Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c94/392624.0e0b17.pdf
PDF · 139.27 KB
No categories available
4Tost/38/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 38/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr.
Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
v trestnej veci obvineného Ing. Ľ. V. pre pokračovací zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
6. novembra 2014 o sťažnosti obvineného Ing. Ľ. V. proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 30. októbra 2014,
sp. zn. Tp 89/14 takto rozhodol
t a k t o:
I. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. Ľ. V.
sa z a m i e t a.
II. Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ponúknutá peňažná záruka M. V., manželkou
obvineného Ing. Ľ. V. sa n e p r i j í m a.
O d ô v o d n e n i e:
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica (ďalej len sudca) uznesením z 30. októbra 2014, sp. zn. Tp 89/14:
I. Z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. vzal
obvineného Ing. Ľ. V. do väzby s tým, že táto začala plynúť 28. októbra 2014 o 06.20
h. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a trestu v Banskej Bystrici.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. dohľad probačného a mediačného
úradníka nad obvineným Ing. Ľ. V. neuložil.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť obžalovaný Ing. Ľ. V..
V jej písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že žiaden
z väzobných dôvodov u neho nie je daný a v tejto súvislosti poukázal na obsah svojej
výpovede pred sudcom pre prípravné konanie, ktorá ich existenciu vylučuje.
Konštatoval, že skutok pre ktorý je stíhaný sa stal v roku 2011, spoluobvinení M. P.
a V. A. vo veci už vypovedali a nie je mu známe, či v čase rozhodovania o väzbe
bolo uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru o vznesení obvinenia právoplatné.
Vyslovil presvedčenie, že aj keď sťažnosť proti takému uzneseniu nemá odkladný
účinok, v čase rozhodovania o väzbe by malo byť o tejto otázke právoplatne
rozhodnuté a absenciu takéhoto rozhodnutia považuje za porušenie jeho práva
na obhajobu. Ako prílohu k podanej sťažnosti predložil uznesenie Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 4K/17/2011 o povolení oddĺženia, kópie technických preukazov
ním používaných vozidiel vo vlastníctve jeho zamestnávateľa, výpis z katastra
nehnuteľností k bytu jeho manželky kde má prechodný pobyt, potvrdenie o návšteve
školy jeho detí na území Slovenskej republiky a súhlas s užívaním nehnuteľnosti pre
neho a jeho manželku.
V prípade, ak by najvyšší súd dospel k záveru, že existujú u neho dôvody
väzby, ako inštitút, ktorý má pred ňou prednosť, navrhol a požiadal o prijatie
peňažnej záruky ponúknutej jeho manželkou M. V., so zložením ktorej vyslovil
súhlas.
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť obvineného nie je dôvodná a v posudzovanom prípade nie sú splnené
zákonné podmienky pre prijatie ponúknutej peňažnej záruky.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že Ing. Ľ. V. bolo uznesením
vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,
Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Stred,
Banská Bystrica dňa 29. októbra 2014 vznesené obvinenie za pokračovací zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a pokračovací
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.
spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktoré mal spáchať na tom
skutkovom základe, že:
Ing. Ľ. V. s cieľom získania neoprávneného finančného prospechu zabezpečil
zoskupenie obchodných spoločnosti A., IČO: X. (v súčasnosti S.), ktorú ako konateľ
zastupoval R. T. ale, ktorú ovládal L. M., V. posledne so sídlom K. IČO: X.
(od 18.08.2012 cezhraničná fúzia s P.L.), ktorej štatutárom bol V. A., ale ktorú
prostredníctvom ním určenej prokuristky M. P. ovládal Ing. Ľ. V., V., IČO: X.
(v súčasnosti sídlo K.), ktorej štatutárom bol JUDr. A.. P. a tento spoločnosť
aj ovládal, C.K. IČO: X. (v súčasnosti K.), ktorej štatutárom bol P. S., ale ktorú
ovládal Ing. Ľ. V., T. posledne so sídlom K., IČO: X. (od 08.09.2012 cezhraničná
fúzia s P.L.), ktorej štatutárom bol M. H., ktorý v mene tejto spoločnosti nevykonával
žiadnu obchodnú činnosť, P., IČO: X., ktorej štatutárom bola Z. H., na tento účel boli
následne medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami vystavené zmluvy,
objednávky, faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré si tieto
zaevidovali do svojich účtovných dokladov a to i napriek tomu, že u týchto obchodov
nedošlo k zdaniteľnému splneniu, kde na základe týchto faktúr si obchodná
spoločnosť V. v zdaňovacom období mesiaca 03/2011 neoprávnene uplatnila
nadmerný odpočet DPH vo výške 217.173,60-€, v zdaňovacom období mesiaca
07/2011 neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 778.600,00-€,
v zdaňovacom období mesiaca 08/2011 neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet
DPH vo výške 879.185,64-€, v zdaňovacom období mesiaca 09/2011 neoprávnene
uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 1.760.611,64-€, v zdaňovacom období
mesiaca 10/2011 neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške
1.759.177,56-€, v zdaňovacom období mesiaca 11/2011 neoprávnene uplatnila
nadmerný odpočet DPH vo výške 1.759.047,64-€, v zdaňovacom období mesiaca
12/2011 neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 883.200,00-€,
pričom za obdobie mesiacov 03/2011, 07/2011, 11/2011 a 12/2012 došlo
k vyplateniu uplatneného nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 3.635.225,57-
€ a v mesiacoch 08/2011, 09/2011, 10/2011 došlo k pozastaveniu vyplatenia
nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 4.398.844,94-€, pričom súčasne došlo
obchodnou spoločnosťou V. ku skráteniu dane v zdaňovacom období 03/2011
vo výške 2.826,40-€, v zdaňovacom období 08/2011 vo výške 814,36-€,
v zdaňovacom období 10/2011 vo výške 822,44-€, v zdaňovacom období 11/2011
vo výške 952,36-€ to všetko v celkovej výške 5.415,56-€.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie,
že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych
skutočností vyplýva dôvodná obava, že:
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo
ak mu hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.
Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti
ktorej bolo vznesené obvinenie.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a),
alebo písm. c) môže súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu
aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie
ju prijme. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba,
ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia
a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na žiadosť
obvineného, vzhľadom na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, môže
podľa článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nahradiť väzbu zárukou aj v prípade, keď je obvinený vo väzbe z dôvodu uvedeného
v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., pokiaľ tým neohrozí účel väzby, pretože ustanovenie
článku 5 ods. 3 Dohovoru zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Potrebné je uviesť, že sudca ako vecne príslušný pri rozhodovaní o väzbe
obvineného postupoval v súlade s ustanoveniami § 73 ods. 5, ods. 6, § 72 ods. 2
Tr. por. a zákonné lehoty na rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby boli spolu
s ostatnými formálnymi náležitosťami tohto postupu dodržané.
V súlade so stavom veci a zákonom postupoval sudca, keď dospel k záveru,
že v súčasnom štádiu trestného stíhania je v posudzovanej veci u obvineného daná
dôvodnosť podozrenia, že mal spáchať skutok, pre ktorý je trestne stíhaný v čase
a spôsobom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia a sú u neho dané dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.
Dôvodnosť podozrenia ako materiálna podmienka väzby, že obvinený Ing. Ľ.
V. mal spáchať uvedený skutok v súčasnom (počiatočnom) štádiu trestného stíhania
vyplýva najmä z výpovede spoluobvinenej M. P. a ostaných dôkazov, na ktoré sudca
poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Ďalšia materiálna podmienka väzby, ktorou je existencia skutočností
odôvodňujúcich dôvodnosť obavy z konania obvineného v § 71 ods. 1 písm. a), písm.
b) Tr. por. je v napadnutom uznesení taktiež splnená. Sudca podrobne a v súlade
so stavom veci odôvodnil, ktoré konkrétne skutočnosti odôvodňujú obavu, že
obvinený na slobode ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu
alebo trestu a bude pôsobiť na svedkov prípadne spoluobvinených alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Sú nimi absencia trvalého
bydliska obvineného, jeho častý pobyt v zahraničí a úmysel premiestnenia
pracovných aktivít mimo územia Slovenskej republiky. Spolu s hrozbou uloženia
vysokého trestu tieto skutočnosti vyvolávajú dôvodnú obavu z konania obvineného
uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. a na tejto nič nemenia ani obvineným
už skôr uvedené predložené listiny. Z listinných dôkazov a výpovede spoluobvinenej
M. P. vyplýva, prečo existuje dôvodná obava z konania obvineného uvedeného
v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. a to nielen vo vzťahu k nej, ale dôvodne možno
predpokladať, že aj vo vzťahu k spoluobvinenému V. A., ktorý je švagrom
obvineného a stíhaného konania sa mal dopustiť na požiadanie obvineného Ing. Ľ.
V., ktorý mal všetko riadiť. Ani na tomto závere v súčasnom štádiu trestného stíhania
nič nemení skutočnosť, že títo spoluobvinení boli už vypočutí a skutok mal byť
spáchaný v roku 2011. Obvinenie bolo vznesené až 29. októbra 2014, menovaní
spoluobvinení boli vypočutí v ten istý deň, v čase zadržania obvineného Ing. Ľ. V.
a išlo o ich prvé výpovede v procesnom postavení obvinených. Z doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený Ing. Ľ. V. mal konanie, pre ktoré mu
bolo vznesené obvinenie sofistikovane organizovať a riadiť cez iné osoby,
komunikoval len s úzkym okruhom ľudí a je preto odôvodnený predpoklad, že práve
v tomto úvodnom štádiu trestného stíhania v prípade prepustenia z väzby na slobodu
bude týchto ovplyvňovať alebo iným spôsobom mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie navyše za stavu, keď podľa predloženého
procesného spisu neboli všetci vypočutí a možno dôvodne predpokladať, že
obvinení budú k niektorým skutočnostiam ešte dopočutí.
Pokiaľ ide o námietku obvineného, že uznesenie o vznesení obvinenia nie je
právoplatné, najvyšší súd uvádza, že v zmysle § 72 ods. 2 Tr. por. jednou
z materiálnych podmienok väzby je, že konať a rozhodovať možno len o väzbe
osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie, nie však, aby uznesenie o vznesení
obvinenia bolo v čase rozhodovania o väzbe právoplatné. Uznesenie o vznesení
obvinenia je účinné od jeho vydania lebo zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť
avšak táto sťažnosť nemá odkladný účinok a preto je vykonateľné. Navyše
je potrebné uviesť, že sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe skúma
dôvodnosť vzneseného obvinenia, ktoré sa premietne do rozhodovania o vzatí
do väzby zadržanej osoby a ustanovenie § 79 ods. 2 Tr. por. upravuje povinnosť
orgánov činných v trestnom konaní skúmať trvanie dôvodov väzby obvineného
a z neho vyplýva aj povinnosť prepustenia obvineného z väzby po zastavení
trestného stíhania napríklad aj z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c) Tr. por.
Zákonný a správny je aj výrok v bode II. napadnutého uznesenia, pretože
s ohľadom na osobu obvineného a jeho správanie, ktorého sa mal dopustiť voči
spoluobvinenej M. P. a okolnosti prípadu, na ktoré poukázal sudca v odôvodnení
napadnutého uznesenia, nie je možné účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného
a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Najvyšší súd rozhodol aj o ponúknutej peňažnej záruke manželky obvineného
M. V. tak, že túto neprijal, pretože po prihliadnutí na okolnosti prípadu a dôslednom
zvážení dospel k záveru, že v súčasnom štádiu trestného stíhania táto nepreváži
dôvodnosť obavy z konania obvineného Ing. Ľ. V. uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a)
a písm. b) Tr. por.
Riadiac sa týmito úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. novembra 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová