Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/377/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou T., so sídlom v B., proti žalovanej J. K., bývajúcej v L.,

za účasti vedľajšieho účastníka S., so sídlom v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou

H., so sídlom v B., o zaplatenie 773,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 21. decembra 2011 č. k. -42

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 773,78 €, s úrokom z omeškania vo výške

9,5 % ročne zo sumy 644,29 € od 9.12.2006 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach

po 50 € splatných vždy do každého 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná

v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a nezaplatením čo i len

jednej splátky na čas, stáva sa splatným celý dlh naraz. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil,

že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Žiline uznesením z 27. augusta 2012 sp. zn. odvolanie

vedľajšieho účastníka (S., ktoré vstúpilo do konania a podalo proti rozhodnutiu prvého stupňa

odvolanie) odmietol. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vedľajší účastník nepreukázal, že by

z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom,

z ktorého dôvodu ho nepovažoval za osobu oprávnenú na podanie odvolania (§ 218 ods. 1

2

písm. b/ ). O náhrade trov konania rozhodol analogicky podľa veta prvá

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, že mu odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať pred

súdom v zmysle tým, že nesprávne odmietol jeho odvolanie

a nepredložil otázku Súdnemu dvoru EÚ za účelom výkladu práva Európskej únie. Namietal

nesprávne právne posúdenie ustanovení a , ktoré (sám) v dovolaní podrobne

vyložil.

Žalobkyňa navrhla dovolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť a priznať jej náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Keďže predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktoré bolo vydané formou

uznesenia, prípustnosť dovolania proti nemu je upravená v ustanoveniach

So zreteľom na skutočnosť, že dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým bolo odmietnuté

odvolanie vedľajšieho účastníka možno konštatovať, že takéto uznesenie nemožno podriadiť

pod žiaden z dôvodov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 239 ods. 1, ods. 2

a preto dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci teda prichádzala do úvahy, len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

(t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký

postup súdu, ktorým účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré im

právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. Medzi takéto práva, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej

správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe

včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, že jeho podanie zákon

nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje

aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa

, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Keďže dovolateľ v predmetnej veci uviedol, že súd mu svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo

k vade vyplývajúcej z ustanovenia a dospel k záveru, že k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201

).

Citované zákonné ustanovenia treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ďalšími

ustanoveniami a so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec.

V danom prípade bolo treba zohľadniť aj nové znenie ustanovenia , podľa

ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina,

resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 15. októbra 2008 ().

Cieľom nového znenia ustanovenia je bezpochyby rozšírenie ochrany práv

v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi

problematické zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet

činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o právnické

osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia

na ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva,

(na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny

záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania) sa hmotnoprávny záujem na výsledku

konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný

(príslušný) zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa

môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských

práv podľa o ochrane spotrebiteľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj ustanovenie v podstate rozlišuje dva

typy vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri

navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle ustanovenia s rovnakými právami

a povinnosťami ako účastník konania ( ) a druhým (v zmysle nového znenia

ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia) je vedľajší účastník, ktorému z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania

(napríklad v prípadoch poistenia). V druhom z uvedeným typov (t. j. ak z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším

účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko

účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, samozrejme

za predpokladu, že preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi ním a účastníkom konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Podľa ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to

písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 12. apríla 2012.

Pokiaľ odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako podané

neoprávnenou osobou, keď pri svojom rozhodnutí zohľadnil iba druhú vetu ustanovenia

(t. j. že v danom prípade z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) a vyvodil, že nie je dané jeho

oprávnenie na podanie odvolania, jeho rozhodnutie nie je správne. Odvolací súd mal správne

vyložiť celé ustanovenia § 201 a (pri úvahe o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie

odvolania) vychádzať aj z ustanovenia , Odvolací súd v predmetnej

veci teda nesprávne aplikoval ustanovenia , keď nezohľadnil jeho súvislosť

s ustanovením , kedy sa konania môže zúčastniť popri navrhovateľovi alebo

odporcovi ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv v danej veci podľa o ochrane spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má

v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania

je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie

prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu

ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie

odvolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu

účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje.

Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá

odvolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade ak hlavný účastník

s takýmto úkonom vyjadrí súhlas.

V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je

odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.

Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie

byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto

dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí

hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93

ods. 4 „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť,

že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník,

posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude

vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon

vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Odvolací súd neskúmal, či žalovaná ako hlavný účastník prejavila súhlas s prejavom

vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Odvolací súd s takýmto prejavom vôle

hlavného účastníka nedisponuje a bolo preto úlohou odvolacieho súdu, aby na zistenie

stanoviska hlavného účastníka vyzval žalovanú. Pokiaľ tak nepostupoval a odvolací súd

odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol, odňal mu možnosť konať pred súdom.

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,

pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť.

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

o trovách dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová