Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/235/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bytom P.P.,

zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, so sídlom v Povaţskej Bystrici, Dukelská č.

972/7 - 3, proti odporcom 1) M., bytom B., 2) I., bytom Č., 3) Š., bytom P.P.P. 4) M., bytom

P.P.P. odporcovia 3) a 4) zastúpení JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, so sídlom

v Povaţskej Bystrici, Centrum č. X./23, 5) J., bytom M., o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a iné, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 31. januára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 3) a 4) trovy dovolacieho konania vo výške

83,89 Eur k rukám právneho zástupcu odporcov 3) a 4).

Odporcom 1), 2) a 5) sa trovy dovolacieho konania nepriznávajú.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa upraveným ţalobným návrhom z 22. decembra 2010 domáhal zrušenia

podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporcov 1) a 2) kaţdého v 1/3-ine k parcelám

22

KNE č. X. o výmere 882 m, orná pôda, KNE č. X. o výmere 3220 m, orná pôda,

22

KNC č. X. o výmere 5 m, zastavaná plocha, KNC č. X.X. o výmere 97 m, zastavaná plocha,

22

KNC č. X.X.X.o výmere 296 m, zastavaná plocha a KNC č. X. o výmere 2852 m, záhrada

všetko v katastrálnom území P., zapísané na LV č. X.. Ţiadal vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo tak, ţe navrhovateľ sa stane výlučným vlastníkom parciel KNC č. X., KNC

č. X.X., KNC č. X.X.X.a KNC č. X., katastrálne územie P. a odporcovia 1) a 2) sa stanú

podielovými spoluvlastníkmi kaţdý v ½-ici parcele KNE č. X., katastrálne územie P..

2

Zároveň sa domáhal určenia, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1) a odporcami 3)

a 4), predmetom, ktorej bol prevod vlastníckych práv k parcele KNE X. a KNE č. X.,

katastrálne územie P., je neplatná. Tieţ ţiadal o určenie, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi

odporcom 1) a odporcom 5), predmetom, ktorej bol prevod vlastníckych práv k parcele KNE

č. X. a KNE č. X., katastrálne územie P. je neplatná a tieţ určenia, ţe kúpna zmluva uzavretá

medzi odporcom 5) a odporcami 3) a 4), predmetom ktorej bol prevod vlastníckych práv

k parcele č. KNC č. X., KNC č. X.X., KNC č. X.X.X.a č. KNC č. X., katastrálne

územie P. je neplatná. Uviedol, ţe na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 393/61 po O.

K. bola štátnym notárstvom ako preberateľka dedičstva uvedených parciel určená H. K.

a ustupujúci dedičia O. K. (otec navrhovateľa) a J. K. sa stali záloţnými veriteľmi. Následne

potom, čo im ustanovená dedička nevyplatila finančnú náhradu za ich podiely podľa

dedičského rozhodnutia sa preberajúca dedička a ustupujúci dedičia dohodli na

spoluvlastníctve všetkých nehnuteľností, ktoré vlastnil ich otec J. K.. Následne navrhovateľ

svoju aktívnu legitimáciu (zápisnica o pojednávaní zo 14. marca 2012) odôvodňoval tým, ţe

jeho právny predchodca nadobudol spoluvlastnícky podiel k parcelám, ktoré sú predmetom

sporu na základe vydrţania, preto súd má v konaní skúmať otázku vlastníckeho práva

navrhovateľa a odporcov 1) a 2) ako predbeţnú otázku.

Okresný súd Povaţská Bystrica v poradí druhým rozsudkom z 25. júna 2012, č. k.

10 C 74/2008–337 zamietol návrh navrhovateľa. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1),

2), 3), 4) a 5) trovy konania v rozsahu 100 % o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením. Rozhodol tak, z dôvodu, ţe návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti môţe podať iba spoluvlastník

proti ostatným spoluvlastníkom. Navrhovateľ nie je zapísaný ako podielový spoluvlastník

k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,

navrhovateľ nemá v konaní aktívnu legitimáciu. Pokiaľ ide o nároky na určenie neplatnosti

kúpnych zmlúv navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem. Poukázal na to,

ţe určením neplatnosti týchto kúpnych zmlúv by sa právne postavenie navrhovateľa

nezmenilo, na základe vyhlásenia neplatnosti týchto zmlúv by navrhovateľ nemohol

byť zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom uvedených kúpnych zmlúv.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 31. januára 2013, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo veci samej potvrdil. Vo výroku o náhrade

trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe navrhovateľa zaviazal zaplatiť

odporcom 1), 2), 3), 4) a 5) náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, ţe po právoplatnosti

rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvého stupňa. Stotoţnil sa v plnom

rozsahu správnym názorom súdu prvého stupňa. Zdôraznil, ţe v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôţe ako predbeţnú otázku riešiť vlastnícke

vzťahy k nehnuteľnostiam. Predpokladom vydania rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, ktoré má konštitutívny charakter je, ţe účastníci konania

sú ku dňu rozhodovania súdu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým

sa domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa navrhovateľ cíti

vlastníkom (spoluvlastníkom) predmetných nehnuteľností, musí podať samostatnú určovaciu

ţalobu. S odôvodnením súdu prvého stupňa sa v plnom rozsahu stotoţnil aj v nárokoch

navrhovateľa na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Pokiaľ ide o trovy konania dospel

k záveru, ţe sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v sociálnych pomeroch

navrhovateľa, ktoré odôvodnil aplikáciu

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Dôvodnosť dovolania odvodzoval

od a , a Namietal, ţe mu ako účastníkovi

konania bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe hoci produkoval dôkazy o tom,

ţe sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby súd konštatoval, ţe vydrţal vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a uţíva ich, súd ho v zmysle § 213 ods. 2

nevyzval na to, aby sa k moţnému pouţitiu a následne

k prípadnej úprave ţaloby vyjadril. V dedičskom konaní po jeho starom otcovi O. K. (D

393/51) bolo rozhodnuté podľa vtedy platnej právnej úpravy poľnohospodársky podnik (do

ktorého patrili aj predmetné parcely) má byť zapísaný na jedného z dedičov.

Preto bol zapísaný na sestru jeho otca H. B. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich

spoludedičov J. a O. K. po 1.875,- Kčs. Medzi jeho otcom a súrodencami došlo k dohode

o tom, ţe nebudú rešpektovať rozhodnutie D 393/51 – 21, sami si určili ako budú pozemky

uţívať a všetci dohodu dodrţiavali. Je nepochybné, ţe ustanovenie § 134 Občianskeho

zákonníka bolo rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a odvolací súd ho mal v zmysle § 213

ods. 2 vyzvať k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia, resp. vyjadriť sa k tomu. Napriek

tomu ho odvolací súd na vyjadrenie nevyzval a bez nariadenia pojednávania prvostupňový

rozsudok vo veci samej potvrdil. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/

poukázal na to, ţe je daný, lebo v záujme toho, ţe bude určené, ţe je vlastníkom

parcely č. KNC X. a priľahlej záhrady a jednak v tom, ţe sa bude môcť úspešne brániť.

Pochybenie súdu spočíva tieţ v porušení , ktoré sa premietlo v tom, ţe celé

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorého výsledkom je nesprávne

rozhodnutie.

Odporkyňa 2) vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedla,

ţe s navrhovateľom ani s odporcami nie je dlhodobo v kontakte. O spore nemá iné vedomosti

ako tie ktoré získala z materiálov, ktoré obdrţala od súdov.

Odporcovia 3) a 4) vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa poukázali na to,

ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu pridrţiaval rozsudku súdu prvého stupňa a nepouţil

ţiadne ustanovenia právneho predpisu, ktoré v doterajšom rozhodovaní neboli pouţité.

Ak by súd poučoval navrhovateľa o jeho právach týkajúcich sa hmotného práva, prekročil

by takýmto svojim konaním povinnosť ustanovenú v Ţiadali, aby dovolací

súd dovolanie navrhovateľa zamietol a rozsudok odvolacieho súdu potvrdil.

Odporca 5) vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedol, ţe kúpnu zmluvu

uzatváral s jediným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva

a to s pánom B., ktorý nehnuteľnosť zdedil po svojej matke H. B. v celosti. Následne

nehnuteľnosť predal manţelom Š.. Ak navrhovateľ si robí vlastnícke nároky, mal moţnosť po

smrti svojho otca od roku 1988 dostatok času na ich majetkovo právne usporiadanie. Svoje

nároky si neuplatnil ani v roku 1999, keď v časti P. prebiehal ROEP, kde mal moţnosť kaţdý

občan moţnosť bezplatne uplatniť si námietky voči vlastníctvu pozemkov.

Odporca 1) sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) , skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ),

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z § 238

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Existencia vád v zmysle aţ e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd

sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu

bola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

6

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu;

aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Na odňatie moţnosti konať pred súdom dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti

a pod týmto pojmom treba rozumieť postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie

jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237

písm. f/ významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada

konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

okrem zákonov aj a nasl. ďalej len „ústava“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa

ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

ţe v konaní k takejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne takouto vadou postihnuté, t. j. ţe nastali

skutočnosti v dôsledku, ktorých vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe

– rozhodnutí odvolacieho súdu.

Navrhovateľ v podstate namietal, ţe mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať tým,

ţe hoci produkoval dôkazy o tom, ţe sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby súd

konštatoval, ţe vydrţal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu

a uţíva ich, súd ho v zmysle nevyzval na to, aby sa k moţnému pouţitiu

a následne k prípadnej úprave ţaloby vyjadril. stanovenie

bolo rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a odvolací súd ho

mal v zmysle vyzvať k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia,

resp. vyjadriť sa k tomu.

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité

a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Dôvodová správa k , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, k ustanoveniu uvádza, ţe navrhovaným ustanovením

sa má v praxi zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí. Bliţšie zároveň odkazuje

na výklad ustanovenia , v zmysle ktorého môţe súd počas konania

účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí

právne posúdenie veci.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľne je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, neţ je názor účastníkov konania, môţe súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbeţným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbeţný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil. To znamená, ţe inštitút tzv. predbeţného

právneho posúdenia veci sa uplatní iba v prípade rozhodovania o veci samej,

t. j. o uplatňovanom návrhu.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento návrh vo veci zamietol

z dôvodu, ţe navrhovateľ má nedostatok aktívnej legitimácie v návrhu, ktorým sa domáha

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka takýto návrh môţe podať iba spoluvlastník proti ostatným spoluvlastníkom.

Navrhovateľ nie je zapísaný ako podielový spoluvlastník k nehnuteľnostiam, ku ktorým

zrušenia a vyporiadania sa domáhal a súd nemôţe v tomto konaní riešiť otázku vlastníctva

ako prejudiciálnu. Navrhovateľ tieţ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti kúpnych zmlúv., ktorých sa v konaní domáhal.

Krajský súd, ktorý vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214

ods. 2 a rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil s tým, ţe s právnym

názorom súdu prvého stupňa v celom rozsahu sa stotoţnil. Zdôraznil, ţe navrhovateľ, ale ani

odporca 1) a odporkyňa 2) nie sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako podieloví

spoluvlastníci nehnuteľností, ktorých zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

sa domáhal. Podľa návrh na zrušenie podielového

spoluvlastníctva môţe podať iba spoluvlastník nehnuteľnosti proti ostaným podielovým

spoluvlastníkom, preto pre nedostatok vecnej (aktívnej aj pasívnej) legitimácie bolo potrebné

návrh zamietnuť. K odvolacej námietke navrhovateľa, ţe H. B., ktorá podľa dedičského

rozhodnutia bola ustanovená za jedinú dedičku poľnohospodárskeho podniku, tento

neprevzala a pôdu neobhospodarovala a teda svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam odvodzuje

od dohody dedičov po O. K. (jeho otca, H. B. a J. K.) a následne tým, ţe došlo zo strany jeho

otca k vydrţaniu vlastníctva k pozemkom ktoré uţíval a k ţiadosti navrhovateľa prejudiciálne

riešiť otázku vlastníctva v tomto konaní a následne rozhodnutím súdu zrušiť podielové

spoluvlastníctvo medzi ním a odporcami 1) a 2) odvolací súd uviedol, ţe v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôţe súd ako predbeţnú otázku riešiť

spoluvlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Ak sa navrhovateľ cíti vlastníkom (spoluvlastníkom)

sporných nehnuteľností, musí podať samostatnú určovaciu ţalobu.

Z uvedeného vyššie je nesporné, ţe odvolací súd neposudzoval vec podľa ustanovenia

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité. Súd prvého stupňa

vo svojom rozhodnutí, rovnako ako odvolací súd konštatovali, ţe v predmetnom konaní

nemôţu súdy riešiť otázku prípadného vlastníctva navrhovateľa (aj odporcov 1) a 2))

9

k sporným nehnuteľnostiam a následne zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.

Prípadné určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam môţe riešiť navrhovateľ v samostatnom

konaní.

Vzhľadom na uvedené vyššie vyplýva, ţe v predmetnej veci rozhodnutím odvolacieho

súdu nedošlo k inému právnemu posúdeniu veci. Nevznikla teda ani povinnosť odvolacieho

súdu na postup podľa

Dovolací súd dodáva, ţe v predmetnom konaní podal navrhovateľ ţalobný návrh,

ktorým vymedzil predmet konania. K tvrdeniam navrhovateľa, ţe produkoval dôkazy o tom,

ţe sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby súd konštatoval, ţe vydrţal vlastnícke

právo k parcelám, ktoré sú predmetom sporu a mal ho vyzvať aby sa vyjadril k § 134

, prípadne k úprave ţaloby dovolací súd poukazuje na to, ţe súdy

dostatočne zrozumiteľne v odôvodneniach svojich rozsudkov uviedli, ţe v konaní, ktoré

navrhovateľ vymedzil ţalobným petitom nie je moţné riešiť prípadnú otázku vlastníctva

navrhovateľa ako predbeţnú otázku. Ani v súlade s nedošlo k pochybeniu súdu.

Úprava ţalobného petitu je otázka hmotného práva. Súdy v zmysle poskytujú

účastníkom poučenie o ich procesných právach a procesných povinnostiach, z čoho

jednoznačne vyplýva, ţe poučenia o hmotnoprávnych otázkach je vylúčené.

Navrhovateľ dovolanie odôvodňoval ďalej tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( )

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako

ako tzv. iná vada konania podľa ), samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle – nespôsobuje

10

zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie navrhovateľa podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení

s a ). Dovolací súd odporcom 1), ) a ) náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na uloţenie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1

).

Odporcovia 3) a 4) vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţiadali priznať trovy právneho

zastúpenia v rozsahu 1 právneho úkonu a to vyjadrenia k dovolaniu vo výške 83,89 Eur

(61,87 Eur, hodnota právneho úkonu + 8,04 Eur paušálna náhrada + 13,98 Eur 20 % DPH).

Dovolací súd priznal odporcom 3) a 4) trovy právneho zastúpenia podľa § 243b ods. 5

, , a vyhl. č. ( ,

ods. 3, § 18 ods. 3) za jeden úkon právnej pomoci. V roku 2014 1/13 výpočtového základu

činila 61,87 Eur a výška reţijného paušálu 8,04 Eur, spolu 69,91 Eur + 20 % DPH 13,98 Eur

(t. j. 83,89 Eur). Navrhovateľa podľa zaviazal tieto trovy právneho

zastúpenia zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov 3) a 4).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová