Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžso/57/2014

Identifikačné číslo spisu: 1012201534 Dátum vydania rozhodnutia: 10.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012201534.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AUTO POLA, s.r.o., IČO: 31 348 220, so sídlom Dunajská 58, 811 08 Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., so sídlom Partizánska 3, 811 03 Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26575-2/2012-BA zo dňa 23.05.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -68 zo dňa 16. mája 2014 v časti výroku o trovách konania, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -68 zo dňa 16. mája 2014 v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 493,94 € z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa a (ďalej len ,,“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 26575-2/2012-BA zo dňa 23.05.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 243,02 € pozostávajúcu z odmeny za právne zastupovanie podľa Ministerstva Spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podľa druhej vety vo výške jednej trinástiny výpočtového základu určeného v roku realizácie úkonu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 - príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 17.08.2012 () a podanie žaloby na súd zo dňa 19.08.2012 () po 58, €, za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 - účasť na pojednávaní dňa 16.05.2014 () vo výške 61, € a x režijný paušál () - 2x 7, € (rok 2012) a x 8, € (rok 2014) a % DPH () vo výške 40, €.

V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o trovách konania

odvolanie, ktoré zdôvodnil tým, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, pretože súd neuviedol, či prejednávanú vec posúdil ako dávkovú vec sociálneho poistenia alebo ako vec sociálnych služieb, alebo ako vec preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch. Z prejednávaného prípadu je však zrejmé, že nejde o vec preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch, ani o vec sociálnych služieb. Prejednávaná vec sa týkala predovšetkým problematiky upravenej o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o SP“), je teda zrejmé že ide o vec sociálneho poistenia. Podľa zákona o SP, konanie vo veciach sociálneho poistenia je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“) a iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“). Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Keďže predmetom konania pred súdom prvého stupňa bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť penále, je zrejmé, že v predmetnom konaní sa nepreskúmavala zákonnosť rozhodnutia vydaného v dávkovom konaní, ale rozhodnutia vydaného v nedávkovom konaní. Súd mal preto určiť výšku odmeny za úkony právnej služby vo výške jednej šestiny výpočtového základu podľa prvá veta . Čo sa týka neúčelne vynaložených nákladov za úkony právnej služby žalobca uvádza, že porada s klientom zo dňa 09.04.2014 viedla k objasneniu si stanovísk účastníkov sporu pred začatím pojednávania za účelom dosiahnutia rozhodnutia súdu na prvom pojednávaní, a pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.05.2014 k vyjadreniu žalovaného k žalobe, vyjadrovanie advokáta k právnym ako aj skutkovým záverom patrí k základným povinnostiam advokáta pri hájení práv svojho klienta. Okrem iného poukázal aj na skutkovo a právne obdobné rozhodnutia súdov. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné uviesť primerané dôvody oprávnenosti nároku. Taktiež namieta aj 30-dňovú lehotu na zaplatenie náhrady trov konania, ktorú považuje za nepreskúmateľnú, pretože súd môže určiť na splnenie povinnosti dlhšiu lehotu ako 3 dni, avšak takéto rozhodnutie musí byť náležite zdôvodnené, čo v konkrétnom prípade nebolo. Žiada preto najvyšší súd, aby rozsudok v napadnutej časti výroku o trovách konania zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 834,85 € a k tomu prizná aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 90,05 € s DPH.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o trovách konania ( , veta prvá ) postupom podľa veta prvá a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu v časti výrok o náhrade trov konania a posúdenie otázky, či rozhodovanie o predpísaní penále podľa zákona o sociálnom poistení je dávkovou vecou sociálneho poistenia v zmysle druhej vety , a teda či sa určí výška odmeny za úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny. Taktiež bolo potrebné posúdiť, či aj ďalšie dva uplatnené úkony právnej služby (porada s klientom dňa 09.04.2014, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného dňa 06.05.2014) boli účelne vynaložené, a teda patrí za ne žalobcovi náhrada trov konania.

Podľa , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

Podľa § 172 ods. 4 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Z administratívneho spisu má najvyšší súd za preukázané, že rozhodnutie žalovaného č. 26575-2/2012- BA zo dňa 23.05.2012 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 704-0212162412-GC04/12 zo dňa 17.02.2012 boli rozhodnutiami vo veci predpísania penále žalobcovi, čo vzhľadom na vyššie citované ustanovenia znamená, že v zmysle § 172 ods. 3 písm. b) v spojení s ods. 5 zákona o sociálnom poistení ide o nedávkové konanie.

Zo znenia druhej vety vyplýva, že odmena za jeden úkon právnej služby sa určí vo výške jednej trinástiny výpočtového základu o. i. v dávkových veciach sociálneho poistenia. V iných veciach, napr. v predpisovaní penále dlžných súm (t. z. v nedávkovom konaní), sa v zmysle prvej vety určí výška odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Na základe uvedeného preto najvyšší súd rozhodol, že rozsudok krajského súdu v časti výroku o trovách konania mení podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a ďalej podrobne vyčíslené.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia v spojení s a a vety prvej tak, že žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov prvostupňového súdneho konania žalobcovi na účet právneho zástupcu v zmysle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) v celkovej výške 493,94 €, ktorá pozostáva:

· z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia - zo dňa 17.08.2012 ( ) - 127, €,

- písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 19.08.2012 ( ) - 127, €,

- účasť na pojednávaní dňa 16.05.2014 - ( ) - 134 € · z režijného paušálu podľa - 2 x 7, € (rok 2012) a x 8, € (rok 2014) = 23, € · z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu podľa - 82, €.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania na účet právneho zástupcu (č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX) v zmysle v spojení s veta prvá v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony právnej služby týkajúce sa porady s klientom dňa 09.04.2014 a vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.05.2014 k vyjadreniu žalovaného k žalobe, pretože ich považoval podobne ako prvostupňový krajský súd za neúčelne vynaložené. Čo sa týka porady s klientom dňa 09.04.2014, súd uvádza, že spomínaná porada medzi právnym zástupcom a klientom bola nadbytočná, pretože žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.09.2012 uviedol

odlišný právny názor, pričom nové skutkové okolnosti neuvádzal. Povinnosťou advokáta pri prevzatí veci a prvej porade s klientom bolo upozorniť klienta na postup, akým sa súdne konanie pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bude uberať. Jedným z procesných postupov bolo aj podanie vyjadrenia žalovaného správneho orgánu k podanej žalobe. Táto skutočnosť musela byť advokátovi známa, nemožno ju považovať za neočakávaný krok zo strany žalovaného. Ďalšia porada s klientom preto nebola nevyhnutná. Navyše, ako už bolo uvedené, žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril len po právnej stránke, pritom úlohou súdu v správnom súdnictve je danú vec preskúmať najmä po právnej stránke, pričom dokazovanie správny súd uskutočňuje len výnimočne. Podanie vyjadrenia žalovaného za daného skutkového stavu preto názor správneho súdu k danej veci nijako zvlášť neovplyvní a uvedené nezmení ani podanie stanoviska žalobcu k vyjadreniu žalovaného. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.05.2014 k vyjadreniu žalovaného k žalobe, najvyšší súd je toho názoru, že žalobcovo vyjadrenie neobsahuje nové skutkové ani právne závery, ktoré mohli ovplyvniť výsledok konania v merite veci. Z vyjadrenia dokonca vyplýva, že duplicitne obsahuje tvrdenia, ktoré žalobca už uviedol v žalobe. Ohľadom pripojených rozhodnutí krajských súdov súd poznamenáva, že v tomto prípade advokát mohol tieto zaslať krajskému súdu ako doplnenie žaloby o ďalšie prílohy (podobne ako predložil prílohy k žalobe svojim podaním zo dňa 18.19.2012), pričom nie je možné takéto podanie kvalifikovať ako nový samostatný úkon právnej služby, za ktorý patrí odmena.

Ohľadom dĺžky paričnej lehoty sa najvyšší súd stotožnil s názorom žalobcu, že ak súd ukladá nejakú povinnosť, je v zmysle potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd môže určiť dlhšiu lehotu. Ako však vyplýva z judikátu R 87/1966, pri určení dlhšej lehoty musí súd presvedčivo zdôvodniť záver, že je potrebné vzhľadom k povahe veci, priznanému nároku a osobným pomerom účastníkov určiť k plneniu lehotu dlhšiu ako tri dni. Zo strany krajského súdu však k takémuto zdôvodneniu nedošlo. Najvyšší súd zároveň nenachádza žiadny dôvod, pre ktorý by mala žalovaná plniť v 30 dňovej lehote.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení v spojení s a a a žalobcovi, hoci bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný, náhradu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal, pretože vznik trov odvolacieho konania nemožno klásť za vinu žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.