Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dcd/395014.af52db.pdf
PDF · 119.19 KB
No categories available
6Ndt/19/2014
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 19/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu
na neverejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci
obžalovaného R. D. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu
vo veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T 76/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného R. D. vedená na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 2T 76/2013, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný prokurátor v Trnave podal 21. augusta 2013 obžalobu na R. D. pre zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a iné, na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.
23. septembra 2014 bolo na Okresný súd Trnava doručené podanie obžalovaného
označené ako žiadosť o odňatie a prikázanie veci. V podaní uviedol, že žiada odňať a prikázať
trestnú vec vedenú na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T 76/2013, inému okresnému súdu
takému, ktorému nie je priamo nadriadený Krajský súd v Trnave. V odôvodnení uviedol :
„Mám dôvodné podozrenie, že Okresný súd v Trnave i jemu priamo nadriadený
Krajský súd v Trnave bude v danej veci postupovať v dokazovaní laxne a nie nestranne. Budú
mi mnou navrhnuté dokazovanie z veľkej časti zamietať ako nedôvodné a neopodstatnené.
Ako dôkaz na to môže slúžiť trestná vec, ktorá bola proti mne vedená Okresným súdom
Trnava a potvrdená Krajským súdom v Trnave vedená pod č.k. 30T/76/2009. V tejto trestnej
veci pripravujem opravný prostriedok dovolania, nakoľko som bol i napriek hrubým
procesným chybám nedostatočným a nezákonným dokazovaním odsúdený. Dôrazne žiadam,
aby boli rešpektované moje práva zakotvené v ústave SR a to konkrétne právo na riadny
a spravodlivý proces.
Navrhujem preto, aby bola celá vec prikázaná súdom v Trenčianskom kraji.“
Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej
republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. ako aj predložený spisový
materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie
predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie inému súdu toho istého
druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá
a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. Z ustanovenia § 23 ods. 1 vyplýva,
že na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím je zdôraznená
výnimočnosť takéhoto postupu. Trestný poriadok dôležité dôvody neustanovuje. Vždy nimi
treba rozumieť dôvody, ktorými sa zabezpečí lepšie uplatnenie základných zásad trestného
konania, právo na spravodlivý proces. Pri hodnotení či ide o dôležitý dôvod nie je možné
vychádzať len z jedného hľadiska, ale je potrebné hodnotiť všetky okolnosti prípadu, ktoré
prichádzajú do úvahy.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Vo vzťahu k návrhu obžalovaného na odňatie veci Najvyšší súd Slovenskej republiky
považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný neuviedol žiadne také konkrétne skutočnosti,
ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť
podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,
a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o zaujatosti sudcov prvostupňových
a druhostupňových súdov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu
zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle
ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný
týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné
a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. novembra 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová