Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/73/2014

Identifikačné číslo spisu: 7013200535 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Gerdová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013200535.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ KLASIK - L, s.r.o., IČO: 36 822 094, Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, právne zastúpený: JUDr. Pavol Gombos, advokát, Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/67685/2013 zo dňa 12. februára 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -60 zo dňa 03. apríla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -60 zo dňa 03. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č. k. -60 zo dňa 03.04.2014 Krajský súd v Košiciach zastavil konanie vedené pod sp. zn. z dôvodu, že žalobca napriek výzve nezaplatil súdny poplatok vo výške 70 € v stanovenej lehote. Žalobca bol na zaplatenie súdneho poplatku vyzvaný výzvou zo dňa 24.04.2013, doručenou prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 09.05.2013. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -20 zo dňa 06.06.2013 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a súčasne požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku. Žalobcovi uznesením č. k. -40 zo dňa 03.10.2013 nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2014. Následne na to bol žalobca opätovne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku výzvou č. -56 zo dňa 28.02.2014, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 04.03.2014. Dňa 03.04.2014 bolo vydané uznesenie o zastavení konania č. k. -60, keďže žalobca súdny poplatok za podanú žalobu nezaplatil.

Proti uvedenému uzneseniu č. k. -60 zo dňa 03.04.2014 podal žalobca včas odvolanie, v

ktorom uviedol, že patrí do skupiny spoločností personálne spojených s G. H.. Uviedol, že súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené s G. H. sú stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť G. H., ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho zároveň množstvo odpovedí. Voči postupu daňových orgánov sa spoločnosti personálne prepojené s G. H. museli brániť uplatnením svojich práv súdnou cestou, a preto sú tieto spoločnosti účastníkmi niekoľko desiatok až stovák súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutí daňových úradov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 23.10.2012. Z uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, že ani v danej veci nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobca uviedol, že daňové orgány nezákonne zadržiavajú finančné prostriedky patriace spoločnostiam spojených s G. H., blokujú im majetok a aj v dôsledku negatívnej medializácie tieto spoločnosti nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z uvedených dôvodov sa tieto spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, s ktorou by mohol voľne disponovať. Žalobca nemá žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým by mohol disponovať. Všetky uvedené okolnosti vytvárajú situáciu, ktorá znemožňuje žalobcovi súdny poplatok uhradiť, a preto zároveň s podaným odvolaním požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Výška súdneho poplatku síce nepredstavuje vysokú čiastku, avšak spoločnosti prepojené s G. H. sú účastníkmi množstva súdnych sporov, a tak celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené predstavujú sumy až niekoľko desiatok tisíc eur. Spolu s podaným odvolaním požiadal opätovne o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Keďže odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, súd nevyzýval žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu ( , ďalej len „“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( veta prvá , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla žalobcovi podaním návrhu. Dňa 22.04.2013 podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/67685/2013 zo dňa 12.02.2013, čo podlieha poplatkovej povinnosti. Žalobcovi bola dňa 09.05.2013 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70 €, ktorý však súdny poplatok nezaplatil, a tak krajský súd rozhodol o zastavení konania uznesením č. k. -20 zo dňa 06.06.2013 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Následne na to podal žalobca proti tomuto uzneseniu odvolanie a súčasne požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd uznesením č. k. -35 zo dňa 15.08.2013 zrušil uznesenie o zastavení konania č. k. -20 zo dňa 06.06.2013 a uznesením č. k. -40 zo dňa 03.10.2013 žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca predloženými listinami nepreukázal dôvodnosť oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle Proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 29.01.2014 a predmetné uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2014. Následne na to bol žalobca opätovne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku výzvou č. -56 zo dňa 28.02.2014, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 04.03.2014. Keďže žalobca na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a súdny poplatok za podanú žalobu nezaplatil, dňa 03.04.2014 bolo vydané uznesenie o zastavení konania č. k. -60.

Senát odvolacieho súdu konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu vyzval na zdokladovanie svojich majetkových pomerov a preukázanie tvrdených skutočností, ktoré uviedol vo svojom návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 26.06.2013. V zmysle je nevyhnutné, aby účastník, ktorý požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov preukázal

svoje majetkové pomery. Keďže žalobca v zmysle tohto ustanovenia, napriek výzve krajského súdu takto nekonal, krajský súd mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a najvyšší súd predmetné uznesenie potvrdil.

Keďže žalobca do vydania tohto uznesenia vyrubený súdny poplatok nezaplatil, krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/67685/2013 zo dňa 12.02.2013 zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Vzhľadom na to, že už raz bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, nebolo potrebné rozhodovať o opätovnej žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov sú totožné, ako v prvej žiadosti zo dňa 26.06.2013.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -60 zo dňa 03.04.2014, ktorým bolo zastavené konanie, postupom podľa veta druhá a potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania s poukazom na v spojení s

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.