Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/42/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina

Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci

odsúdeného M. U. pre trestný čin vraždy sčasti dokonaný, sčasti nedokonaný

spolupáchateľstvom vo forme pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2

písm. a/, písm. b/, písm. e/, písm. f/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41

ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo 6. novembra 2014, sp. zn. , na neverejnom

zasadnutí 10. decembra 2014, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného M. U. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 2. februára 1993, sp. zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 1994, sp. zn.

bol odsúdený M. U. uznaný vinným z:

- v bodoch 1A, 1D, 7 sčasti dokonaného sčasti nedokonaného vo forme pokusu podľa

§ 8 ods. 1 Tr. zák. sčasti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a sčasti

samostatného trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/,

písm. e/, písm. f/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1

Tr. zák.

- v bodoch 1A až 1E trestného činu vzbury väzňov podľa § 172 ods. 1 Tr. zák.

- v bode 1A až 1E trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 171 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

- trestného činu útoku na verejného činiteľa čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 Tr. zák., a to v bode 1B podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3

ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., v bode 1C podľa

§ 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

- v bodoch 1C, 2, 3, 5 trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

- v bode 1C trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

- v bode 1E trestného činu brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

- v bode 1E trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/,

písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.

Za to mu bol podľa § 219 ods. 2 s použitím § 35 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 29 ods. 3

Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložený trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ho súd na výkon uloženého trestu zaradil

do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Dňa 13. júna 2014 odsúdený M. U. podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý

odôvodnil tým, že podľa jeho názoru vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré súdu neboli

skôr známe a ktoré by mohli v spojení s už doposiaľ známymi dôkazmi privodiť

iné rozhodnutie o vine a treste. Už od roku 1993 sa v konaní pred Krajským súdom

v Bratislave obhajoval tým, že poškodeného F. S. nezavraždil, ani raz ho nebodol a v súčasnej

dobe podľa neho existuje očitý svedok D. B., ktorý mal vidieť ako poškodeného S. bodá

nožom T. P.. Uvedený svedok mu to mal povedať s tým, že sa mu ospravedlňoval,

že nemohol pred súdom vypovedať pravdu lebo sa obával spoluodsúdených, najmä O. H.,

ako aj príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže. Navrhol mu, aby vo veci podal žiadosť

o obnovu konania s tým, že tieto skutočnosti pred súdom dosvedčí, t.j. že povie aj to, prečo

T. P. poškodeného F. S. zavraždil.

Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd jeho návrhu na povolenie obnovy konania

vyhovel, obnovu konania povolil a zároveň zrušil rozsudok, ktorým mu bol uložený trest

odňatia slobody na doživotie.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 6. novembra 2014, sp. zn. podľa

návrh odsúdeného M. U. na povolenie obnovy konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť odsúdený M. U., ktorú bližšie

neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti odsúdeného M. U.

preskúmal v rozsahu správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil,

že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V zmysle súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,

ak nezistí podmienky obnovy konania podľa

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo

skutočnosti alebo dôkazy uvedené v tomto ustanovení. V konaní o povolení obnovy konania

v zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť

všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia s výnimkou uvedenou v ustanovení

kedy sa uplatňuje zásada beneficium cohaesionis. Z týchto dôvodov je súd v zásade

oprávnený sa zaoberať iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha povolenia

obnovy konania. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý

je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové

skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný

v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce

v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede tzv.

spolupracujúceho svedka). Pod iným rozhodnutím o vine sa chápe napr. zistenie nových

skutočností alebo dôkazov, po vykonaní a vyhodnotení ktorých by mohol byť vyslovený

odsudzujúci rozsudok namiesto oslobodzujúceho rozsudku, alebo tiež naopak, prípadne

ak by mohlo byť konanie páchateľa posúdené ako priestupok, či zistenie podmienok

umožňujúcich zastavenie trestného stíhania a pod. Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo

k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť,

pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. V konaní o povolení obnovy nemožno

preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie

sa v zmysle ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky,

či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd

nové, skôr neznáme.

V súlade s vyššie uvedenými úvahami a s dôkazmi, ktoré predložil odsúdený M. U.,

je potrebné vysloviť, že jeho návrhu na povolenie obnovy konania nebolo možné vyhovieť,

pretože zákonné podmienky pre takýto postup v posudzovanom prípade splnené neboli

a preto krajský súd rozhodol zákonným spôsobom a svoje rozhodnutie aj v potrebnom

rozsahu odôvodnil.

Najvyšší súd sa stotožnil so závermi krajského súdu, že dôkazy označené odsúdeným

M. U., na ktorých založil svoju obhajobu, nemožno považovať za dôkazy nové, pretože

konajúcim súdom boli známe už v pôvodnom konaní. Už v tom čase bolo spoľahlivo

preukázané, že odsúdený D. B., ktorý mal v konaní o povolení obnovy konania vystupovať

ako svedok, sa v kritickom čase na mieste vraždy poškodeného F. S. nenachádzal a z toho

dôvodu jeho svedectvo nemôže samo o sebe alebo v spojení s už známymi skutočnosťami

a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného M. U.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom

uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Richard Bureš

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová