Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/41/2014

Identifikačné číslo spisu: 6013201158 Dátum vydania rozhodnutia: 12.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013201158.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 2/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.r, 3/ K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., 4/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, Nám. republiky 26, 984 01 Lučenec, o návrhu na obnovu konania Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -38 zo dňa 07.01.2014, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -38 zo dňa 7. januára 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -38 zo dňa 07.01.2014 podľa zamietol návrh navrhovateľov na obnovu konania sp. zn. z dôvodu, že obnova konania vedeného podľa tretej hlavy piatej časti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nie je podľa prípustná.

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že navrhovatelia žiadali obnovu konania, ktoré bolo vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici pod. sp. zn. , pričom súd rozhodoval o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu v rámci správneho súdnictva podľa a nasl. Išlo teda o konanie v rámci správneho súdnictva, ktoré je upravené v piatej časti , ktorá tvorí špeciálnu právnu úpravu oproti všeobecnej úprave konania podľa a iba v prípade, že niektoré otázky nie sú priamo upravené v tejto časti, je možné v zmysle použiť na ich riešenie primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti nie je prípustný, čo je výslovne uvedené v poslednej vete ustanovenia

Proti uzneseniu krajského súdu podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že podľa ich názoru je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia , ktoré uvádza, že právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Keďže ESĽP konštatoval porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), obnova konania je podľa ich názoru prípustná. Poukázali aj na Dohovoru o ochrane ľudských práv, v ktorom je uvedené, že zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom súdu vo všetkých sporoch, ktorých sú účastníkmi. V dôsledku toho je potrebné, aby sa vnútroštátne súdy dôsledne riadili Dohovorom a pokiaľ jeho ustanovenia nie sú premietnuté do vnútroštátneho práva správne, je potrebné, aby súdy zaujali rozširujúci výklad ustanovení zákona, v tomto prípade .

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.03.2014 uvádza, že navrhovatelia si mali uplatniť svoj nárok k nehnuteľnostiam podľa v znení neskorších predpisov, pretože z ustanovenia vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. a vyhl. č. 88/1959 Ú. v.. Navrhovatelia si preto nedôvodne uplatnili nárok podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedený zákon neriešil prinavracanie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých prechod na československý štát bol určený podľa citovaného vládneho nariadenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ( , veta prvá ) postupom podľa veta prvá a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa , proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v a . Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

Podľa , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v tomto uznesení konštatuje správnosť dôvodov pre ktoré krajský súd zamietol návrh na obnovu konania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza doplňujúce dôvody.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je v zásade v konaniach podľa 5. časti neprípustná. Opravný prostriedok (t.j. aj obnova konania) je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Tak je tomu napríklad v ustanovení a alebo v ustanovení . Vzhľadom k tomu, že piata časť je špeciálnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej (prvej, tretej a štvrtej) časti , ustanovenia piatej časti sa použijú prioritne, a v

prípade, ak niečo nie je upravené, použijú sa subsidiárne ustanovenia všeobecnej (prvej, tretej a štvrtej) časti . Platí teda známe: „Lex specialis derogat legi generali“. V tretej hlave piatej časti nielenže nie je ustanovené, že obnova konania je prípustná, ale dokonca v ustanovení druhej vete je výslovne uvedené, že obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

Len pre ozrejmenie (netýka sa to uvedeného prípadu), v prípade rozsudkov súdu vydaných v tzv. „plnej jurisdikcii“ (v zmysle ), v ktorých môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, je v zmysle prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. Ide teda o jediný prípad, kedy je možné v správnom súdnictve využiť mimoriadny opravný prostriedok. Takto potom vo veciach súkromnoprávnych sporov a ukladania sankcií je zásadne prípustné podať odvolanie, navrhnúť obnovu konania a dovolanie podľa štvrtej časti , ak nie sú vylúčené ustanovením veta tretia a .

K tvrdeniu navrhovateľov, že v zmysle čl. 46 Dohovoru by sa vnútroštátne súdy mali dôsledne riadiť Dohovorom, a pokiaľ jeho ustanovenia nie sú premietnuté do vnútroštátneho práva, je potrebné, aby súdy zaujali rozširujúci výklad k ustanoveniam zákonov, najmä k aplikácii ustanovenia na piatu časť , najvyšší súd uvádza, že takýmto postupom by súdy nevyužívali extenzívny výklad, ale konali by nezákonne, resp. obchádzali by zákon, čo je v právnom štáte neprípustné.

Výkladom relevantných ustanovení ako i právnym záverom krajského súdu o neprípustnosti obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku odvolací súd dospel k záveru, že takýto postup je v súlade so systematickými súvislosťami zákona ako i s jeho účelom. Namietnuté porušenie Dohovoru žalobcom úzko súvisí s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa a nasl. SR, pričom ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (, ). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní; obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Preto odvolací súd podľa uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a veta prvá tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešný odporca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a navrhovatelia neboli úspešní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.