanovení § 13 ods. 9 a 10
citovaného zákona.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď konanie zastavil
s tým, že odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne bude postúpené
po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 OSP a za použitia § 104
ods. 1 OSP vecne a miestne príslušnému odvolaciemu orgánu - t.j. okresnému úradu - ktorý
rozhoduje o opravných prostriedkoch odporkyne ako odvolací orgán, lebo právomoc súdu
v danej veci rozhodovať o opravnom prostriedku odporkyne nie je daná.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 OSP uznesenie krajského súdu ako
vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta
prvá a § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli a neúspešnému odporcovi náhrada neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. novembra 2014 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová