Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5b1/392626.08f52f.pdf
PDF · 145.15 KB
No categories available
4Ndt/18/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Ndt 18/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2014
v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho
a JUDr. Richarda Bureša v trestnej veci obžalovaného R. R. vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 2 To 121/2014 o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23
ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Trestná vec obžalovaného R. R. sp. zn. 2 To 121/2014 sa n e o d n í m a Krajskému
súdu v Bratislave.
O d ô v o d n e n i e:
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave, ako súdu odvolacieho predložila
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh obžalovaného R. R. podľa § 23 ods.1 Tr. por.
na odňatie veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 2 To 121/2014.
Dňa 21. októbra 2014 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh obžalovaného
na odňatie a prikázanie veci, ktorý bližšie neodôvodnil.
Má za to, že na Krajskom súde v Bratislave sa v jeho trestnej veci nebude rozhodovať
správne, nestranne a objektívne. Preto žiadal, aby táto trestná vec bola tomuto súdu odňatá
a prikázaná súdu II. stupňa v ktoromkoľvek inom kraji.
Predsedníčka odvolacieho senátu sa k návrhu obžalovaného R. R. bližšie nevyjadrila.
Návrh obžalovaného na odňatie a prikázanie veci na verejnom zasadnutí oboznámila,
a žiadala obžalovaného, aby sa k žiadosti bližšie vyjadril.
Obžalovaný R. R. k tomu uviedol, že senát „2To“ v zložení JUDr. Ľudmila Králiková,
JUDr. Jaroslav Mikuš a JUDr. Denisa Mészárosová rozhodovali o sťažnosti proti uzneseniu
súdu prvého stupňa, ktorým bol vzatý do väzby. Rozhodnuté bolo podľa neho v neprimerane
dlhej lehote. Vo vzťahu k žiadosti o odňatie jeho trestnej veci celému trestnému úseku
krajského súdu uviedol, že v súčasnosti je vo väzbe v inej trestnej veci, kde krajský súd ako
súd sťažnostný, rozhodoval v rôznych zloženiach senátu minimálne 8-krát. Najviac sú to veci,
kde rozhodovali JUDr. Magdaléna Blažová a JUDr. Kamil Ivánek.
Predsedníčka odvolacieho senátu verejné zasadnutie správne odročila s tým, aby bolo
zabezpečené vyjadrenie všetkých sudcov trestného úseku Krajského súdu v Bratislave
k námietke zaujatosti obžalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení procesného spisu tento preskúmal,
ako aj žiadosť obžalovaného, vyjadrenia sudcov, že sa necítia byť v tejto trestnej veci zaujatí,
a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci obžalovaného
Krajskému súdu v Bratislave.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje
súd, ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.
„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto
bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1 Tr. por.
Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré
v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania
prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci
v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a zásadu prednostného a urýchleného
vybavovania väzobných vecí.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho
istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu
k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného
vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu
konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité
dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe
považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať
vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých
sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.
Pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky, s účinnosťou
od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené
tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti vecí zákonnému sudcovi.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v trestnom konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybností o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania
je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria
obžalovaným uvádzané dôvody.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám
poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené
jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám
uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo
nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.
I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí
javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].
Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por. predstavuje
výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (čl. 48 ods. 1).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie
a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť
trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Bratislave, pričom
svoju prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie
o otázke odňatia a prikázania veci.
Z návrhu obžalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na podklade
ktorých by bolo možné mať pochybnosti nielen o nestrannosti a nezaujatosti senátu, ktorý
má vo veci rozhodovať v odvolacom konaní, ale ani ostatných sudcov krajského súdu.
Okolnosť, že ním vymenovaní sudcovia rozhodovali jednak v tejto veci o sťažnostiach
obžalovaného proti rozhodnutiam o väzbe, nie je zákonným dôvodom na postup podľa § 23
ods. 1, (§ 31 ods. 1 Tr. por.).
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,
že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené
neboli. A preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 12. novembra 2014
JUDr. Emil B d ž o c h, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Richard Bureš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová