Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Urto/7/2014

Identifikačné číslo spisu: 9014899070 Dátum vydania rozhodnutia: 12.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Burger Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014899070.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Aleny Šiškovej v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2014 v Bratislave odvolanie odsúdeného Q. K. , nar. X. K. XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike - Vazební věznice Praha - Pankrác, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. októbra 2014, sp. zn.

rozhodol:

Podľa napadnutý rozsudok v celom rozsahu sa z r u š u j e .

Podľa , o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov, s poukazom na posledná veta

právoplatný rozsudok Mestského súdu v Prahe z 19. decembra 2013, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z 15. apríla 2014, sp. zn. , ktorým bol občan Slovenskej republiky Q. K., nar. X. K. XXXX v E., trvale bytom L., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike - Vazební věznice Praha - Pankrác, uznaný vinným zo zvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a s jedmi podľa § 283 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ českého Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov,

s a u z n á v a n a ú z e m í S l o v e n s k e j r e p u b l i k y v o v ý r o k u o u l o ž e n o m t r e s t e o d ň a t i a s l o b o d y ,

pričom odsúdený Ivan Jaso bude vo výkone trestu odňatia slobody

p o k r a č o v a ť

v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. v ústave na výkon tohto trestu so stredným stupňom stráženia.

Odôvodnenie

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. októbra 2014, sp. zn. , bolo na základe rozhodnuté, že právoplatný rozsudok Mestského súdu v Prahe z 19. decembra 2013, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Vrchného súdu z 15. apríla 2014, sp. zn. , ktorým bol občan Slovenskej republiky Q. K., nar. X. K. XXXX., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike - Vazební věznice Praha - Pankrác, uznaný vinným zo zvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a s jedmi podľa , , českého Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, sa uznáva na území Slovenskej republiky vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, pričom odsúdený Q. K. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia v zmysle Tr. zák.

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený K. v zákonnej lehote odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení uviedol, že s napadnutým rozsudkom krajského súdu nesúhlasí, lebo písomný súhlas, ktorý on ako odsúdený vyslovil v súvislosti s odovzdaním na výkon trestu do Slovenskej republiky, považuje za nekvalifikovaný.

Nikto z pracovníkov väzenskej služby ho nepoučil o následkoch takto uvedeného súhlasu. Túto skutočnosť nemal možnosť prerokovať ani so svojím advokátom v Českej republike a súhlas podpísal len na naliehanie.

V súčasnej dobe nevyčerpal ani mimoriadne opravné prostriedky podľa Českej republiky. Odsúdený zdôraznil svoje presvedčenie o tom, že keby jeho advokát bol podal proti predmetnému rozsudku Mestského súdu v Prahe a Vrchného súdu v Prahe dovolanie, neboli by splnené podmienky pre jeho odovzdanie.

Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici preto považuje za predčasné a nedôvodné. Odsúdený Q. K. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odsúdený podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe uvedeného preskúmania najvyšší súd zistil nasledovné:

Krajský súd v Banskej Bystrici pri uznaní právoplatného rozsudku Mestského súdu v Prahe z 19. decembra 2013, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z 15. apríla 2014, sp. zn. , postupoval v súlade so , ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii. Správne, pokiaľ ide o uznanie na území Slovenskej republiky výroku o uloženom treste odňatia slobody (vo výmere desať rokov).

V tejto časti krajský súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, vrátane záveru o neexistencii dôvodov podľa pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného českého rozsudku. Odvolací súd sa na základe obsahu predloženého trestného spisu v tejto súvislosti stotožňuje so zisteniami krajského súdu,

že odsúdený Q. K. je štátnym občanom Slovenskej republiky, je prihlásený na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, na adrese: L..

Z odpisu registra trestov tohto odsúdeného je zrejmé, že nebol pre ten istý skutok odsúdený súdom Slovenskej republiky a súd nemá informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti osobe Q. K. pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý už bol vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol

vynesený.

Skutok, pre ktorý bol Q. K. v predmetnej trestnej veci odsúdený v Českej republike je v osvedčení Mestského súdu v Prahe zo dňa 1. júla 2014 priradený do kategórie „nedovolený obchod s omamnými a psychotropnými látkami“ ( ). Tento trestný čin je v štáte pôvodu sankcionovaný trestom odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby osemnásť rokov, takže v zmysle súd konajúci o uznaní a výkone rozhodnutia už neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Odsúdený Q. K. nie je ani osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu v zmysle a vzhľadom na jeho vek je osobou trestne zodpovednou za konanie, pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie.

Výkon rozhodnutia nie je ani premlčaný, pretože podľa právneho poriadku Slovenskej republiky - § 90 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. premlčacia doba je desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov.

Pokiaľ ide o dôvod odmietnutia predpokladaný v , ani tento neprichádza do úvahy, lebo vydané osvedčenie Mestského súdu v Prahe je úplné, obsahuje všetky skutočnosti potrebné na vydanie rozhodnutia o uznaní a výkone rozhodnutia. Z osvedčenia je zrejmé aj to, že dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná i v súčasnosti presahuje šesť mesiacov. Ďalej z osvedčenia vyplýva, že odsúdený Q. K. sa osobne zúčastnil konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia českými súdmi.

V tomto konkrétnom prípade neexistujú ani dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa a

Vzhľadom na opis skutku, pre ktorý bol Q. K. odsúdený v Českej republike, miesto a okolnosti jeho spáchania, nie je naplnený ani fakultatívny dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia uvedený v

Rovnako, ako vyplýva zo súdom vyžiadaného písomného vyjadrenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, tento nezistiac dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia uvedené v , vyslovil súhlas s uznaním a výkonom predmetného rozhodnutia Mestského súdu v Prahe v spojení s rozhodnutím Vrchného súdu v Prahe.

Nesprávne ale postupoval Krajský súd v Banskej Bystrici, keď v odvolaním napadnutom rozsudku vyslovil, že odsúdený Q. K. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Z rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe z 15. apríla 2014, sp. zn. , je zrejmé, že Q. K. sa na výkon desaťročného trestu odňatia slobody podľa § 56 ods. 3 Tr. zákonníka (Českej republiky) zaraďuje do väznice s ostrahou.

Ustanovenie Tr. zákonníka (Českej republiky) zodpovedá ustanoveniu (Slovenskej republiky). Tiež z odôvodnenia rozsudku vrchného súdu (č.l. 50) vyplýva, že na výkon trestu zaradil Q. K. do väznice s ostrahou, t.j. do miernejšieho typu výkonu trestu, než kam by mal byť formálne zaradený.

Keďže podľa súd nesmie podľa odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu z hľadiska jeho druhu alebo dĺžky, ako bola uložená v rozhodnutí, zaradenie do prísnejšej kategórie ústavu v rámci rozhodnutia o uznaní a výkone takýmto sprísnením je.

Podľa posledná veta , ak odvolací súd odvolanie nezamietne, zruší napadnuté

rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva, alebo neuznáva. Preto odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol o uznaní uloženého trestu odňatia slobody a jeho výkone v ústave so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ však odsúdený K. v odvolaní namietal a spochybňoval svoj súhlas s odovzdávaním, okrem toho, že ním podpísaný súhlas sa v spise nachádza, súhlas odsúdenej osoby na odovzdanie výkonu rozhodnutia sa podľa čl. 6 Rámcového rozhodnutia Rady Európy č. 2008/909/SVV nevyžaduje, ak sa rozsudok spolu s osvedčením postupuje členskému štátu, ktorého štátnu príslušnosť má odsúdená osoba a v ktorom žije.

Úvahy odsúdeného K. o tom, čo by bolo, keby jeho advokát podal dovolanie proti uvedeným rozhodnutiam českých súdov na Najvyšší súd Českej republiky sú hypotetické.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.