Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/39/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu

na neverejnom zasadnutí konanom 13. novembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci

odsúdeného A. K., pre zločin profesionálnej krádeţe sčasti vlámaním podľa § 127, § 129

č. 1, 2, § 130 druhá veta druhý prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky a iné,

o sťaţnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ,

z 18. septembra 2014 takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť odsúdeného A. K. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. , z 18. septembra 2014

podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. K. na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloţeného rozsudkom Krajinského súdu Leoben,

sp. zn. 10 Hv 55/13d zo dňa 10. júna 2013, právoplatného dňa 24. júla 2013, uznaného

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , zo dňa 30. novembra 2014,

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa

16. apríla 2014.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal riadne, včas, sťaţnosť odsúdený.

V písomných dôvodoch sťaţnosti uviedol, ţe krajský súd jeho návrh na podmienečné

prepustenie posúdil neobjektívne a nedôsledne. Vyslovil názor, ţe krajský súd

pri rozhodovaní o jeho ţiadosti mal brať do úvahy jeho kladné hodnotenia z ústavu na výkon

väzby a z ústavu na výkon trestu odňatia slobody a nemal sa zaoberať jeho odsúdeniami

z predchádzajúcich rokov. Vo výkone trestu odňatia slobody v Ţeliezovciach bol krátko

2

a nemôţe za to, ţe nebol preto obšírnejšie hodnotený. Ţiadal, aby súd bral do úvahy,

ţe v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody má u svojej rodiny

zabezpečené bývanie a zamestnanie.

Navrhol, aby najvyšší súd objektívne prehodnotil dané rozhodnutie a vo veci opätovne

rozhodol.

Najvyšší súd pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť, konanie predchádzajúce týmto výrokom

a zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, ţe rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave, sp. zn. , z 30. novembra 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo 16. apríla 2014 bol čiastočne uznaný

rozsudok Krajinského súdu Leoben, sp. zn. 10 Hv 55/13d zo dňa 10. júna 2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť 24. júla 2013.

Citovaným rozsudkom bol odsúdený A. K. uznaný vinným zo spáchania zločinu

profesionálnej krádeţe sčasti vlámaním podľa § 127, § 129 č. 1 a 2, § 130 druhá veta druhý

prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky a iné, za čo mu bol uloţený trest odňatia

slobody v trvaní 30 mesiacov.

23. júla 2014 podal odsúdený na Krajský súd v Bratislave návrh na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Zo spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, ţe odsúdený bol vo väzbe

v Rakúskej republike od 22. apríla 2013 do 10. júna 2013. Od 10. júna 2013 do 3. júla 2014

bol vo výkone trestu odňatia slobody. Od 22. júla 2014 vykonáva trest odňatia slobody

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ţeliezovce.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe u odsúdeného bola

splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

(uplynutie doby na podanie návrhu) ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Dôvod

nesplnenia materiálnej podmienky vidí v zlej prognóze na zaradenie odsúdeného

3

do občianskeho ţivota po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo vyplýva

z hodnotenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody a z doterajších odsúdení A. K..

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s odôvodnením prvostupňového

rozhodnutia. Poukazuje na to, ţe hodnotenie z ústavov, kde vykonával odsúdený trest odňatia

slobody je dobré, aj keď dobré hodnotenie spočíva len v plnení základných povinností.

Odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody nevyvíjal ţiadne naviac aktivity,

ani v mimopracovnom čase.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môţe odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním

preukázal polepšenie a môţe sa od neho očakávať, ţe v budúcnosti povedie riadny ţivot,

a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloţeného nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného

nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ako správne konštatoval krajský súd formálna podmienka na prepustenie odsúdeného

z výkonu trestu odňatia slobody bola splnená. Na splnenie materiálnych podmienok

stanovených v § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je potrebné skúmať 2 veci

a/ či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním

preukázal polepšenie

b/ či sa môţe od neho očakávať, ţe v budúcnosti povedie riadny ţivot.

K prvej podmienke najvyšší súd uţ zaujal stanovisko v predchádzajúcej časti

odôvodnenia, keď uviedol, ţe obvinený si vo výkone trestu odňatia slobody plnil len základné

povinnosti. Ale ako sa konštatuje aj v hodnotení z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Ţeliezovce do činnosti súvisiacej so všeobecným rozvojom osobnosti zameraných

na udrţiavanie čistoty ubytovacích priestorov sa zapája sporadicky.

V hodnotení na odsúdeného sa zástupca riaditeľa ústavu vyjadril aj k aktuálnej

resocializačnej prognóze odsúdeného. Uviedol, ţe s prihliadnutím na opakované páchanie

trestnej činnosti odsúdeného, jeho problémy s uţívaním návykových látok, slabé rodinné

4

a sociálne zázemie, nevyhovujúce ekonomické podmienky pred výkonom trestu, je riziko

sociálneho zlyhania vysoké.

Z odpisu z registra trestov najvyšší súd zistil, ţe odsúdený má v odpise registra trestov

10 záznamov. Odsúdený sa dopúšťa najmä majetkovej trestnej činnosti. Uloţené tresty

vykonal v ústavoch s minimálnym stupňom stráţenia a aj v ústave so stredným stupňom

stráţenia. Od roku 2010, kedy si vykonal ročný trest odňatia slobody bol za majetkovú trestnú

činnosť odsúdený štyrikrát vrátane spáchanej trestnej činnosti v Rakúskej republike.

Páchanie trestnej činnosti toho istého druhu viackrát za sebou v krátkom časovom

období potom, ako uţ odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody aj za majetkovú trestnú

činnosť, skutočnosti uvádzané v hodnotení z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Ţeliezovce, ohľadne aktuálnej resocializačnej prognózy odsúdeného, plnenie si len

základných povinností vo výkone trestu odňatia slobody, sú dôvodom, ţe u odsúdeného

nie je splnená druhá podmienka na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody stanovená

v § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ţe je moţné u odsúdeného očakávať, ţe v budúcnosti

(po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody) povedie riadny ţivot.

S poukazom na uvedené skutočnosti a dôkazy je rozhodnutie prvostupňového súdu

správne a v súlade so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť

odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. novembra 2014

JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová