Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/251/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P. F., bývajúceho

v K., proti povinnému I. G., bývajúcemu v D., o vymoženie 3 817,30 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 749/1999, o dovolaní I., so sídlom v K.,

zastúpenej JUDr. T. P., advokátom v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 2. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 28. apríla 2011 č. k. -344 neschválil

rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, napísaných na LV č. X. a LV č. X. nachádzajúcich

sa v katastrálnom území M. vykonaný súdnym exekútorom JUDr. A. D. na rozvrhovom

pojednávaní konanom 26. januára 2005 a zároveň vyhovel námietkam proti rozvrhu výťažku

podaných JUDr. Ing. K. M. a spoločnosťou E.. Námietky proti rozvrhu výťažku podané

J. P. a povinným I. G. zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podala spoločnosť I. odvolanie, ktoré

bolo súdu doručené 30. novembra 2011. V odvolaní uviedla, že napriek jej výzve z 21. júla

2011 je nebolo doručené napadnuté uznesenie a proti predmetnému uzneseniu má právo sa

odvolať a preto svoje právo aj využila. Poukázala v odvolaní na dôvody napadnutého

uznesenia, v ktorých súd uviedol, že „Podľa ust. § 136 ods. 2 Exekučného poriadku pre

poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku exekúcie je rozhodujúci čas, keď bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie“. Pôvodný oprávnený (J. P.) podal návrh

u súdneho exekútora ešte dňa 11. augusta 1998 a súdny exekútor vydal upovedomenie

o začatí exekúcie dňa 6. novembra 1998 a dňa 19. júla 2005 na základe zmluvy o postúpení

2

pohľadávok sa stala právnym nástupcom v exekučnom konaní Er 2544/98 a Er 6940. Po13-

tich rokoch exekučného konania, t. j. po tom, čo jej bola doručená Zápisnica o rozvrhu

výťažku z dražby nehnuteľnosti z 11. júla 2011, že napriek tomu, že voči povinnému I. G.

začala exekúciu dokázateľne ako prvá ešte v roku 1998, po 13-tich rokoch je už ako posledná,

pričom ako prvý je spoločník povinného. Podľa jej názoru nedokonalosť zákonov, neustále sa

meniaca legislatíva, 13-ročné prieťahy súdov nezakladá právo na poškodenie jej práv.

Napadnuté uznesenie okresného súdu, ktoré nezabezpečilo rovnosť účastníkov konania, právo

na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces považuje za chybné. Z uvedených dôvodov

podľa jej názoru bolo nutné podať odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 2. októbra 2012 sp. zn. odvolanie

spoločnosti I., Košice odmietol s tým, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) rozhodnutie o rozvrhu

výťažku sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové

pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto

pojednávaní. Podľa § 154 ods. 1 Exekučného poriadku po schválení príklepu súdom (§ 148)

uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie, na ktoré predvolá vydražiteľa a osoby, ktorým sa

doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1, alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa

§ 140 ods. 2 písm.j/. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že svoj nárok

v exekučnom konaní podľa § 140 ods. 2 písm.j/ prihlásil právny predchodca obchodnej

spoločnosti I., so sídlom v K., a to J. P., ktorého následne súdny exekútor predvolal aj na

rozvrhové pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 26. januára 2005. Z tohto dôvodu bolo preto

uznesenie z 28. apríla 2011 č. k. -344, ktorým boli zamietnuté aj námietky J. P.

proti rozvrhu výťažku doručené iba J. P.. Obchodná spoločnosť I., síce tvrdila, že na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok z 19. júla 2005 je právnym nástupcom J. P., avšak uvedenú

právne významnú skutočnosť v konaní nepreukázala. Z jej podaní z 25. júla 2005 iba

vyplýva, že malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi P. G. v sume 500 000 Sk

v konaní Er 2544/98 a rovnako voči P. G. vo výške 50 000 Sk v konaní Er 6940/00. Odvolací

súd vyslovil, že podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Vzhľadom na uvedené konštatoval,

že obchodná spoločnosť I., v čase doručovania napadnutého uznesenia súdom prvého

stupňa nepreukázala, že je právnym nástupcom J. P. a teda účastníkom exekučného konania

pre tento úsek konania, preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak jej nedoručil

3

napadnuté uznesenie. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia

odvolanie odmietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala spoločnosť I., (ďalej len „dovolateľka“)

dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňovala podľa , s tým, že

účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Poukázala na to, že tvrdenie odvolacieho súdu, ohľadom nepreukázania svojho právneho

nástupníctva po J. P. na základe „Zmluvy o postúpení pohľadávok z 19. júla 2005“ nie je

správne. Okresný súd Košice II totiž uznesením z 20. septembra 2011 sp. zn. Er 2544/98,

EX 1021/03 rozhodol, že pripúšťa, aby z exekučného konania vystúpil oprávnený P.J. a na

jeho miesto vstúpila spoločnosť I., (dovolateľka). Ak mal odvolací súd pochybnosti o tom,

kto je veriteľom, teda oprávneným, mal si k svojmu konaniu pripojiť príslušný spis.

Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený, povinný a dotknuté osoby sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

ods. 2 dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon pripúšťa dovolanie.

Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 písm.a/

až e/ v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

K odňatiu možnosti dovolateľky pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým,

že odvolací súd odmietol jej odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 28. apríla

2011 č. k. -344, pretože ju nepovažoval za subjekt, ktorý by bol oprávnený podať

odvolanie, lebo podľa tvrdenia odvolacieho súdu v čase doručovania napadnutého uznesenia

súdu prvého stupňa dovolateľka nepreukázala, že bola právnym nástupcom J. P. a teda

účastníkom exekučného konania pre tento úsek konania. Dovolateľka tvrdí, že podľa

uznesenia Okresného súdu Košice II z 20. septembra 2011 sp. zn. Er 2544/98, EX 1021/03 sa

stala účastníčkou konania a toto si mal odvolací súd preveriť.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený

a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva

5

tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený

exekútor.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému, než tomu, kto je

v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla

povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých

základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného

titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto

skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo

prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor

povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd

rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi,

oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi,

na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Pri exekúcii predajom nehnuteľnosti podľa Exekučného poriadku v zmysle § 164

ods. 1, 2 rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení rozvrhu

výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné

odvolanie. Rozhodnutie o rozvrhu výťažku sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali

byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osobám, o ktorých nárokoch sa

rozhodovalo na tomto pojednávaní.

Podľa ustanovenia na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich

častí (t. j. ), ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Štúdiom spisu dovolací súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci uplatnil svoj nárok

podľa § 140 ods. 2 písm.j/ Exekučného poriadku P.J. P., ktorý viedol voči povinnému I. G.

dve exekučné konania : EX 943/00, Er 6940/00 pre vymoženie 50 000 Sk s príslušenstvom

a EX 1021/03, Er 2544/98 pre vymoženie 500 000 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd Košice II uznesením z 28. apríla 2011 sp. zn. -344 rozhodol

o námietkach proti rozvrhu výťažku podanými J. P. a okrem iného o nechválení rozvrhu

výťažku z dražby nehnuteľností. Proti tomuto uzneseniu bolo prípustné odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia; uznesenie bolo doručené aj J. P. a to 16. mája 2011 s tým, že

6

odvolanie proti nemu nepodal. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn.

Er 2544/98 vyplýva, že oprávneným v tejto veci je J. P., povinným I. G. pre pohľadávku

500 000 Sk s príslušenstvom. Súd poveril exekútora JUDr. J. H. vykonaním exekúcie

23. septembra 1998. Neskôr došlo k zmene exekútora v prospech JUDr. D.. Oprávnený,

t. j. P.J. podaním doručeným súdu 15. augusta 2011 navrhol pripustiť zmenu účastníka,

pretože svoju pohľadávku voči povinnému I. G. zmluvou o postúpení pohľadávok z 19. júla

2005 postúpil spoločnosti I.. Okresný súd Košice II uznesením z 20. septembra 2011 č. k.

Er 2544/98-39 pripustil, aby z exekučného konania vystúpil oprávnený P.J. a na jeho miesto

do exekučného konania vstúpila spoločnosť I. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

29. decembra 2011.

Z uvedeného vyplýva, že až 29. decembra 2011, t. j. až právoplatnosťou rozhodnutia

súdu o zmene účastníctva sa stala spoločnosť I. účastníkom konania v právnej veci

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er 2544/98 (porovnaj analogicky uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ) a teda

v čase rozhodovania Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. Er 749/1999

uznesením z 28. apríla 2011 nebola spoločnosť I. právnym nástupcom P.J. Súd prvého stupňa

správne doručoval uznesenie z 28. apríla 2011 č. k. -344 P.J., ktorý svoju

možnosť podať odvolanie nevyužil a v rámci plynutia jeho lehoty na odvolanie tak nemohla

učiniť ani dovolateľka, pretože lehota na odvolanie plynie u každého účastníka samostatne

(výnimku tvorí iba prípad doručenia rozhodnutia nerozlučným spoločníkom; o taký prípad

však v danej veci nejde). Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo u dovolateľky k odňatiu možnosti konať pred súdom

a konanie nie je zaťažené vadou podľa

Dovolateľka v dovolaní taktiež namietala vadu odvolacieho súdu podľa § 237 písm.g/

, spočívajúcu v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Bližšie svoju námietku dovolateľka

neodôvodnila.

Podľa ustanovenia , , sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia,

ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú

okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach.

Podľa ustanovenia , , účastníci majú právo z dôvodov podľa

ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní,

ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť

o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku

zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky

zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa ustanovenia , , v konaní pred súdom koná a rozhoduje

senát, jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu

ustanovenom osobitným zákonom (ďalej len „poverený zamestnanec súdu“). V konaní pred

okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec súdu. V konaní

pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo poverený

zamestnanec súdu; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.

Z obsahu spisu nevyplýva, a napokon to ani dovolateľka vôbec nekonkretizuje, že by

vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Dovolateľka vo veci vôbec ani nepodala kvalifikovanú

(ani žiadnu inú) námietku zaujatosti sudcu (sudcov). Vo veci v konaní na odvolacom súde

rozhodol senát 1 CoE pod vedením predsedu senátu JUDr. P. Tutka (z Rozvrhu práce na

rok 2012 pre Krajský súd Košice vyplýva, že senát 1 CoE tvorili JUDr. Ladislav Cakoci,

JUDr. P. Tutko a JUDr. Pavol Tkáč). To znamená, že vec bola rozhodnutá v senáte, tak ako to

vyžaduje zákonné ustanovenie –

Dovolateľka nemala v dovolacom konaní úspech. Dovolací súd nepriznal účastníkom

náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová