Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/18/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho

a JUDr. Richarda Bureša v trestnej veci obžalovaného R. R. vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23

ods. 1 takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného R. R. sp. zn. sa n e o d n í m a Krajskému

súdu v Bratislave.

O d ô v o d n e n i e:

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave, ako súdu odvolacieho predložila

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh obžalovaného R. R. podľa

na odňatie veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. .

Dňa 21. októbra 2014 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh obžalovaného

na odňatie a prikázanie veci, ktorý bližšie neodôvodnil.

Má za to, že na Krajskom súde v Bratislave sa v jeho trestnej veci nebude rozhodovať

správne, nestranne a objektívne. Preto žiadal, aby táto trestná vec bola tomuto súdu odňatá

a prikázaná súdu II. stupňa v ktoromkoľvek inom kraji.

Predsedníčka odvolacieho senátu sa k návrhu obžalovaného R. R. bližšie nevyjadrila.

2

Návrh obžalovaného na odňatie a prikázanie veci na verejnom zasadnutí oboznámila,

a žiadala obžalovaného, aby sa k žiadosti bližšie vyjadril.

Obžalovaný R. R. k tomu uviedol, že senát „2To“ v zložení JUDr. Ľudmila Králiková,

JUDr. Jaroslav Mikuš a JUDr. Denisa Mészárosová rozhodovali o sťažnosti proti uzneseniu

súdu prvého stupňa, ktorým bol vzatý do väzby. Rozhodnuté bolo podľa neho v neprimerane

dlhej lehote. Vo vzťahu k žiadosti o odňatie jeho trestnej veci celému trestnému úseku

krajského súdu uviedol, že v súčasnosti je vo väzbe v inej trestnej veci, kde krajský súd ako

súd sťažnostný, rozhodoval v rôznych zloženiach senátu minimálne 8-krát. Najviac sú to veci,

kde rozhodovali JUDr. Magdaléna Blažová a JUDr. Kamil Ivánek.

Predsedníčka odvolacieho senátu verejné zasadnutie správne odročila s tým, aby bolo

zabezpečené vyjadrenie všetkých sudcov trestného úseku Krajského súdu v Bratislave

k námietke zaujatosti obžalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení procesného spisu tento preskúmal,

ako aj žiadosť obžalovaného, vyjadrenia sudcov, že sa necítia byť v tejto trestnej veci zaujatí,

a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci obžalovaného

Krajskému súdu v Bratislave.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto

bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok

3

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu, treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných vecí.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu). Za dôležité

dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe

považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať

vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých

sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

Pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991 číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím , s účinnosťou

od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 1 , podľa ktorého

„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti vecí zákonnému sudcovi.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybností o nezaujatosti toho - ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania

je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria

obžalovaným uvádzané dôvody.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale sa musí

javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].

Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje

výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (čl. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu predloženého procesného spisu a obžalovaným podaného návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšší súd nezistil žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť

trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Bratislave, pričom

svoju prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie

o otázke odňatia a prikázania veci.

Z návrhu obžalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na podklade

ktorých by bolo možné mať pochybnosti nielen o nestrannosti a nezaujatosti senátu, ktorý

má vo veci rozhodovať v odvolacom konaní, ale ani ostatných sudcov krajského súdu.

Okolnosť, že ním vymenovaní sudcovia rozhodovali jednak v tejto veci o sťažnostiach

obžalovaného proti rozhodnutiam o väzbe, nie je zákonným dôvodom na postup podľa § 23

ods. 1, ( ).

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,

že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené

neboli. A preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. novembra 2014

JUDr. Emil B d ž o c h, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová