Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/147/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P. so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.., so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanej S., za

ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. októbra 2013 sp. zn. 4 Co

265/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Spišská Nová Ves ţalobu,

ktorou sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Spišská Nová Ves,

preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby

Krajský súd v Košiciach rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12

ods. 1 ).

Okresný súd Spišská Nová Ves povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku

zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil

na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach ( ).

2

Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. októbra 2012 sp. zn.

rozhodol, ţe sudkyňa Okresného súdu Spišská Nová Ves, J. nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 19. decembra 2012 č. k. -23

vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa

poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len

„“).

Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19. decembra 2012 č. k.

-23 napadla ţalobkyňa odvolaním. Argumentovala najmä tým, ţe v danom

prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toto istého

stupňa ( ). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa

poprela), nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom

prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. októbra 2013 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenia potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého

stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú

proti sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves ( ) v rámci návrhu na prikázanie

veci; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho

poplatku za námietku zaujatosti. Podľa v znení

platnom do 30.9.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom, čo nemá vplyv na zákonnú povinnosť ţalobkyne zaplatiť súdny poplatok

za vznesenú námietku zaujatosti. Súd preto správne vychádzal pri vyrúbení súdneho poplatku

za vznesenie námietky zaujatosti z poloţky č. 17a Sadzobníka.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku , o povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za námietku zaujatosti, napadla ţalobkyňa dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutia

súdov oboch niţších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila tým, ţe v predmetnej veci sa nepodal návrh na začatie konania,

3

hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom, a ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie

konania povaţovala nepodanie námietky zaujatosti, pretoţe to nebolo obsahom jej vôle.

Neexistujúcu námietku zaujatosti nebolo moţné spoplatniť. Za odňatie moţnosti konať pred

súdom povaţovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho,

ţe išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená ţalovaná ujma.

Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie

konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemoţno podriadiť pod ţiaden

dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , , , ).

Dovolanie ţalobkyne preto podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ d/ netvrdila a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je

prípustné.

Nedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta

(tam, kde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania, ktorý v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu.

Tento nedostatok zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa podala návrh na začatie

konania (ţalobu) 27.9.2012 a vychádzajúc z jej obsahu ( ) moţno ustáliť, ţe

ţalobkyňa ním uplatnila nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. a navrhla tieţ prikázať vec inému súdu z dôvodu, ţe sudcovia Okresného

súdu Spišská Nová Ves sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčení so zreteľom

na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrh (ţalobu), ako procesnoprávny

úkon účastníka konania, ktorou ţalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci z právneho vzťahu

medzi účastníkmi konania (ţalobcom a ţalovaným), ale súčasne (vzniesla) uplatnila aj

námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti,

nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, ale vzniká vzťah osobitný finančno-právny

(poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa § 79

ods. 1 nie je potrebný. Pre vznik tohto vzťahu je relevantné samotné uplatnenie

námietky zaujatosti zo strany účastníka konania, pričom takáto námietka môţe byť uplatnená

buď samostatným podaním (v konaní, ktoré je uţ začaté) alebo môţe tvoriť aj súčasť iného

podania (tak ako v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie konania – v ţalobe).

Prikázanie veci v zmysle ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy,

ak súd nemôţe vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí byť

vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je

teda „viazaná“ na ustanovenie , z ktorého vyplývajú skutočnosti

zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Takáto

námietka (a s ňou spojená nutná delegácia) nemôţe byť predmetom samostatného súdneho

konania, ale takého konania, ktoré sa vo veci uţ začalo na návrh (ako sa to stalo aj

v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť, či majú relevantný vzťah

k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Bez konkrétnej veci, nemôţu byť ani

účastníci konania, ani ich zástupcovia.

Moţno ešte uviesť, ţe v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje

o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť

súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uloţení poriadkovej pokuty,

trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom

samostatnom (súbeţne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom.

Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho

súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania – ţaloba. Aj vtedy, keď

súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo

o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní,

ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (ţaloby). Len ak takéto občianske súdne

konanie ako celok prebehlo napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na jeho začatie (ţaloba), hoci

bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle

6

Tvrdenie, ţe v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď ţalobkyňa

nevzniesla námietku zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237

ods. 1 písm. e/ ; dovolateľka ním totiţ zamieňa stav, keď nebol podaný ţiadny návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom

konanie bolo (podaním ţaloby) riadne začaté a v jeho rámci bol vyrubený súdny poplatok.

Pokiaľ ţalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn.

, , ). Odňatie moţnosti konať pred súdom,

ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa

judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“

zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté

právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.

V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností,

ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník

v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného

právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto je

námietka ţalobkyne v tomto smere nedôvodná.

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, ţe právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

7

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2

, v spojení s ustanovením Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá

odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré ţalobkyňou predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne

a v dostatočnom rozsahu, pričom tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalobkyne

uvedenými v odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotoţnil s názorom súdu

prvého stupňa v tom, ţe z hľadiska obsahového v podanej ţalobe išlo aj o námietku zaujatosti

vznesenú proti sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves; za správny označil tieţ

následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,

prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, ţe

táto odpoveď ţalobkyňu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre

zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti konať pred súdom

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv či poţiadaviek ţalobkyne.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, ţe uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

8

ods. 1 ). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe určitého sudcu sú

dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez

ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, ţe

dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo na súde, ktorý

údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci

zaloţil zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona

č.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,

aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, ţe ţalobkyňa

nebola v dovolacom konaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

); vzal tieţ na zreteľ, ţe v dovolacom konaní procesne úspešná ţalovaná nepodala návrh

na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení

s a ).

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková