Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_1S-200-2021.pdf
PDF · 150.69 KB
No categories available
1S/200/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81 Žarnovica, IČO: 47 358 203, zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021, o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 03.08.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021 a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 03.08.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) č. 100109459/2021 zo dňa 22.01.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku, vyrubená daň z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume X XXX XXX,XX eura. Žalobca navrhol, aby správny súd po preskúmaní veci zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a aby vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že obe napadnuté rozhodnutia, ktorých zrušenia sa žalobca domáha správnou žalobou sa uplynutím lehoty na plnenie stávajú daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní podľa 4. hlavy Daňového poriadku. Okrem tohto neuhradením dorubenej dane v plnej výške, v lehote splatnosti má automaticky za následok zverejnenie daňového subjektu v zoznamoch daňových dlžníkov, ktoré sú vedené verejne. Uviedol, že by bol následne zaradený do zoznamu daňových dlžníkov s dlhom v sume vyše XX E.. eur a tak by sa stal pre svojich obchodných partnerov nespoľahlivým a rizikovým partnerom, čo spôsobí fatálne problémy v obchodných vzťahoch, odmietnutie mu dodávok tovaru. Rovnako sa stane nespoľahlivým pre banky a finančné inštitúcie, na účely financovania podnikateľskej činnosti, vrátane možnosti získať prípadný úver. Žalobca zdôraznil, že v zmysle uzatvorených zmlúv o financovaní, môže banka využiť svoje právo a vyhlásiť úver za okamžite splatný, čo v súčasnosti nie je schopný uhradiť. Uvedené automaticky bude mať za následok neschopnosť nakupovať tovar na účely jeho ďalšieho predaja a na úhrady faktúr za už nakúpený tovar
a ďalšie na to nadväzujúce následky. Tvrdil, že v tomto prípade, okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí mu hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Závažnú ujmu žalobca odôvodňuje najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku jeho zaradenia medzi daňových dlžníkov (čo žalobcu automaticky vylučuje, napr. z možnosti uchádzať sa a realizovať verejné zákazky, uchádzať sa o využitie štátnej pomoci alebo čerpania európskych fondov vrátane prípadnej pomoci poskytovanej v súvislosti s pandémiou COVID-19. Podľa žalobcu ochranu pred začatím daňovej exekúcie až do času pokiaľ nebude preskúmaná súdom zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zabezpečí len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania. Návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe ďalej žalobca odôvodnil tým, že nemá možnosť vyrubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov a správy o ekonomickom stave spoločnosti a analýze dopadov pohľadávky správcu dane voči nemu, ktorú nechal vypracovať pre účely tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, jeho možností a dôsledkov, ktoré by nastali, ak by sa napadnuté rozhodnutie stalo vykonateľným a voči žalobcovi by bol začatý výkon - daňová exekúcia. Žalobca ďalej uviedol, že navyše sa jedná o daň, ktorú on a jeho dodávatelia, uvedení v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2016. Žiadal, aby správny súd vzal do úvahy spornosť napadnutými rozhodnutiami vyrubenej zrážkovej dane, nakoľko v obdobných veciach, ale u iných právnych subjektov v súčasnosti prebiehajú viaceré súdne konania a zároveň poukázal na rozhodnutia správnych súdov, ktoré boli vyhodnotené a posúdené správnymi súdmi ako opodstatnené s tým, že priznali odkladný účinok správnej žalobe v obdobných prípadoch. Zastával, že dorubená daň je sporná a preto podaná žaloba je opodstatnená. Zdôraznil, že vymáhanie úhrady spornej dane za rok 2015 v sume vo výške X XXX XXX,XX eura by mu mohlo spôsobiť nezvratné následky. Žalobca zároveň uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu súbežne daňovú kontrolu zrážkovej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom na základe ktorých, mu dorubil zrážkovú daň za zdaňovacie obdobie roka 2016 vo výške X XXX XXX,XX eura, a teda, mu bola v úplne totožnej veci vyrubená daň za roky 2015 a 2016, spolu vo výške XX XXX XXX,XX eura s tým, že vyrubenie dane v oboch rokoch je založené na obdobnom skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Žalobca poukázal na to, že na účely tohto návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné zohľadniť výšku dorubenej zrážkovej dane v rámci oboch daňových konaní, t. j. spolu vo výške XX XXX XXX,XX eura. Ďalej argumentoval tým, že uvedená zrážková daň sa stane splatnou a bude predmetom exekúcie a tak ho výrazne zaťaží. Zdôraznil, že v prípade, ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, žalobca by musel ukončiť podnikanie a podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti a ktorá vznikne len priamo ako príčina vyrubenej zrážkovej dane pri transakciách, kde sa nemala aplikovať, resp. kde je táto aplikácia z pohľadu súdu minimálne sporná.
3. Žalobca uviedol, že vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2021 a ďalšie účtovné výstupy a dospel k záveru, že z účtovných dokladov vyplývajú hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné, nakoľko výška vyrubenej dane v celkovej sume XX XXX XXX,XX eura je žalobcom reálne nezaplatiteľná a žalobca nevlastní majetok, z predaja ktorého by bol schopný predmetný záväzok uhradiť. Uviedol, že ak by nebol súdom priznaný odkladný účinok správnej žalobe, došlo by k definitívnej likvidácii spoločnosti a okamžitému ukončeniu jej podnikateľskej činnosti. Ďalej je možné predpokladať, že žalovaný vyrubí žalobcovi z neuhradenej istiny zrážkovej dane sankcie, ktoré rovnako žalobca nie je schopný finančne uhradiť. Žalobca dal ekonomické dopady dorubenej dane v sume XX XXX XXX,XX eura a jej prípadného vymáhania voči žalobcovi posúdiť odborne spôsobilej osobe a nechal spracovať ekonomickú analýzu dopadov spoločnosťou U.-I., J.. S.. Z.., O.: XX XXX XXX, ktorá je dôkazom, ktorým žalobca že vymáhanie dorubenej zrážkovej dane, v sume cez XX XXX XXX eur, bude mať fatálne následky na jeho podnikateľskú činnosť a bude pre neho likvidačné. Ďalej žalobca uviedol, že nebude mať možnosť domôcť sa svojich práv a preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ak sa už začne výkon rozhodnutia a dôjde k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku, čím by sa takmer okamžite dostal do stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik povinnosti štatutára spoločnosti žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon č. 7/2005 Z. z.“). Žalobca ďalej poukázal na to, že prípadný možný výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného pred rozhodnutím o správnej žalobe žalobcu, vzhľadom na výšku vyrubenej dane na dani
vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2016 (dorubená zrážková daň za rok 2015 vo výške X XXX XXX,XX eura), je teda spôsobilý výrazne a nezvratne ho ako osobu povinnú z napadnutého rozhodnutia, poškodiť, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon napadnutého rozhodnutia znamenal úpadok spoločnosti žalobcu a takmer okamžité ukončenie jeho obchodnej činnosti. Žalobca poukázal na to, že mu hrozí reálne závažná ujma a začatie výkonu napadnutých rozhodnutí by bolo preňho likvidačné. Zdôraznil, že ak by nebol priznaný správnej žalobe odkladný účinok a v tomto konaní by bol vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom a bude riadená správcom konkurznej podstaty a teda obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Uviedol, že jeho spoločnosť riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a v tejto činnosti plánuje pokračovať aj ďalej a svoju činnosť bude ďalej zdaňovať a bude zabezpečovať potrebné dodávky pre oblasť zdravotníctva.
4. Argumentoval, že jednak nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie vyrubenej dane a jednak nikdy žiadne zrážky podľa ust. § 43 zákona o dani z príjmov z peňažných platieb zaplatených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nevykonal, pretože je presvedčený, že túto povinnosť nemá a ani nikdy nemal.
5. Uviedol, že dohodnuté peňažné plnenia riadne vyplatil svojim dodávateľom, ktorí si tieto príjmy následne zdanili ako príjem z podnikania cez tvorbu základu dane a podanie daňového priznania.
6. Zdôraznil, že keďže tieto zrážky nevykonal, nemôže a ani nikdy nemohol objektívne disponovať finančnými prostriedkami na ich zaplatenie. Rovnako ani aktuálna finančná situácia mu neumožňovala uloženú peňažnú povinnosť žalovaným splniť.
7. Ďalej žalobca uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti si plní riadne. Z hľadiska platobnej disciplíny voči štátu sa teda jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky dôsledne plnil.
8. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy: ? riadnu účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za rok 2020 ? priebežnú účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za obdobie 01.01.2021 ? 01.05.2021 (mimoriadne vypracovaná pre účely tohto návrhu) ? ekonomickú analýzu (Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na spoločnosť PharmaComp s. r.o.) ? popis aktuálnej ekonomickej situácie v spoločnosti PharmaComp s.r.o. (najmä v akom finančnom stave sa spoločnosť nachádza, a aké by mohlo mať zaplatenie vyrubenej dane dôsledky na ďalšie fungovanie a existenciu spoločnosti) ? stav k 31.05.2021 - interný doklad spol. PharmaComp s.r.o. ? vyčíslenie mesačných nákladov spoločnosti na zamestnancov (mzdy a s tým súvisiace plnenia) zo dňa 31.05.2021 ? zoznam zamestnancov (pseudonymizovaný - bez os. údajov) k 31.05.2021 ? zoznam majetku spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021 ? zoznam pohľadávok spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021 ? zoznam záväzkov spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021
9. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 29.09.2021, doručeným správnemu súdu dňa 29.09.2021 a zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu s tým, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhol zamietnuť. Zároveň žalobca predložil správnemu súdu administratívny spis.
10. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/200/2021 - 415 zo dňa 08.11.2021 o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol navrhnutý v správnej žalobe rozhodol tak, že tento návrh zamietol.
11. Žalobca dňa 26.11.2021 elektronicky doručil správnemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku, v ktorom totožne ako v predchádzajúcom návrhu uviedol, že sa domáha súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že ich odôvodnene považuje za nezákonné a dorub
zrážkovej dane za nesprávny a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca je presvedčený, že konanie vo veci samej je opodstatnené a dôvodné, pretože už dnes je podľa neho zrejmé z iných súdnych konaní, týkajúcich sa čo do podstaty rovnakej právnej otázky, avšak u iných daňových subjektov (dorub rovnakej dane na rovnakom základe a zdôvodnení), že rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení zrážkovej dane na takom základe a dôvodoch ako uplatnil žalovaný a prvostupňový orgán voči žalobcovi sú nezákonné, v súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/102/2020 zo dňa 28.07.2021, ktorým súd zrušil rozhodnutia finančných orgánov v obdobnej právnej veci, pričom podrobne zdôvodnil, že finančné orgány sa vôbec nevysporiadali s relevantnou argumentáciou žalobcov, poukazujúc na nesprávny výklad a aplikáciu ust. § 8 ods. 1 písm. l), ust. § 17 ods. 31 a ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ako „ZDP“) a podrobne poukázal s čím sa musia finančné orgány vysporiadať, pričom mal za to, že minimálne rovnaké vady ako vytkli žalovanému už iné súdy v obdobnej veci, má aj žalobou napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že odôvodnenie konkrétnych následkov okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí bolo z jeho strany už v prvom návrhu riadne a podrobne uvedené a zdôvodnené, a to napr.:
? hrozba straty obchodných partnerov a odmietnutia dodávania tovarov/služieb zo strany dodávateľov, ? strata spoľahlivosti voči bankám a finančným inštitúciám, ? zosplatnenie existujúcich úverových zmlúv, čo bude mať ďalšie nadväzujúce škodové následky na žalobcu, ? nemožnosť uchádzať sa o verejné zákazky, prihlasovať sa do verejných obstarávaní a nemožnosť ich realizovať, ? nemožnosť čerpať štátnu pomoc (napr. pandemické príspevky), alebo európske fondy, ? zablokovanie bankových účtov, čoho dôsledkom sa znemožní uhrádzanie akýchkoľvek peňažných záväzkov žalobcu voči dodávateľom a tým dôjde k omeškaniu s ich plnením, čo priamo povedie jednak k neschopnosti platiť dodávateľom za nákup tovaru na výkon podnikateľskej činnosti, platiť mzdové nároky zamestnancom a to všetko ku stavu platobnej neschopnosti), ? zablokovanie a následné speňažovanie ostatného majetku a zásob vo vlastníctve žalobcu, čo povedie ku priamemu obmedzeniu obchodnej činnosti, ? predajom hnuteľného majetku, ktorý žalobca potrebuje pre činnosť správnej veľkodistribučnej praxe môže prísť o povolenie vykonávať túto činnosť, ? existencia splatného nedoplatku v sume, ktorú nevie žalobca zaplatiť ani keby speňažil celý svoj majetok by v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami a stavom záväzkov žalobcu vrátane záväzkov po splatnosti, ktorých súpis bol predložený súdu v prílohe prvého návrhu, priamo a bezprostredne viedla ku platobnej neschopnosti a súčasne stavu predlženia žalobcu a teda jeho úpadku podľa ust. § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Žalobca vzhľadom k aplikácii zásady iura novit curia nepovažoval za potrebné ďalej súdu podrobne popisovať všeobecné následky samotného konkurzného konania a konkurzu na majetok žalobcu - ak osvedčil jeho priamu hrozbu v prípade žalobcu, pretože tieto dôsledky všetky vyplývajú priamo zo všeobecne záväzných právnych predpisov a všeobecne známej aplikačnej praxe a nastali by pri akomkoľvek právnom subjekte, teda sú a museli byť súdu známe. Žalobca zdôvodňoval a osvedčoval skutočnosti, ktoré sú spojené s ním konkrétne. Zároveň z ekonomických údajov o žalobcovi predložených súdu, bolo evidentné, že odvrátiť hroziaci konkurz na majetok žalobcu, vzhľadom na sumu dorubenej zrážkovej dane v súčte cez 14,3 mil. eur je bez rozhodnutia súdu o odkladnom účinku správnym žalobám (sp. zn. 1S/200/2021 a sp. zn. 2S/197/2021) nemožné.
12. Žalobca ďalej argumentoval tým, že v konaní sp. zn. 2S/197/2021 bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný, avšak žalobcovi stále hrozí okamžitý výkon rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, napadnutých v tomto konaní, ktorých predmetom bude vymáhanie peňažnej povinnosti v sume cez X,X mil. eur. Poukázal aj na ďalšie dôsledky okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí ako napr. vznik nákladov navyše, ktoré predstavujú ďalšiu neúnosnú záťaž pre žalobcu (napr. trovy daňovej exekúcie, úroky z omeškania), ktoré budú narastať až do vymoženia dorubenej dane. Zároveň mal za to, že osvedčil tú skutočnosť, že ak nebude priznaný správnej žalobe odkladný účinok a teda, nastanú popísané skutočnosti, ktoré dnes bezprostredne hrozia, tak úspešný výsledok súdnych konaní (o preskúmanie zákonnosti dorubov zrážkovej dane) nebude mať preňho už žiadny význam, pretože obnovenie pôvodného stavu už nebude možné. Všetky tieto konkrétne uvedené následky priamo stále hrozia.
13. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje výnimku a nie pravidlo a dal do pozornosti ustálený názor súdnej praxe, že v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky pre jeho priznanie a ktoré sú odôvodnené a osvedčené príslušnými dôkazmi, potom je súdna ochrana nárokovateľná. Preto nepriznanie súdom odkladného účinku správnej žalobe v prípade splnenia zákonných predpokladov, by predstavovalo zásah do jeho práva na spravodlivý proces a odňatie práva na poskytnutie náležiacej súdnej ochrany jeho majetkových práv. Uviedol, že netvrdil a ani netvrdí len hrozbu samotným výkonom daňovej exekúcie, ale tvrdí od začiatku, že výkon daňovej exekúcie, t. j. výkon napadnutých rozhodnutí mu spôsobí viaceré následky - jeho úplnú likvidáciu a ukončenie jeho podnikateľskej činnosti, konkurz vedúci k zrušeniu spoločnosti a jej zániku, prepustenie všetkých zamestnancov a ďalšie ním uvádzané a osvedčené skutočnosti, ktoré budú nezvratné a teda, jednoznačne intenzita týchto následkov je vážna a hroziaca škoda je značná. Argumentoval, že hroziace škodové následky sú preukázané priloženými listinnými dôkazmi o jeho aktuálnej ekonomickej situácii (k novému opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doložil nové aktualizované doklady). Mal za to, že správny súd posudzoval jeho prvý návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe úplne nesprávne, pretože vyvodil nesprávne a neúplné skutkové závery a nesprávne aplikoval právne normy upravujúce podmienky (zákonné predpoklady) pre priznanie odkladného účinku. Dodal, že vo verejnom záujme bolo práve to, aby bol odkladný účinok priznaný, pretože len tak bude umožnené, aby vykonával podnikateľskú činnosť, z ktorej bude mať príjem aj štát (cez dane, odvody, poplatky a pod.), pričom sa zachovajú pracovné miesta v regióne Žarnovica, kde pôsobí a zamestnáva ľudí, nedôjde k poškodeniu jeho obchodných partnerov a nenastane výpadok zásobovania v zdravotníckom sektore s ohľadom na súčasnú vážnu pandemickú situáciu. Zdôraznil, že sa v žiadnom prípade nesnaží vyhnúť plneniu svojich daňových povinností a nesúhlasil s dôvodmi uvedenými súdom v rozhodnutí, ktorým zamietol jeho návrh na priznanie odkladného účinku správne žalobe, nakoľko by to potom znamenalo, že každý kto sa domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe, by sa automaticky snažil vyhnúť splneniu daňovej povinnosti, čo však nie je správny a právne udržateľný záver.
14. Žalobca dôvodil, že opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podložil o nové skutočnosti, ekonomické a finančné údaje o spoločnosti, ktoré nechal spracovať pre účely tohto návrhu k najneskoršiemu dňu, ku ktorému to bolo možné vzhľadom na kompletnosť účtovných dokladov, a to ku 30.09.2021 (okrem výpisov z bankových účtov, ktoré sú k neskorším dátumom). Žiadal, aby správny súd prihliadol na to, že žalovaný sa k prvému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril len formálnym vyslovením nesúhlasu, ktorý však vôbec vecne neodôvodnil, z čoho možno vyvodiť, že nemá žiadne vecné námietky, pre ktoré by nemal byť odkladný účinok priznaný. Zastával názor, že je to dokonca aj v jeho záujme, aby sa predišlo prípadným škodám, ktoré by mohol spôsobiť výkonom napadnutých rozhodnutí, ak by boli v konaní vo veci samej napadnuté rozhodnutia zrušené. V kontexte aktuálnej ekonomickej situácie poukázal na následky, ktoré mu v dôsledku okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí bezprostredne hrozia a začínajú sa už aj prejavovať a ktoré predstavujú vážnu ujmu a vznik značnej škody na jeho strane. Uviedol, že opätovný návrh podal podľa ust. § 185 písm. a) SSP, t. j. z dôvodu, že mu hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škody ako aj iné vážne nenapraviteľné následky a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Uvedené osvedčuje žalobca priloženými dokladmi a to že je daný stav priamej a bezprostrednej hrozby okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ako prvý predpoklad podľa ust. § 185 písm. a) SSP). Tento je daný existujúcou možnosťou kedykoľvek a teda aj okamžite začať voči žalobcovi realizovať výkon napadnutých rozhodnutí, ktorými mu bola uložená peňažná povinnosť v sume cez X,X mil. eur, ktoré sú v tomto čase právoplatné, vykonateľné a spôsobilé byť exekučným titulom. Ak neexistuje súdne rozhodnutie o priznaní odkladného účinku voči napadnutým rozhodnutiam, finančné orgány nie sú nijako limitované v tom, aby začali vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku a jeho následnému exekvovaniu. Spôsoby a postupy, ktoré môžu finančné orgány vykonávať voči jeho majetku vyplývajú z ust. § 98 a nasl. Daňového poriadku, ide napr. o prikázanie pohľadávky (vrátane postihnutia všetkých bankových účtov spoločnosti), predaj hnuteľných vecí, odobratie peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, predaj nehnuteľností (dražba), predaj podniku alebo jeho časti a iné. Vzhľadom na výšku daňovej pohľadávky nemožno ani len pochybovať, že v dôsledku úkonov orgánu verejnej správy pri výkone napadnutých rozhodnutí, stratí dispozíciu s celým svojim majetkom, čo nemôže mať iný následok než ukončenie jeho ekonomickej činnosti a konkurz. Zároveň predložil súdu daňovú výzvu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101543086/2021 zo dňa 23.08.2021 na vymáhanie údajného
daňového nedoplatku na zrážkovej dani, voči ktorej podal podľa ust. § 80 ods. 1 Daňového poriadku námietku, ktorej nebolo vyhovené rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101869672/2021 zo dňa 05.10.2021. Uvedené dokazuje bezprostrednú možnosť začatia okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí, t. j. daňovej exekúcie na sumu cez X,X mil. eur.
Žalobca k opätovnému návrhu priložil nasledovné dôkazy:
- daňovú výzvu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101543086/2021 zo dňa 23.08.2021,
- rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101869672/2021 zo dňa 05.10.2021.
Ďalej uviedol, že je uňho daný stav, kedy môžu voči nemu nastať a pôsobiť iné právne následky napadnutého rozhodnutia (ako druhý predpoklad podľa ust. § 185 písm. a) SSP). Týmito inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí označuje vedenie a uverejnenie jeho spoločnosti v zozname daňových dlžníkov vedenom žalovaným v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami vyrubenou zrážkovou daňou vo výške X XXX XXX,XX eura, čo má za následok, že je týmto automaticky vylúčený z účasti vo verejných obstarávaní a to pre nesplnenie podmienky osobného postavenia pre účasť vo verejných obstarávaniach podľa ust. § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na predmet podnikania - veľkodistribúcia liekov, zdravotníckych pomôcok, zdravotníckeho materiálu, je pri svojej činnosti vo významnej miere zameraný práve na dodávky pre verejný sektor, kde je nevyhnutná jeho účasť a následne úspech vo verejnom obstarávaní. Uviedol, že nemožnosť účasti vo verejných obstarávaniach mu spôsobuje ušlý zisk na zákazkách, ktoré by mohol úspešne vysúťažiť. Skutočnosť, že je vo verejných obstarávaniach úspešný preukázal zoznamom zmlúv s verejnými obstarávateľmi, ktoré za obdobie 30.11.2020 - 21.10.2021 uzatvoril. Z uvedeného vyplýva aj suma obratov dosiahnutých na verejných zákazkách v sume X XXX XXX,XX eura (po odpočítaní vysúťažených, ale zrušených súťaží). Strata možnosti získať verejné zákazky tak preňho znamená významné straty a teda značné škody. Možnosť overiť si zoznam týchto zmlúv a ich obsah je súdu daná prostredníctvom nahliadnutia do Centrálneho registra zmlúv na tomto linku: U.:/..B..G..J.-J.-S.?I. a na dôkaz týchto tvrdení preložil správnemu súdu: zoznam zmlúv, ktoré sú výsledkom verejných obstarávaní uzatvorených medzi zmluvnými stranami - žalobcom ako dodávateľom a orgánom verejnej moci za obdobie 30.11.2020 - 21.10.2021. Existencia daňového nedoplatku, ktorý nevie zaplatiť bez toho, aby došlo k jeho zrušeniu v dôsledku konkurzu, taktiež bráni akejkoľvek jeho možnosti žiadať a uchádzať sa o akékoľvek verejné prostriedky - dotácie (COVID príspevky, eurofondy). Napr. podmienkou pre využitie príspevkov poskytovaných v súvislosti s pandémiou COVID-19 je pritom podľa ust. § 70 ods. 7 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby mal subjekt splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dani z príjmov. Iným právnym následkom napadnutých rozhodnutí je taktiež započítavanie daňových preplatkov a nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov na DPH na úhradu vyrubenej zrážkovej dane, ktoré mu boli k dnešnému dňu zadržané na účely ich započítania správcom dane vo výške XXX XXX,XX eura, pričom ide o finančné prostriedky, s ktorými žalobca počítal na účely plnenia záväzkov voči svojim dodávateľom, avšak ich nevyplatenie žalobcovi spôsobilo negatívny vplyv na nárast záväzkov voči dodávateľom.
K uvedenému predložil súdu dôkazy: ? Zoznam započítaných pohľadávok správcom dane voči daňovým preplatkom/nadmerným odpočtom na DPH, ? Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101202697/2021 zo dňa 12.07.2021 o nevrátení daňového preplatku na dani z príjmov za zdaň. obdobie roku 2020, ? Oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101493171/2021 zo dňa 13.08.2021, ? Oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101719117/2021 zo dňa 13.09.2021.
Podľa žalobcu tieto následky, ktoré správca dane realizuje ako priamy dôsledok napadnutých rozhodnutí mu spôsobujú vzhľadom na ďalšie súvisiace skutočnosti, že mu významne klesajú disponibilné finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na plnenie svojich záväzkov, čo negatívne ovplyvňuje jeho platobnú schopnosť voči dodávateľom, čo pri dlhodobom uplatňovaní bude viesť ku platobnej neschopnosti podľa zákona č. 7/2005 Z.z., a tá k vyhláseniu konkurzu a na to nadväzujúcim následkom s negatívnymi dopadmi aj na samotných obchodných partnerov žalobcu. Pokiaľ by bol podľa žalobcu priznaný odkladný účinok správnej žalobe, tieto finančné prostriedky budú vyplatené žalobcovi, ktorý má na ich zaplatenie právny nárok, žalobca ich bude môcť využiť na výkon svojej podnikateľskej
činnosti. Opísanými hroziacimi právnymi následkami napadnutých rozhodnutí žalobcovi hrozia uvedené značné hospodárske i finančné škody a iná vážna ujma. Zdôraznil, že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a v dôsledku iných právnych následkov mu hrozia nasledovné následky, ku ktorým priamo uviedol aj zdôvodnenie a čím ich osvedčuje:
A) Hroziaci následok okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu u žalobcu:
? zablokovanie bankových účtov žalobcu, ? započítavanie všetkých daňových preplatkov a prípadných nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov na DPH › ich nevyplatenie žalobcovi, t. j. zníženie finančných prostriedkov na dispozíciu pri platení záväzkov, ? zabezpečovacie úkony na majetok žalobcu, ktoré obmedzia právo žalobcu disponovať s majetkom a jeho následné speňažovanie (tu spadajú aj zásoby tovaru, napr. lieky alebo iný tovar, ktorý má žalobca určený pre zmluvných odberateľov na účely splnenia zmluvných dodávok/objednávok, motorové vozidlá so špeciálnym vybavením (na prepravu liekov, kde sa musia dodržiavať osobitné podmienky prepravy), špeciálne zariadenia na skladovanie a prepravu tovaru (napr. liekov) ako sú špeciálne chladničky, boxy a pod., ? vznik ďalších nákladov ako sú náklady daňovej exekúcie, sankcie, poplatky, úroky z omeškania, ? výpoveď a/alebo predčasné zosplatnenie kontokorentného úveru žalobcu na základe Zmluvy o úvere č. 35/2015/UZ zo dňa 20.01.2015 s VUB banka, a. s., na základe jej čl. 6 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre úvery, čl. 10 písm. (e) alebo (k) čo povedie:
- ku výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. 1020/2020/ZZ medzi žalobcom a VUB banka, a. s. zo dňa 05.08.2020, ktorá zabezpečuje predmetný kontokorentný úver žalobcu,
- uplatneniu nárokov z osobného ručenia za predmetný úver, ktoré poskytli fyzické osoby spojené so spoločnosťou PharmaComp s.r.o., ktoré týmto budú negatívne dotknuté vo významnej miere.
B) Nadväzujúce následky, ktoré predstavujú hrozbu závažnej ujmy, značnej finančnej hospodárskej škody:
- významný pokles finančných prostriedkov, ktoré má žalobca k dispozícii pre výkon podnikateľskej činnosti,
- strata spoľahlivosti voči bankám a finančným inštitúciám,
- strata spoľahlivosti voči obchodným partnerom, strata obchodov a obchodných príležitostí,
- nemožnosť platiť peňažné záväzky voči dodávateľom alebo iným oprávneným subjektom, čo povedie
- k negatívnym dopadom na tretie subjekty - obchodných partnerov žalobcu,
- k prerušeniu, resp. úplnému zastaveniu dodávok tovarov alebo služieb zo strany dodávateľov, čo povedie
- k nemožnosti plnenia zmluvných dodávok voči odberateľom žalobcu, na základe ktorých zmluvní partneri, vrátane subjektov verejnej moci očakávajú dohodnuté plnenia - dodávky tovarov (zdravotnícky materiál, lieky a pod.), a uplatneniu sankcií a zodpovednostných nárokov,
- ku strate dôveryhodnosti žalobcu ako odberateľa i dodávateľa,
- k ukončeniu obchodných vzťahov s dodávateľmi i odberateľmi,
- ku prepúšťaniu zamestnancov,
- nemožnosť platiť mzdy a súvisiace nároky a platby zamestnancom, čo povedie
- ku prepusteniu všetkých zamestnancov spoločnosti (v súčasnosti na HPP v počte 26),
- k negatívnym dopadom na tretie osoby - zamestnancov spoločnosti, pričom v okrese Žarnovica bola ku 31.10.2021 miera evidovanej nezamestnanosti vo výške 7,95 % čo je nad celoslovenským priemerom v hodnote 6,79 %). Vzhľadom k tomu, že žalobca bude obmedzený produkovať obraty zo svojej činnosti a suma dorubenej zrážkovej dane, ktorá je predmetom tohto konania vo veci samej (6.585.910,65 eur) v súčte s ostatnými záväzkami žalobcu (8.698.437,00 eur) presahuje sumu celého jeho majetku (10.351.064,00 eur), nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní povedie k stavu predlženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. a okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia povedie ku stavu platobnej neschopnosti žalobcu, čo povedie k úpadku a povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
15. Žalobca opakovane uviedol, že nepriznaním odkladného účinku dôjde uňho k predĺženiu, k platobnej neschopnosti a na to nadväzujúci stav úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré priamo vedie k povinnosti štatutára podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu, čím dostane do právnej dispozície (rozhodovacej právomoci) nad spoločnosťou, ktorá prejde do rúk určeného konkurzného správcu, stratí právnu dispozíciu nad vedeným súdnym konaním pri uplatňovaní práv žalobcu, dôjde k speňažovaniu celého jeho majetku, vrátane zásob, k ukončeniu podnikateľskej činnosti, k nemožnosti splniť záväzky voči dodávateľom, k nemožnosti splniť záväzky voči zmluvným odberateľom čo povedie k uplatneniu zmluvných sankcií z dôvodu porušení zmlúv, k ukončeniu platných zmlúv s odberateľmi, k ohrozeniu zásobovania dôležitých subjektov - poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a lekární, orgánov verejnej moci liekmi, zdravotníckymi pomôckami (ochranné pomôcky), a to najmä v tomto čase šírenia pandémie COVID-19, k prepusteniu všetkých zamestnancov spoločnosti (v súčasnosti na HPP v počte 26), k len čiastočnému uspokojeniu jeho záväzkov (podľa výťažku z predaja jeho majetku), k zrušeniu spoločnosti ako právnickej osoby a jej následný zánik, k definitívnej strate možnosti domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov, k odňatiu práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v tomto konaní vo veci samej a tiež v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 2S/197/2021, čo žalobca považuje za odňatie práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že jedine priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní odvráti tieto hroziace negatívne následky, vďaka čomu bude môcť ďalej vykonávať svoju ekonomickú činnosť, uchádzať sa o verejné zákazky, plniť povinnosti voči obchodným partnerom, zachovať pracovné pomery svojich zamestnancov a pokračovať v tomto konaní vo veci samej, čím sa zamedzí vzniku závažnej ujmy, značnej škody na jeho strane. Na dôkaz uvedených skutočností žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy:
- riadnu účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za rok 2020,
- priebežnú účtovnú závierka spoločnosti PharmaComp s.r.o. za obdobie 01.01.2021 - 30.09.2021,
- hlavnú knihu za účtovný rok 2021, stav ku 30.09.2021,
- inventúrny súpis dlhodobého majetku spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku dňu 30.09.2021,
- zoznam záväzkov spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku 30.09.2021,
- zoznam pohľadávok spoločnosti PharmaComp s.r.o. ku 30.09.2021,
- zoznam zamestnancov na hlavný pracovný pomer ku 30.09.2021,
- interný doklad spol. PharmaComp s.r.o. - vyčíslenie mesačných nákladov spoločnosti na zamestnancov (mzdy a s tým súvisiace plnenia) zo dňa 30.09.2021,
- stavy bankových účtov spoločnosti PharmaComp s.r.o. v bankách: VUB banka_flexibiznis účet (kontokorent ku 31.10.2021), VUB banka_bežný účet (ku 31.10.2021), Fio banka_bežný účet (ku 20.09.2021), J&T banka (ku 2.11.2021)
- zmluvu spoločnosti PharmaComp s.r.o. s VUB banka, a.s. o kontokorentnom úvere č. 35/2015/UZ zo dňa 20.01.2015,
- dodatok č. 8 k tejto zmluve, ktorý určuje limity a obdobia pre poskytnutie finančných prostriedkov, zo dňa 15.01.2021,
- zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. 1020/2020/ZZ medzi žalobcom a VUB banka, a.s. zo dňa 05.08.2020 + Prílohy
- zoznam započítaných pohľadávok správcom dane voči daňovým preplatkom/nadmerným odpočtom na DPH,
- rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101202697/2021 zo dňa 12.07.2021 o nevrátení daňového preplatku na dani z príjmov za zdaň. obdobie roku 2020,
- oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101493171/2021 zo dňa 13.08.2021,
- oznámenie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101719117/2021 zo dňa 13.09.2021,
- upovedomenie o odklade exekúcie č. 217EX 1214/21 zo dňa 16.11.2021 vedenej na sumu XX.XXX,XX eur s prísl. vedenej v prospech oprávneného, spol. F. H. G.,
- zoznam zmlúv medzi žalobcom ako dodávateľom a orgánom verejnej moci za obdobie 30.11.2020 - 21.10.2021 (zmluvy, ktoré sú výsledkom verejných obstarávaní),
- ekonomickú analýzu (Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na spoločnosť PharmaComp s r.o.) - aktualizovaná,
- krátky popis aktuálnej ekonomickej situácie v spoločnosti PharmaComp s.r.o. (najmä v akom finančnom stave sa spoločnosť nachádza, a aké by mohlo mať zaplatenie vyrubenej dane dôsledky na ďalšie fungovanie a existenciu spoločnosti) - stav k 31.10.2021.
16. Čo sa týka jeho súčasnej ekonomickej situácie, žalobca uviedol, že v súčasnosti je jeho hlavným zdrojom financovania podnikateľskej činnosti práve kontokorentný úver od VUB banka, a. s. kde má
schválený úverový rámec X XXX XXX eur, pričom skutočné čerpanie tohto úveru je ku dňu 31.10.2021 vo výške X XXX XXX,XX eura, čiže 99,66 % úveru je vyčerpaného, k ďalšiemu čerpaniu zostáva suma X XXX,XX eura, čo nie je suma spôsobilá vyriešiť jeho ťaživú finančnú situáciu. Vysoké percento vyčerpania úveru v spojení s ostatnými ekonomickými ukazovateľmi (pomer záväzkov) + evidovaným sporným nedoplatkom na zrážkovej dani vo výške cez X,X mil. eur svedčia, že ďalšie cudzie zdroje financovania nevie získať. Zároveň žalobca uviedol, že tento úver je zabezpečený záložným právom na všetky súčasné a budúce zásoby, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti PharmaComp s.r.o. ako záložcu, čo znamená, že v prípade jeho zosplatnenia, ktoré v dôsledku výkonu napadnutých rozhodnutí hrozí, budú všetky zásoby speňažované v prospech banky. Žalobca uviedol, že z evidencie záväzkov vyplýva, že má ekonomické problémy s nedostatkom finančných prostriedkov na úhrady svojim dodávateľom, pričom k 30.09.2021 eviduje záväzky v sume X XXX XXX,XX eura. Zdôraznil, že všetky záväzky voči štátu (okrem spornej zrážkovej dane, ktorej dorubenie je predmetom súdneho prieskumu) a zamestnancom, má splnené. Eviduje pohľadávky a to celkovo vo výške X XXX XXX,XX eura voči svojim odberateľom, pričom úhrady týchto pohľadávok používa na úhrady záväzkov voči dodávateľom. Príjmy z týchto pohľadávok mu slúžia na účely prevádzkovania podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že akonáhle by došlo k blokácii predmetných bankových účtov na sumu dorubenej spornej dane (cez X,X E.. eur) v dôsledku výkonu napadnutých rozhodnutí, úplne by stratil možnosť platiť svoje záväzky. Účtovne žalobca eviduje majetok v sume XX XXX XXX eur, ktorý je tvorený:
- dlhodobým (neobežným) majetkom v ocenení brutto - XXX XXX eur,
- obežným majetkom vo výške XX XXX XXX eur, ktorý je tvorený zásobami (tovar + materiál) určený na obchodnú činnosť žalobcu spolu vo výške X XXX XXX eur a pohľadávkami spolu vo výške X XXX XXX eur, stavom finančných účtov vo výške 4 681 eur a časovým rozlíšením vo výške XX XXX eur.
Z uvedeného je evidentné, že žalobca nedisponuje majetkom, ktorý by vedel aktuálne využiť na zlepšenie svojej ekonomickej situácie, ale celý jeho majetok a prichádzajúce finančné prostriedky sú určené a používané na výkon podnikateľskej činnosti (zásoby sú určené na ich predaj odberateľom a úhrady pohľadávok na úhrady záväzkov voči dodávateľom).
17. Žalobca v opätovnom návrhu tvrdil a hrozbu viacerých škôd a vzniknutú ujmu závažného charakteru odôvodnil dôvodmi v spojení s aktuálnym skutkovým stavom jeho spoločnosti. Hroziaca ujma a škody, na ktoré žalobca poukazuje a ich hrozbu osvedčuje, sú priamo na seba naviazané a vzájomne sa budú prelínať a podmieňovať sa v tom zmysle, že ak nastane niektorá z nich jej dôsledky „aktivujú“ okolnosti, ktoré vyvolajú ďalšie okolnosti a spustí sa tzv. domino efekt, pričom konečným dôsledkom bude krach obchodnej spoločnosti PharmaComp s.r.o., ukončenie jej podnikateľskej činnosti, rozpredanie celého majetku v konkurze, prepustenie všetkých zamestnancov, zrušenie a zánik spoločnosti, výmaz z obchodného registra a tým aj nemožnosť uplatňovať svoje práva v konaní vo veci samej (čomu bude predchádzať strata dispozície s týmto konaním, ktorá prejde na konkurzného správcu). Žalobca zastával názor, že ak má dôjsť k úplnému zlikvidovaniu spoločnosti v dôsledku okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí a ich iných právnych následkov, tak možno hovoriť o hrozbe škody vo výške hodnoty spoločnosti (podniku), ktorý zanikne. Uviedol, že na účely tohto návrhu a ústavnej sťažnosti dal vypracovať orientačné ocenenie hodnoty spoločnosti PharmaComp s.r.o., ktorá predstavuje sumu vo výške X XXX XXX eur. prepočet hodnoty spoločnosti PharmaComp s.r.o. vyčíslený na sumu X XXX XXX eur určuje hodnotu firmy ku dátumu 22.11.2021, pričom pri jeho stanovení sa postupovalo na základe podnikateľskej (výnosovej) metódy, pri ktorej sa určí hodnota podniku na základe odčerpateľných zdrojov, ktoré podnik vytvorí v budúcnosti v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení hodnoty majetku. V tomto predbežnom vyčíslení nie je zahrnutá suma nemajetkových škôd a ušlého zisku, ktorý by spoločnosť dosahovala, ak by sa jej poskytla požadovaná ochrana a ak v konečnom dôsledku súdny spor vo veci samej dopadne v prospech žalobcu. Opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia správnych súdov, a to: uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: 5S/124/2013 zo dňa 05.08.2013, uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn.: 20S/41/2017 zo dňa 20.07.2017, uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn.: 20S/110/2016 zo dňa 27.04.2017. K citovaným rozhodnutiam správnych súdov zhrnul, že opätovný návrh žalobcu je odôvodnený rovnakými hroziacimi následkami a s nimi spojenými hroziacimi škodami a ujmou, ktoré boli tvrdené aj v týchto iných citovaných prípadoch. Tvrdené ekonomické dôsledky hroziace žalobcovi sú obdobné ako boli aj v odkazovaných prípadoch, kde správne súdy priznali odkladný účinok správnym žalobám, a zároveň žalobca osvedčil, že tieto dôsledky mu reálne hrozia. Mal za to, že priznanie navrhovaného odkladného účinku správnej žalobe v tejto veci nie je v rozpore s verejným záujmom, práve naopak je plne vo verejnom záujme. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžfk/38/2019 zo dňa 28. 04. 2020, v ktorom bol vyslovený záver (bod 32. rozsudku) „Kasačný súd sa pri svojich právnych úvahách o úmysle zákonodarcu pristavil aj pri otázke ochrany verejného záujmu spočívajúcej v potenciálne hroziacom účelovom zbavení sa majetku žalobcu ako daňového dlžníka po zrušení preskúmavaného rozhodnutia,...“.
18. Na záver pre účely vylúčenia akýchkoľvek pochybností o dôvodnosti tohto opätovného návrhu uviedol, že odvrátenie nepriaznivých účinkov daňovej exekúcie nemožno v tomto prípade dosiahnuť prostriedkami podľa ust. § 57 Daňového poriadku, nakoľko vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku nemožno podmieňovať tým, že by mal žalobca najprv uplatniť inštitúty podľa Daňového poriadku (napr. odloženie daňovej exekúcie podľa ust. § 95 ods. 2 s poukazom na ust. § 96 ods. 1 písm. a) alebo b) Daňového poriadku. Tento záver je podľa žalobcu jednoznačný aj vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia o priznaní odkladného účinku, kde súdy takúto možnosť ani len nezvažujú, jednak tento postup nie je v dispozícii daňového subjektu a jednak ani prípadný inštitút odkladu platenia dane a povolenia splátok (ust. § 57 Daňového poriadku) v tomto prípade neprichádza do úvahy, a to pre zjavnú nemožnosť splnenia podmienok (požadovaná suma zabezpečenia, ktorou žalobca nedisponuje ak vyplýva z jeho ekonomických výkazov a ekonomickej analýzy). Ďalšou prekážkou týchto inštitútov je vyžadovaná písomná dohoda so správcom dane, ktorej predmetom je uznanie daňového nedoplatku zo strany daňového dlžníka, ktoré sa súčasne zabezpečuje touto zmluvou. Zabezpečenie sa spravuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Z dôvodu zamietnutia pôvodného návrhu a podania opätovného návrhu nechal žalobca vypracovať aktualizáciu odborného posudku, ktorá podľa žalobcu zohľadňuje všetky relevantné údaje, aktuálne a platné u žalobcu ku dňu aktualizácie 16.11.2021.
19. Žalovaný sa vyjadril k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením zo dňa 03.01.2022, doručeným správnemu súdu dňa 03.01.2022 tak, že ho rovnako navrhuje zamietnuť.
20. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
22. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
23. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
24. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, t. j. žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
25. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako aj v opätovnom návrhu, dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane - rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 1001109459/2021 zo dňa 22.01.2021, ktorým bola podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového poriadku, žalobcovi (daňovému subjektu) vyrubená daň na dani z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume X XXX XXX,XX eura, by sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu finančnú a majetkovú situáciu (preukázanú predloženými dôkazmi a opätovnými dôkazmi) stal platobne neschopným upozorňujúc na hrozbu likvidačných následkov na spoločnosť a následného exekučného a konkurzného konania (v opätovnom návrhu podrobne zdôvodnené). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ust. § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu, ktorou odôvodňoval potrebu priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok, náležite preukázal v opätovnom návrhu priloženými dôkazmi. Po preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa 03.08.2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021. Dôvody uvedené v opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubenej dane na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume X XXX XXX,XX eura, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť, s dopadom i na ďalšie subjekty (zamestnancov a obchodných partnerov žalobcu). Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale „len“ k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).