Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/112/2013

Identifikačné číslo spisu: 4012200297 Dátum vydania rozhodnutia: 26.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:4012200297.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa F. bytom E. zastúpeného JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom so sídlom Štefánikova 43, Nitra proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2013 , č. k. -96, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2013, č. k. -96, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 5. marca 2012, ktorým odporkyňa podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodla o ďalšom trvaní nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok od 5. decembra 2011 v sume 250,90 € mesačne na základe jeho 60 %-nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň podľa a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. od 1. januára 2012 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 259,20 € mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ, ktorý bol od 31. marca 2010 uznaný invalidným pre celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, žiadosťou z 5. decembra 2011 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu. Na základe predložených lekárskych správ bola celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa posudkovým lekárom pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v dňoch 18. januára 2012, 23. apríla 2012 a 9. mája 2012 (za prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru psychiatrie) zvýšená od 5. decembra 2011 na 60 %. Posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú duševné choroby a poruchy správania, ktorým zodpovedá 50% miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určená podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 . Za iné zdravotné postihnutia (polyartróza a dorzalgie) túto mieru zvýšili o 10% na celkových 60%. Z dôvodu nesúhlasu navrhovateľa s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jeho námietok zaujatosti voči posudkovým lekárom sociálneho poistenia súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záveru znaleckého posudku, vrátane konzultantského znaleckého psychologického vyšetrenia vyplynulo, že u navrhovateľa sa nepotvrdili žiadne organické zmeny centrálneho nervového systému, žiadna psychotická alterácia osobnosti a ukazovatele depresivity nepresahujú ľahký stupeň, pričom podľa subjektívnej Beckovej škály depresia dosahuje nanajvýš pásmo ťažkého stupňa. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko Nitra sa v lekárskom posudku z 21. januára 2013 plne stotožnil so záverom znalca a správnym zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa do kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 . Na dožiadanie krajského súdu zhodnotil dňa 7.mája 2013 navrhovateľom predloženú prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici od 7. do 21.marca 2013 so záverom, že zdravotný stav navrhovateľa bol uzatvorený ako depresívna porucha ťažkého stupňa, v stabilizovanom stave bol prepustený do domácej starostlivosti a hospitalizácia nepotvrdila vážnejšie a dlhodobejšie zhoršenie zdravotného stavu s tým, že celková miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%. Krajský súd vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov a závery znalecké posudku znalca

- psychiatra dospel k záveru, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť a výška invalidného dôchodku bola určená správne, preto rozhodnutie odporkyne podľa q ods.2 potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Namietal, že posudkoví lekári neprihliadli na vyjadrenia odborných lekárov z ktorých vyplýva, že jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil. Nesúhlasil so zvýšením jeho miery poklesu zárobkovej činnosti z 55 % na 60 %. Poukázal na to, že posudkoví lekári síce zaradili jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie do kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 , avšak určili najnižšiu mieru poklesu 50 % z rozmedzia 50 - 80 %. Mal za to, že aj podľa vyjadrení odborných lekárov jeho zdravotné postihnutie zodpovedá 70 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa jeho názoru krajský súd dospel na podklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, lebo rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa bol dostatočne ozrejmený príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a ich posudky sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu v takom rozsahu, ktorý by odôvodnil určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o invalidnom dôchodku navrhovateľa.

V konaní o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku z 5. decembra 2011 posudkoví lekári po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a dostupnej zdravotnej dokumentácie ako i navrhovateľom predložených lekárskych správ a nálezov z odborných vyšetrení konštatovali, že u navrhovateľa pretrváva depresívna symptomatika, zhoršenie zdravotného stavu si vynútilo hospitalizáciu a je hodnotený ako ťažká depresívna porucha. Toto postihnutie ustálili za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V., položka 3, písm. b) prílohy č. 4 (pôvodne v roku 2010 bol hodnotený ako stredne ťažká forma podľa kapitoly V., položka 3, písm. a) prílohy č. 4 ) s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, t. j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, nakoľko u navrhovateľa nie sú prítomné trvalé bludy a halucinácie. Tomuto záveru neodporoval ani znalecký posudok vyhotovený v súdom nariadenom znaleckom dokazovaní. Vzhľadom na ostatné zdravotné postihnutia (navrhovateľ je liečený pre bolesti chrbtice a drobných kĺbov rúk a pravého ramena na podklade degeneratívnych zmien) zvýšili v súlade s mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, na celkových 60 %.

Navrhovateľ sa domáhal uznania 70% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie z dôvodu, že jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( až 8 ).

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v kapitole V. prílohy č. 4 , pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri duševných poruchách a poruchách správania je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že navrhovateľ je schopný vykonávať pomocné robotnícke práce s úľavami (bez práce na úkol, bez zvýšenej psychickej záťaže, nevhodné práce vonku, v chlade). Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že objektívne ukazovatele nepresahujú ľahký stupeň depresivity a iba subjektívna Beckova škála dosahuje, aj to nanajvýš, pásmo depresie ťažkého stupňa.

Medzi závermi posudkov, znaleckým posudkom a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z kópií lekárskych správ z obdobia roku 2013 nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jeho zdravotného stavu (s predpokladom trvania aspoň jedného roka) oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľa zatiaľ nie sú splnené podmienky pre vyššiu ako 60 % mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a preto rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok