Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5bc/392804.3ea92b.pdf
PDF · 117.76 KB
No categories available
6Cdo/393/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 393/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. a 2/ M., oboch
bývajúcich v Š., proti ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Zámocké schody 2/A, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ
advokát JUDr. Martin Timcsák, o zaplatenie 1 321,82 EUR s príslušenstvom žalobkyni 1/
a o zaplatenie 2 993,42 EUR s príslušenstvom žalobcovi 2/, vedenej na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 4 C 205/2011, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu
v Nitre z 27. júna 2013 sp. zn. 8 Co 160/2013 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd„ alebo „odvolací súd“)
označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Nové Zámky
(ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
z 26. februára 2013 č. k. 4 C 205/2011-396, ktorým bol zamietnutý návrh ţalovanej
na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného
na Najvyššom súde Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1 Co 212/2011. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil tým,
ţe otázky, ktoré sú predmetom označeného dovolacieho konania, nesúvisia s prebiehajúcim
konaním.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby
dovolací súd predmetné rozhodnutie zrušil spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil rozhodnutie odvolacieho
i prvostupňového súdu tak, ţe dovolací súd konanie preruší. Dovolanie odôvodnila tým, ţe sa
jej postupom odvolacieho súdu znemoţnilo uplatnenie procesných práv, a to predloţenie
budúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),
ktoré môţe priamo ovplyvniť výsledok tohto sporu.
Ţalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho
súdu potvrdil.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala
včas ţalovaná zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím
súdom nebola v konaní zistená.
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Ţalovaná v dovolaní tvrdila, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. tým, ţe jej nebolo umoţnené
predloţiť budúce rozhodnutie najvyššieho súdu v inej veci.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rešpektovanie účinkov
právoplatnosti rozhodnutia a pod.).
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno v prejednávanej veci o takomto porušení
hovoriť. Hoci ţalovaná namietala vadný procesný postup odvolacieho súdu, v skutočnosti
spochybňovala jeho právny záver o neexistencii dôvodu na prerušenie konania. Namietala
teda nesprávne právne posúdenie veci v otázke, či je potrebné prerušiť konanie. Touto
otázkou by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. O taký
prípad však nešlo, keďţe odňatie procesných práv ţalovanej zo spisu nevyplýva a prípadné
nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá.
K odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom nemohlo dôjsť ani samotným
rozhodnutím odvolacieho súdu, pretoţe to vylučuje samotná povaha tohto rozhodnutia, ktoré
vo svojich dôsledkoch znamená povinnosť súdu prvého stupňa pokračovať v konaní.
V pokračujúcom konaní bude mať ţalovaná moţnosť uplatňovať všetky svoje procesné práva,
vrátane práva namietať právny základ uplatneného nároku, predkladať dôkazy a to aj
s prípadným vyuţitím riadnych alebo aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
Dovolací súd napokon dopĺňa, ţe vo veci, kvôli ktorej sa ţalovaná domáhala
prerušenia konania, uţ bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu z 30. septembra 2014
sp. zn. 2 Cdo 229/2013, ktorým bolo dovolanie ţalovanej zamietnuté. Dôvod prerušenia,
ktorého sa domáhala ţalovaná v tejto veci, teda odpadol.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobcov pozostávajúce z odmeny ich právneho
zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za účelné na bránenie práva.
V preskúmavanej veci mohla byť totiţ prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej
z procesných vád, vyplývajúcich z ustanovenia § 237 O. s. p., ktoré dovolací súd skúma bez
ohľadu na stanoviská účastníkov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2014
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková