Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/9/2014

Identifikačné číslo spisu: 9510100100 Dátum vydania rozhodnutia: 11.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9510100100.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Libora Duľu, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej, na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvineného E. C. a spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, 2 písm. d/, f/ a iné Tr. zák., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. , prerokoval dovolanie, ktoré podala obvinená E. C., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Štefana Mišoviča, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvinenej E. C. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 6. apríla 2011, sp. zn. , bola obvinená E. C. uznaná za vinnú z účastníctva vo forme návodu k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. (bod 2) na tom skutkovom základe, že

2/ asi od decembra roku 2009 do 2. februára 2010 v P., okr. Q., E. C. za účelom získania finančných prostriedkov na živobytie opakovane navádzala E. C. na olúpenie a odstránenie miestnej poštárky, pričom vedela, že E. C. trpí duševnou poruchou, a to mentálnou retardáciou a je ľahko ovplyvniteľný s tým, že mu viackrát hovorila, že poštárka má peniaze a prečo ju o tieto peniaze ešte neobral, aby jej ich zobral a odstránil ju, že v P. ju nahradí niekto iný, na základe čoho E. C. sa 2. februára 2010 rozhodol čin vykonať a v čase okolo 12.10 hod. v obci P., okr. Q., vlákal poškodenú poštárku E. Z., rod. C. do vnútra dvora rodinného domu č. XXX pod zámienkou odovzdania jej vesty, ktorú mala stratiť, avšak s úmyslom usmrtiť ju a zmocniť sa finančných prostriedkov, ktoré má pri sebe, následne ju na prízemí domu v garáži opakovane udieral päsťami do hlavy a nezisteným tupooblým predmetom jej spôsobil viaceré tržné poranenia hlavy, útok viedol aj potom, ako poškodená spadla na zem a to až do doby, kedy nejavila známky života, následne prehľadal jej tašku a vrecká, z ktorých sa zmocnil sumy najmenej 397,50 EUR ku škode D., a. s. a 20 ks stravných lístkov C. v celkovej hodnote 54,- EUR ku škode poškodenej E. Z., po čom nevládne telo poškodenej v domnení, že je mŕtva, vyniesol na poschodie

domu do nevykurovanej miestnosti, kde poškodená E. Z. zomrela následkom podchladenia organizmu po úraze hlavy spôsobenom tupooblým predmetom, pričom medzitým spoločne s E. C. takto získané peniaze sčasti použili na nákup rôznych potravín a spotrebného tovaru v hypermarkete Q. v Q..

Špecializovaný trestný súd jej za tento trestný čin uložil podľa § 144 ods. 2, , ods. 3 písm. b/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa §, ods. 1 Tr. zák. jej uložil ochranný dohľad na 3 roky. Podľa boli obvinení E. C. a E. C. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému: D.., a. s., sídlo: T. T., H. č. X, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 544,28 EUR a poškodenej I. Z., nar. X. F. XXXX v Q., bytom P. č. XXX, okr. Q., škodu vo výške 207,80 EUR. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal súd podľa poškodenú I. Z. na občianske súdne konanie.

Rozsudok špecializovaného trestného súdu podľa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28. júla 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. , podľa odvolanie obvinenej zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvinenej a jej obhajcovi, JUDr. Štefanovi Mišovičovi, doručené 6., resp. 11. októbra 2011.

Špecializovaný trestný súd predložil 4. apríla 2014 najvyššiemu súdu dovolanie, ktoré podala obvinená prostredníctvom ustanoveného obhajcu na Špecializovanom trestnom súde 24. februára 2014, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2011, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo 6. apríla 2011, sp. zn. , z dôvodu podľa Uviedla v ňom, že vo veci konajúce súdy sa nevysporiadali s jej obhajobnými tvrdeniami, že jej úloha spočívala len v tom, že svojho bývalého manžela nahovorila na spáchanie trestného činu za účelom získania finančných prostriedkov. Nikdy ho nenavádzala, aby poštárku zabil, čo potvrdil aj polygraf. Súd prvého stupňa pochybil, keď uveril výpovediam rodičov obvineného C., nakoľko vypovedali účelovo v snahe pomôcť svojmu synovi. Svedkovia potvrdili jej výpoveď, že v čase vraždy nebola doma a v ten deň si bola požičať peniaze na obecnom úrade v P.. Poukázala na rozpory vo výpovediach spoluobvineného C., ktorý po návšteve rodičov v ÚVV vypovedal v jej neprospech.

K dovolaniu sa v zmysle vyjadril len obvinený C., ktorý vyjadrenia obvinenej označil za klamstvá a špekulácie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ). Obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ). Napriek tomu dovolací súd dospel k záveru, že je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí ( ), lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 ( ).

V zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu je možné inštitút dovolania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Dovolací súd nie je na základe samotného vymedzenia dovolacích dôvodov v predurčený k úplnému prieskumu rozhodnutí nižších súdov, ale je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. V porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú dovolacie dôvody vymedzené podstatne užšie.

Obvinená ako dovolací dôvod uplatnila , ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť. Tento dovolací dôvod pripúšťa len právne resp. hmotnoprávne vady. Prostredníctvom neho je možné namietať, že skutok, tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, bol nesprávne súdmi prvého a druhého stupňa kvalifikovaný ako určitý trestný čin napriek tomu, že išlo o iný trestný čin alebo, že sa vôbec nejednalo o trestný čin. Na strane druhej prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nie je prípustné namietať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenie dôkazov, ani správnosť a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Najvyšší súd ako súd dovolací je preto povinný vychádzať z takého zistenia skutku, ktorý je vyjadrený predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku, a až v nadväznosti na to zvažovať jeho právne posúdenie.

V danej trestnej veci dovolací súd v rámci dovolacieho konania uskutočňovaného podľa a nasl. vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v priebehu trestného konania. Dospel k záveru, že argumenty obvinenej, že vo veci konajúce súdy sa nevysporiadali s jej obhajobnými tvrdeniami, ako aj o účelovosti výpovedí spoluobvineného C. a svedeckých výpovedí jeho rodičov sú takými námietkami, ktorými obvinená napáda resp. popiera správnosť a úplnosť zistenia skutku. Ako z vyššie uvedeného vyplýva dovolací súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť zistenia skutku, a preto týmito námietkami obvinená zjavne nenaplnila dovolací dôvod podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011. Nesúhlas obvinenej s hodnotením vykonaných dôkazov a následným ustálením skutkového stavu, nezakladá žiadny dovolací dôvod.

V posudzovanom prípade je zrejmé, že dôvod dovolania obvinenej E. C. splnený nebol, preto ho na neverejnom zasadnutí podľa musel dovolací súd odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.