Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/210/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., so sídlom S., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. E., advokátkou, sídlom B.B., proti ţalovanej A., so sídlom L., IČO: X.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou K., so sídlom v B.B., IČO: X., o určenie neplatnosti

právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2012 sp. zn. 14 Co

129/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno o ţalobe ţalobcu proti pôvodne ţalovanej M. rozhodol tak, ţe

rozsudkom z 9. novembra 2010, č.k. -645 určil, ţe zmluva o zriadení záloţného

práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia, vedených

Katastrálnym úradom v B., Správou katastra B. na LV čX..., zo 14. januára 2005, uzavretá

medzi záloţným veriteľom M., P. a záloţcom P.P., so sídlom S., IČO: X.X., je neplatná.

Ďalším výrokom určil, ţe zmluva o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam

špecifikovaným tieţ vo výroku rozhodnutia, zo 14. januára 2005, uzavretá medzi záloţným

veriteľom M. a záloţcom P.P., k nehnuteľnostiam vedených Katastrálnym úradom v Ţ.,

Správou katastra R. na LV č. X. je neplatná. V poradí tretím výrokom určil, ţe záloţné právo

zriadené na základe zmluvy o zriadení záloţného práva zo 14. januára 2005 uzavretej medzi

záloţným veriteľom M. a záloţcom P.P., B. k nehnuteľnostiam vedenými Katastrálnym

úradom B., Správa katastra B., na LV čX..., na predmetných nehnuteľnostiach neviazne.

2

Štvrtým výrokom určil, ţe záloţné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záloţného

práva k nehnuteľnostiam zo 14. januára 2005 uzavretej medzi záloţným veriteľom M.

a záloţcom P.P., B. k nehnuteľnostiam vedenými Katastrálnym úradom Ţ., Správou katastra

R. na LV č. X. na predmetných nehnuteľnostiach neviazne. Vyslovil, ţe o trovách konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe zmluvy o zriadení záloţného práva

k nehnuteľnostiam, ktoré boli zavkladované Správou katastra R. pod V., boli uzavreté na

jednej strane medzi záloţným veriteľom M. a na strane druhej záloţcom P.P.B., kde ako

štatutárny zástupca vystupovala tieţ M., konateľka spoločnosti. Týmito zmluvami bola

zabezpečovaná pohľadávka v čl. 1 uvedených zmlúv, kde záloţca potvrdzoval, ţe má záväzky

voči záloţnému veriteľovi a to záväzok č. 1., stanovený čiastkou 4.035 000,- Sk k 31.12.2003,

ktorý vznikol na základe zmlúv o pôţičkách, ktoré poskytol záloţný veriteľ od 3.6.1998 do

31.12.2003. Zabezpečovanou pohľadávkou bol aj záväzok č. 2 vo výške 8.875 000,- Sk, ktorý

mal vzniknúť na základe dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi záloţným veriteľom

a záloţcom dňa 13.1.2005. Preto skúmal, či M. mohla tieto zmluvy podpísať ako záloţný

veriteľ a ako záloţca za spoločnosť P. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe zmluvy

o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam uzavreté dňa 14. januára 2005, ktoré boli

uzavreté na jednej strane medzi záloţným veriteľom - M. a na strane druhej záloţcom - P.,

zastúpený taktieţ M., takéto zastúpenie spoločnosti P., je v rozpore so záujmami zastúpeného

a preto v zmysle § 22 Obč. zákonníka M. nemohla zastupovať záloţcu P. pokiaľ sama bola

veriteľom. Realizáciu ňou konateľského oprávnenia ako jednej z konateľov ţalobcu,

povaţoval za rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zákonníka). Vo vzťahu k existencii zmlúv

o pôţičkách uvádzaných v čl. I pod záväzkom č. 1 vo výške 4 035 000 Sk, ktoré mali byť

uzatvárané od 2. júna 1998 do 31. decembra 2003 len ústnou formou uviedol, ţe ţalovaná

v priebehu konania nepreukázala, ţe by reálne k zmluvám o pôţičke medzi ňou a ţalobcom

došlo. V priebehu konania nepreukázala predloţením akéhokoľvek dokladu, ţe by skutočne

ako veriteľka mala pohľadávku voči ţalobcovi ako dlţníkovi v danom období. Jej poukaz na

účtovníctvo ţalobcu, kde však ţiadny dlh evidovaný voči nej ako samostatnej stojacej

fyzickej osobe nefiguruje, súdu nepostačoval. Príjmový pokladničný doklad z 28. júla 2000

znejúci na sumu 4 000 000 Sk vystavený spoločnosťou ţalobcu, bol znalcom Ing. P.

spochybnený a preto, ţe nešlo o jednoznačný doklad nepovaţoval ho za dôkaz o preukázaní

toho, ţe by suma 4 000 000 Sk pribudla ţalobcovi buď od spoločnosti Š. alebo priamo od

ţalovanej. Ak by malo ísť o finančné prostriedky obchodnej spoločnosti Š. znalec poukázal,

3

ţe k príjmovému pokladničnému dokladu ţalobcu mal byť pripojený tieţ výdavkový

pokladničný doklad od spoločnosti Š., ktorý sa však v dokladoch nenachádzal. Aj na základe

záverov znaleckého dokazovania mal súd pochybnosti, či súčet súm 3 100 000 Sk plus

900 000 Sk sú totoţnou sumou, so sumou, ktorá je uvádzaná v zmluve o zriadení záloţného

práva k nehnuteľnostiam v čl. I pod bodom 1 ako záväzok č. 1. Pokiaľ by ţalovaná mala

vedomosť, ţe skutočne suma 4 000 000 Sk je jej pohľadávkou voči ţalobcovi, do zmluvy

o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, by bliţšie špecifikovala aj túto sumu. Uviedol,

ţe ţalovaná, ktorá si riadne neplnila povinnosti konateľa, nemôţe sa domáhať nároku

poukazom na nedostatky týkajúce sa evidencie a účtovníctva spoločnosti, vyuţívať ich vo

svoj prospech, odvodzovať svoj nárok od nepreukázateľnosti v účtovníctve bez toho, aby

nárok sama preukázala ako fyzická osoba odlišná od ţalobcu. Ohľadom ďalšieho záväzku č. 2

uvádzaného v zmluve o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, ktorý vznikol na

základe dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi záloţným veriteľom a záloţcom

13. januára 2005, rozhodol, ţe ide o neplatné znenie zmluvy, lebo ide o záväzok vymedzený

neurčito a nezrozumiteľne, z jeho formulácie nevyplýva, k akému záväzku, koho, voči komu,

záloţca pristupuje. Ţalovaná poukázala na dohodu o pristúpení k záväzku z 13. januára 2005,

v ktorej vystupovala na jednej strane ako veriteľka na strane druhej ako pristupujúci dlţníci

v 1/ D.B., 2/ P.P., B.. V oboch prípadoch tieto spoločnosti boli zastúpené opäť ţalovanou ako

konateľkou, pričom dohoda bola uzavretá a podpísaná ţalovanou aj v postavení samotnej

veriteľky. V čl. I záväzok č. 2 v zmluvách o zriadení záloţného práva neurčitý a nejasný,

pretoţe z neho nevyplýva, na základe čoho a voči komu vznikol uvedený záväzok záloţcu

ţalobcu voči ţalovanej. Ţiadnym spôsobom z neho nevyplýva, ţe by sa malo uvedené

ustanovenie zmlúv dotýkať práve pohľadávky ţalovanej ako veriteľky voči obchodnej

spoločnosti M. Preto návrh ţalovanej na skúmanie účtovníctva obchodnej spoločnosti M., B.

nepovaţoval za dôvodný, lebo presahuje rámec súdneho sporu. Aj pri záväzku č. 1 aj pri

záväzku č. 2 poukázal, ţe právne úkony boli uzatvárané vţdy tou istou osobu M. bez toho,

aby druhý konateľ spoločnosti ţalobcu mal vôbec o nich vedomosť. Za nezákonné odporujúce

dobrým mravom potom je aj uznanie dlhu z 13. januára 2005 spoločnosťou ţalobcu ako aj

uznanie dlhu spoločnosťou M. z uvedeného dňa, v oboch prípadoch prostredníctvom svojej

konateľky M.. Pretoţe zmluvy o zriadení záloţných práv k nehnuteľnostiam sú neplatné a aby

sa ţalobca mohol domôcť výmazu záloţných práv v katastri nehnuteľností, povaţoval za

dôvodný aj návrh v časti, ţe na uvedených nehnuteľnostiach záloţné právo neviazne.

Námietkou ţalovanej ohľadom miestnej nepríslušnosti konať o tejto časti návrhu ohľadom

zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti v k.ú. R., nepovaţoval za dôvodnú, nakoľko tento určovací

výrok sa vzťahuje k návrhu o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov a s prihliadnutím aj na

zásadu hospodárnosti konania nebolo moţné ho vylúčiť na samostatné konanie a postúpiť

inému súdu. Za irelevantnú povaţoval aj námietku ţalovanej domáhajúcej sa premlčania

nároku ţalobcu, pretoţe v konaní bola posudzovaná neplatnosť právnych úkonov z hľadiska

absolútnej neplatnosti.

Vzhľadom na zloţitosť prípadu rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne

aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala dovolanie pôvodne ţalovaná M..

Dňa 28. februára 2012 podala návrh na zmenu účastníka konania na strane ţalovaného podľa

a v dôsledku postúpenia pohľadávok zabezpečených záloţnými právami

na nehnuteľnostiach a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 17. februára 2012

(postupca Mgr. M. a postupník A., so sídlom v B.) Krajský súd v B. uznesením z 5. marca

2012 sp. zn. pripustil, aby namiesto ţalovanej M. nar. X., bytom P. ako

ţalovaná v konaní vystupovala spoločnosť A., so sídlom L., IČO: X.X..

Krajský súd v Banskej Bystrici o podanom odvolaní rozsudkom z 15. mája 2012, sp.

zn. rozhodol tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil

s poukazom na , , keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením

a v podrobnostiach naň odkázal. Mal za to, ţe odvolacie dôvody ţalovanej nie sú dané. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil, ţe v danom spore sa nepreukázala

jednoznačne existencia pôţičiek zo strany M. a preto nemohli platne vzniknúť ani záloţné

zmluvy ako zabezpečovacie prostriedky. Zo skutočností zistených v konaní na

prvostupňovom súde a najmä zo znaleckého posudku Ing. P. bolo preukázané, ţe účtovníctvo

spoločnosti ţalobcu, ktorého spoločníčkou v rozhodnom čase bola aj M. sa viedlo nekvalitne,

v rozpore so zásadami účtovníctva. Vedenie účtovníctva spoločnosti P.P. vykazovalo značné

nedostatky. M. existenciu tvrdených dôvodov uzavretia zmlúv o zriadení záloţných práv

k nehnuteľnostiam a to existenciu jej pohľadávok (pôţičiek fyzickej osoby) riadne

nepreukázala a preto zostal dôvod uzavretia napadnutých zmlúv len v rovine nepreukázaného

tvrdenia. Dôkazná povinnosť bola na ţalovanej, ktorá ani v priebehu odvolacieho konania

nepreukázala hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu pohľadávok. Za vecne

správne povaţoval okresným súdom aj posúdenie záväzku č. 2 uvádzaného v zmluvách

o zriadení záloţného práva a stotoţnil sa so záverom o nedôvodnosti skúmania účtovníctva

5

obchodnej spoločnosti M. pre vady identifikovania záväzku. Prvostupňový súd na základe

zhromaţdeného dôkazného materiálu, hodnotenia jednotlivých dôkazov z hľadiska ich

hodnovernosti a pravdivosti, správne vo veci rozhodol, ak návrhu vyhovel a určil neplatnosť

zmlúv o zriadení záloţných práv k nehnuteľnostiam, z dôvodu ich absolútnej neplatnosti.

Za neopodstatnenú povaţoval námietku týkajúcu sa miestnej nepríslušnosti

Okresného súdu B. rozhodovať o určujúcom výroku vo vzťahu k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k.ú. R.. V danom spore základnou otázkou bolo posúdiť platnosť zmlúv

o zriadení záloţných práv k nehnuteľnostiam a pretoţe nimi sa vlastníctvo neprevádza, nebolo

dôvodné otázku miestnej príslušnosti súdu posudzovať podľa , lebo

predmet konania sa priamo nedotýkal vzniku, zmeny či zániku vlastníckych práv

k nehnuteľnostiam. Na námietky týkajúce sa zaujatosti sudcu okresného súdu ako aj

prekvapivosť prvostupňového rozhodnutia odvolací súd neprihliadol, pretoţe odvolateľkou

boli tieto dôvody odvolania uplatnené aţ po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 204 ods.

1 , ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ust. a to s prihliadnutím k vadám uvedeným v

písm. f/ a g/ Ďalej poukazovala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil

na odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, prípadne, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu

zmenil a návrh zamietol.

Ţalobca sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi

odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie povaţoval za dostatočne odôvodnené. Navrhol

dovolaciemu súdu dovolanie ţalovanej odmietnuť a uplatnil si náhradu trov právneho

zastúpenia v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

6

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s,p.) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ), je nepochybné, ţe prípustnosť

dovolania ţalovaného z . aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie dovolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

Ustanovenie § 237 pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a existencia procesnej vady tejto povahy ani nevyšla najavo.

Dovolací súd vzhľadom na námietku dovolateľky sa osobitne zameral na skúmanie,

či v konaní došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( ), ktorú vadu

dovolateľka bliţšie nešpecifikovala.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a násl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá

je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd postupoval v konaní

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť

sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci

výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy,

vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods. 1, § 126 ods. 3, § 131, § 211,

). Z hľadiska posúdenia existencie tejto vady ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačne, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je ňou skutočne postihnuté.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

Ţalovaná namietala aj vadu konania podľa , podľa ktorého

dovolanie nie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu

nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo

v jeho rozhodovaní o iných veciach.

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať

čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutia o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania podľa rozvrhu práce

pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi

zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný

subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce

ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne

obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Podľa je právne významný vzťah sudcu a to buď k veci (kedy

má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia

vo veci), alebo k účastníkom konania (vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý

osobný vzťah, so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti) a napokon

zástupcom k účastníkom konania (keď tento vzťah vykazuje znaky vzťahu predošlého).

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil ţiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné

vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti sudcu, či konajúceho senátu v zmysle uvedeného

Z týchto uvedených dôvodov preto dovolací súd dospel k záveru,

ţe námietka ţalovanej o existencii procesnej vady konania podľa inak

v dovolaní bliţšie nerozvedená, nie je opodstatnená.

9

Pokiaľ ţalovaná namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a ţe rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd

poznamenáva, ţe ide síce o dovolacie dôvody avšak sami o sebe prípustnosť dovolania

nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp.

ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť

len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom

jeho prípustnosti.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky tento mimoriadny opravný prostriedok odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

Ţalobcovi, ktorý mal úspech v dovolacom konaní by patrila náhrada týchto trov voči

neúspešnej ţalovanej podľa v spojení s a

ods. 1 , avšak dovolací súd túto náhradu trov dovolacieho konania ţalobcovi nepriznal,

pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval

vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová