Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)e39/393324.a27a28.pdf
PDF · 106.75 KB
No categories available
2Cdo/377/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 377/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou T., so sídlom v B., proti žalovanej J. K., bývajúcej v L.,
za účasti vedľajšieho účastníka S., so sídlom v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou
H., so sídlom v B., o zaplatenie 773,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 113/2011, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2012, sp. zn. 9 Co 259/2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2012 sp. zn.
9 Co 259/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 21. decembra 2011 č. k. 7 C 113/2011-42
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 773,78 €, s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 644,29 € od 9.12.2006 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach
po 50 € splatných vždy do každého 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná
v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a nezaplatením čo i len
jednej splátky na čas, stáva sa splatným celý dlh naraz. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil,
že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Krajský súd v Žiline uznesením z 27. augusta 2012 sp. zn. 9 Co 259/2012 odvolanie
vedľajšieho účastníka (S., ktoré vstúpilo do konania a podalo proti rozhodnutiu prvého stupňa
odvolanie) odmietol. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vedľajší účastník nepreukázal, že by
z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom,
z ktorého dôvodu ho nepovažoval za osobu oprávnenú na podanie odvolania (§ 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 2 veta prvá
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že mu odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že nesprávne odmietol jeho odvolanie
a nepredložil otázku Súdnemu dvoru EÚ za účelom výkladu práva Európskej únie. Namietal
nesprávne právne posúdenie ustanovení § 93 a § 201 O.s.p., ktoré (sám) v dovolaní podrobne
vyložil.
Žalobkyňa navrhla dovolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť a priznať jej náhradu
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.
Keďže predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktoré bolo vydané formou
uznesenia, prípustnosť dovolania proti nemu je upravená v ustanoveniach § 239 O.s.p.
So zreteľom na skutočnosť, že dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým bolo odmietnuté
odvolanie vedľajšieho účastníka možno konštatovať, že takéto uznesenie nemožno podriadiť
pod žiaden z dôvodov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 239 ods. 1, ods. 2
O.s.p. a preto dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci teda prichádzala do úvahy, len ak
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
(t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré im
právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. Medzi takéto práva, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej
správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe
včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, že jeho podanie zákon
nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje
aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa
§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.
Keďže dovolateľ v predmetnej veci uviedol, že súd mu svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo
k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že k takejto vade
v predmetnom konaní došlo.
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201
O.s.p.).
Citované zákonné ustanovenia treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ďalšími
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec.
V danom prípade bolo treba zohľadniť aj nové znenie ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina,
resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákonom č. 384/2008 Z.z.).
Cieľom nového znenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je bezpochyby rozšírenie ochrany práv
v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet
činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o právnické
osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia
na ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva,
(na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania) sa hmotnoprávny záujem na výsledku
konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný
(príslušný) zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa
môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských
práv podľa zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj ustanovenie § 201 O.s.p. v podstate rozlišuje dva
typy vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri
navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s rovnakými právami
a povinnosťami ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a druhým (v zmysle nového znenia
ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia) je vedľajší účastník, ktorému z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania
(napríklad v prípadoch poistenia). V druhom z uvedeným typov (t. j. ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším
účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko
účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, samozrejme
za predpokladu, že preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi ním a účastníkom konania.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to
písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 12. apríla 2012.
Pokiaľ odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako podané
neoprávnenou osobou, keď pri svojom rozhodnutí zohľadnil iba druhú vetu ustanovenia
§ 201 O.s.p. (t. j. že v danom prípade z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) a vyvodil, že nie je dané jeho
oprávnenie na podanie odvolania, jeho rozhodnutie nie je správne. Odvolací súd mal správne
vyložiť celé ustanovenia § 201 a (pri úvahe o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie
odvolania) vychádzať aj z ustanovenia § 93 ods. 2, ods. 4 O.s.p. Odvolací súd v predmetnej
veci teda nesprávne aplikoval ustanovenia § 201 O.s.p., keď nezohľadnil jeho súvislosť
s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p., kedy sa konania môže zúčastniť popri navrhovateľovi alebo
odporcovi ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv v danej veci podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má
v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania
je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie
prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu
ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie
odvolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu
účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje.
Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá
odvolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade ak hlavný účastník
s takýmto úkonom vyjadrí súhlas.
V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je
odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.
Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie
byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto
dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí
hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93
ods. 4 O.s.p. „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť,
že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník,
posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude
vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon
vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.
Odvolací súd neskúmal, či žalovaná ako hlavný účastník prejavila súhlas s prejavom
vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Odvolací súd s takýmto prejavom vôle
hlavného účastníka nedisponuje a bolo preto úlohou odvolacieho súdu, aby na zistenie
stanoviska hlavného účastníka vyzval žalovanú. Pokiaľ tak nepostupoval a odvolací súd
odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol, odňal mu možnosť konať pred súdom.
Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,
pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová