Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)919/395177.173d30.pdf
PDF · 108.74 KB
No categories available
8Nc/45/2014
Najvyšší súd 8Nc/45/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. T. Š., bytom S., 2.
RNDr. E. Š., bytom K., 3. Ing. M. K., bytom N., 4. I. G., bytom P., 5. A. G., bytom P.,
6. RNDr. Ing. M. M., bytom R., 7. Ing. M. M., bytom R., 8. Z. C., bytom D., 9. N. C.,
bytom X., 10. Ing. J. P., bytom Š., 11. E. P., bytom P., 12. Ing. Mgr. C. F., bytom B., 3. 13.
P. P., bytom B., 14. J. P., bytom B., 15. JUDr. M. B., bytom L., 16. E. B., bytom L.,
17. Mgr. V. P., bytom D., 18. Mgr. E. V., bytom L., 19. Ing. I. B., bytom N., 20. Ing. I. B.,
bytom N., 21. Mgr. D. M., bytom M., 22. V. R., bytom P., 23. A. R., bytom P., 24. P. K.,
bytom G., 25. D. K., bytom G., 26. J. P., bytom S., 27. I. P., bytom S., 28. S. C., bytom
Ţehrianska 3192/12, Bratislava, 29. A.. L.., bytom P., 30. BETERRA, s.r.o., so sídlom
Palackého 12, Bratislava, IČO: 35742976,
31. Ing. D. F., bytom T., 32. PhDr. D. F., bytom T., navrhovatelia v 1. – 32. rade zastúpení
advociatius, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Palackého 12, P.O.BOX 69, Bratislava,
IČO: 36 868 752 proti odporkyni: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom
Michalská 18, Bratislava,
IČO: 36 854 140, zastúpená ECKER – KÁN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Nám. M. Benku č. 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o určenie neexistencie
záložného práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8C/14/2007, o námietke
zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave uplatnenej navrhovateľmi, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Roman Huszár, JUDr. Magdaléna
Floreková a JUDr. Z. Posluchová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej pod sp.zn. 9Co/566/2014.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovatelia podaním z 30. októbra 2014, doručeným súdu 31. októbra 2014, ţiadali,
aby členovia senátu 9Co Krajského súdu v Bratislave, ktorý senát má rozhodnúť o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 3. júla 2014 č.k. 8C/14/2007-1949,
ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia
odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9Co/603/2012, boli
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Ako dôvod ţiadosti uviedli, ţe „senát
odvolacieho súdu 9Co je v daných súvislostiach v dvojakom postavení, t.j. jednak v pozícii,
kedy má rozhodovať o tom, či toto konanie (sp.zn. 8C/14/2007) bude alebo nebude prerušené
a zároveň v pozícii, kedy má rozhodnúť vec, práve do ukončenia ktorej je dané prerušenie
zo strany odporcu navrhované“, čo podľa navrhovateľov je neprípustné, pretoţe „daná
inkompatibilita a viacnásobné (vzájomne nezlučiteľné) pôsobenie senátu 9Co v daných
právnych súvislostiach jednoznačne zakladajú dôvod pre vylúčenie predmetného senátu 9Co
z prejednávania odvolania odporcu“. Podľa navrhovateľov v prípade rozhodovania senátu
9Co o odvolaní odporcu by išlo o zásah do práva účastníkov na nestranný súd
a na spravodlivý súdny proces. Poukázali tieţ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 29. júla 2005 sp.zn. I. ÚS 46/05.
Členovia senátu 9Co Krajského súdu v Bratislave JUDr. Roman Huszár,
JUDr. Magdaléna Floreková a JUDr. Z. Posluchová k ţiadosti navrhovateľov o ich vylúčenie
z prejednávania a rozhodovania veci uviedli, ţe sa necítia byť zaujatí a ţe nemajú ţiadny
vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.
Najvyšší súd ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1, tretia veta
O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu
existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a dospel
k záveru, ţe námietka zaujatosti uplatnená navrhovateľmi nie je dôvodná. Vychádzal pritom
z týchto zásad a ustanovení zákona:
Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich
pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti
(§ 14 ods. 1 O.s.p.). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec
na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2
O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej
nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb.). Kaţdá výnimka zo základného práva alebo
slobody sa musí vykladať reštriktívne, najmä tak, aby sa zachovala podstata a zmysel
posudzovaného základného práva (na nestranného sudcu), ako aj podstata a zmysel
základného práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 345/09). Majúc na zreteli uvedené, treba
trvať na tom, ţe sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba
výnimočne a z vskutku závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
Z vyššie citovaných ustanovení § 14 O.s.p. podľa Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyplýva, ţe vylúčenie sudcu zákon zakladá na existencii určitého dôvodu, dôvodu
vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa
javí sudcova nezaujatosť pochybnou.
Navrhovatelia vyvodzujú dôvod vylúčenia členov senátu 9Co Krajského súdu
v Bratislave z prejednávania a rozhodovania v tejto veci výlučne z toho, ţe tento senát má
rozhodnúť v odvolacom konaní o tom, či konanie vedené pod sp.zn. 8C/14/2007 bude alebo
nebude prerušené do právoplatného skončenia konania sp.zn. 9Co/603/2012, v ktorom tieţ
rozhoduje tento senát. Takto uvedený dôvod námietky zaujatosti (ktorou ţiadosť
navrhovateľov o vylúčenie sudcov podľa jej obsahu nepochybne je) podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nenapĺňa znaky ani jedného zo zákonom uznaných
dôvodov vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
Dôvod zakladajúci pochybnosť o nezaujatosti (nestrannosti) sudcu nemoţno
bez ďalšieho vyvodzovať v teoretickej rovine len z toho, ţe sudca sa zúčastní rozhodovania
v dvoch súvisiacich právnych veciach (tak napr. nepublikované uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky z 23. septembra 2003 sp.zn. I. ÚS 390/2003). Samotná procesná situácia
spočívajúca v tom, ţe tomu istému sudcovi (senátu) boli ako zákonnému sudcovi pridelené
na prejednanie a rozhodnutie súvisiace alebo na seba nadväzujúce veci, nemôţe bez ďalšieho
viesť k vzniku relevantných pochybností o nezaujatosti (nestrannosti) sudcu, pretoţe
v postupe sudcu pri prejednávaní konkrétnych vecí sa prejavuje samotný výkon súdnictva.
Preto je v § 14 ods. 3 O.s.p. ustanovené, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach. Ak by mala námietka navrhovateľov svoje opodstatnenie, bol by napr.
vylúčený aj sudca z rozhodovania o návrhu na obnovu konania, v ktorom sám konal
a rozhodoval. Tomu tak ale v zmysle vyššie uvedených ustanovení a zásad nie je (k tomu
porovnaj tieţ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2002, sp.zn.
Obdo V 39/2001, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, ročník 2003, zošit č. 6, pod por.č. 115/2003).
Vzhľadom na vyššie naznačenú procesnú pozíciu členov senátu 9Co Krajského súdu
v Bratislave Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţuje za náleţitú argumentáciu
navrhovateľov so závermi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2005 sp.zn.
I. ÚS 46/05, ktoré riešia iné procesné situácie, konkrétne také stavy inkompatibility [situácie,
keď sudca rozhodujúci o veci mal s ňou do činenia predtým (v rôznych súdnych inštanciách),
resp. v skoršej fáze v inom postavení (ako napr. vyšetrovateľ alebo prokurátor)], o akú
nezlučiteľnosť rozhodovania členov senátu 9Co v danej veci nejde.
Pravda, vyššie uvedené závery nevylúčili moţnosť skúmania a posúdenia
(ne)zaujatosti členov senátu 9Co na základe iných konkrétnych okolností, ku ktorým došlo
v súvislosti s konaním a rozhodovaním vo danej veci, či v iných veciach, pokiaľ by tu bol
dôvod pochybovať o ich nezaujatosti vzhľadom na ich vzťah k veci v zmysle § 14 ods. 1
O.s.p., v rámci ktorého vzťahu by mali sudcovia svoje konkrétne záujmy na určitom spôsobe
skončenia konania a rozhodnutia o veci napr. z dôvodu ich osobného záujmu na určitom
výsledku konania. Taký vzťah členov senátu 9Co Krajského súdu v Bratislave ale
navrhovatelia netvrdia a nevyplýva ani zo skutočností obsiahnutých v spise súdu.
Majúc na zreteli vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. novembra 2014
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová