Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/88/2013

Identifikačné číslo spisu: 1013200199 Dátum vydania rozhodnutia: 09.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1013200199.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. bytom G., proti žalovaným: 1/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, a 2/ Colný úrad Michalovce, Plynárenská 4, Michalovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ číslo 7238/2011-1462 zo dňa 9.2.2011 a rozhodnutia žalovaného 2/ číslo R-20598/2005-5334 zo dňa 6.10.2005, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2013, č. k. -36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z o 7. júna 2013, č. k. -36, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd uznesením zastavil konanie o žalobe z 5. februára 2013, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ číslo 7238/2011-1462 zo dňa 9. februára 2011, ktorým mu podľa v spojení s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebolo priznané odchodné a súčasne sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného 2/ číslo R- 20598/2005-5334 zo dňa 6. októbra 2005, ktorým bol podľa o štátnej službe colníkov prepustený zo služobného pomeru. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd zistil, že žaloba smeruje proti rozhodnutiam správnych orgánov prvého stupňa, o ktorých bolo riadne rozhodnuté v odvolacom konaní. Žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou č. R- 20598/2005-5334 zo dňa 6. októbra 2005, ktoré je prvostupňovým rozhodnutím, pričom v odvolacom správnom konaní bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 42944/2005-1409 zo dňa 19.12.2005; potvrdzujúce rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 27. decembra 2008 a toho istého dňa nadobudlo aj právoplatnosť. Z toho vyplýva, že žalobca mal podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu v súlade s do 27. februára 2009. Rovnako rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. -1462 zo dňa 9. februára 2011, ktorým žalobcovi nebolo priznané odchodné, je rozhodnutím prvostupňovým, ktoré bolo v

odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky č. MF/013368/2011-23-1 zo dňa 23. mája 2011, doručeným žalobcovi d ň a 6. júna 2011, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. V súlade s mal preto žalobca podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu do 6. augusta 2011. Žalobca teda podal žalobu oneskorene, pričom žaloba smeruje proti rozhodnutiam správnych orgánov prvého stupňa (voči ktorým žalobca využil svoje právo podať odvolanie a o ktorých bolo rozhodnuté správnym orgánom druhého stupňa), ktoré nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave konanie zastavil v zmysle ustanovenia Navrhovateľ napadol uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním. Uviedol, že Krajský súd nebral do úvahy stanovisko Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 133359/2012-1010400 zo dňa 20. decembra 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené 9. januára 2013 a teda žalobca sa riadil uvedenou lehotou na podanie žaloby. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Žalobu na preskúmania rozhodnutia Colného úradu Čierna nad Tisou (právneho predchodcu žalovaného 2/) číslo R-20598/2005-5334 zo dňa 6. októbra 2005 a rozhodnutia Colného riaditeľstva SR (právneho predchodcu žalovaného 1/ ) číslo 7238/2011-1462 zo dňa 9. februára 2011 podal žalobca na poštovú prepravu dňa 31. januára 2013. Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa ods. ods. 1 žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Súdna prax ustálila, že lehota na podanie žaloby v zmysle je lehotou procesnoprávnou (bližšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003). Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutí správnych orgánov prvého stupňa. Krajský súd správne zistil, že tieto rozhodnutia boli v odvolacom správnom konaní potvrdené rozhodnutiami príslušných správnych orgánov druhého stupňa, nadobudli právoplatnosť a neboli napadnuté žalobou, ktorá by bola podaná v zákonnej lehote, uvedenej v

Neobstojí pritom námietka navrhovateľa, že krajský súd mal vziať do úvahy oznámenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1333359/2012-1010400 zo dňa 20. decembra 2012 o tom, že služobný úrad žalobcu začal konanie vo veci priznania výsluhového dôchodku vzhľadom na zistenie nových rozhodných skutočností; uvedené oznámenie sa týka iného nároku žalobcu a nemá vplyv na posúdenie včasnosti podania žaloby.

Podľa veta prvá súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť ().

Z vyššie uvedených dôvodov neboli splnené podmienky, za ktorých by vôbec súd o žalobe, doručenej

súdu až 05.02.2013, mohol konať. Nedostatok právomoci súdu konať a rozhodnúť o žalobe je neodstrániteľnou prekážkou konania. Nepochybil preto krajský súd, keď konanie o žalobe zastavil.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie krajského súdu podľa , potvrdil ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa veta prvá v spojení s veta prvá a s tak, že žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.