Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/405/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. K., bývajúceho v L.,

2/ B. K., bývajúcej v L., proti žalovanému H., so sídlom v J., IČO : X., o nariadenie

predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. mája

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh žalobcov na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 5. marca 2014 č. k. -13

nariadil predbežné opatrenie v znení, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného

práva podľa zmluvy z 10. decembra 2007 dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v kat. území L., zapísaným na LV č. X. parcele č. X. – zastavané plochy a

2

nádvoria vo výmere X. m, parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere

22

X. m, parcele č. X. – záhrady vo výmere X. ma dom so súpisným číslom X. na parcele č.

X. a to najmä zdržať sa predaja týchto nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby, až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení citoval príslušné ustanovenia

, poukázal na predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia podľa

a listinné dôkazy predložené k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol,

že žalobcovia nepresne uvádzajú, že zmluvu o splátkovom úvere uzavreli so žalovaným, lebo

z jej kópie vyplýva, že bola uzavretá medzi S., so sídlom v B., t. j. právnym predchodcom

žalovaného. Samotná zmluva o zriadení záložného práva k predmetným

nehnuteľnostiam bola uzavretá medzi touto spoločnosťou a žalobcami. Podľa oznámenia

2

o začatí výkonu záložného práva mal súd za preukázané, že táto spoločnosť zmluvou

o postúpení pohľadávok č. X. z 13. decembra 2013 postúpila žalovanému pohľadávku

vedenú proti žalobcom vo výške 139 792,27 € s prísl., čím je daná pasívna legitimácia

v konaní označeného subjektu. Žalovaný 31. januára 2014 ako záložný veriteľ podľa § 151l/

oznámil žalobcom začiatok výkonu záložného práva

k nehnuteľnostiam, realizovaného formou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti, ku ktorým má záložný veriteľ zriadené záložné právo. Nakoľko žalobcovia sa

domáhajú v danom konaní zákazu výkonu záložného práva, súd mal za to, že je dôvodná

dočasná úprava pomerov účastníkov predbežným opatrením. Za predpokladu, že bude návrhu

vo veci samej vyhovené a žalovaný by pristúpil k výkonu záložného práva ešte pred takýmto

rozhodnutím, došlo by k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalobcov a realizáciou

záložného práva by bolo dotknuté aj právo tretej osoby, t. j. vydražiteľa. Vyslovil, že

o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného uznesením z 29. mája 2014 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol. Dospel k záveru o dôvodnosti odvolacích námietok žalovaným. Poukázal

na predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia vyplývajúce z citovanej pozitívno-

právnej úpravy, ktoré v ďalšom rozobral. Vychádzajúc z predmetu konania v danej veci

uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné nariadiť predbežné opatrenie tam, kde by išlo

o úpravu faktických vzťahov upravených medzi účastníkmi konania a kde by nešlo o úpravu

predbežnú, ale konečnú resp., že by sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný stav

v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania. Napokon, že by obsah predbežného

opatrenia mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním

neprejudikovalo konečné riešenie veci a predbežným opatrením možno niekoho obmedziť

vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len prechodne. V tomto smere poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a na závery

z neho vyplývajúce. Predbežné opatrenie nie je možné nariadiť na základe tvrdení žalobcov,

ktorí porušili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere z 10. decembra 2007 bez

preukázania bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia nikdy nerozporovali skutočnosť, že by

boli dlžníkmi žalovaného a relevantným spôsobom ani výšku voči ním uplatnenej

pohľadávky. Napriek viacerým výzvam nikdy existenciu a výšku pohľadávky nespochybnili.

Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu považoval za strohé, stručné a chabé. Postup

žalovaného o začatí výkonu záložného práva nebol predmetom dokazovania vo veci samej

3

a vzájomné vzťahy medzi účastníkmi sa vyriešia až pri dokazovaní a ani odvolací súd nemá

možnosť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vykonávať dokazovanie vzhľadom

na jeho účel. Podľa názoru odvolacieho súdu teda zatiaľ neboli splnené podmienky pre

nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Jeho prípustnosť

vyvodzovali z ustanovenia a dôvodnosť z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedli, že krajský súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa zásadným

spôsobom a odlišne ako ten istý krajský súd v obdobnej právnej veci. Tým porušil princíp

právnej istoty a právo na súdnu ochranu, lebo v rovnakých podmienkach musí dať rovnakú

odpoveď. Citoval pritom závery vyplývajúce z uvedených nálezov Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Názor odvolacieho súdu považovali za nesprávny. Navrhli konanie

prerušiť a vec predložiť Súdnemu dvoru EÚ s otázkou, či výkon záložného práva podľa

slovenského právneho poriadku je v súlade s právom EÚ. Aj záver odvolacieho súdu

o nedostatku vecného súvisu s návrhom vo veci samej nie je podľa nich správny. Neplatnosť

právneho úkonu je dostatočným vyjadrením sledovaného cieľa vo veci samej. Navrhli preto

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr, či je dôvodný návrh žalobcov na prerušenie dovolacieho konania.

Podľa pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92

ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/

súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev

o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci je povinný

obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa čl. 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej

(prejudiciálnej) otázke. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor

Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú :

a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán

usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť

na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní pred

vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny

dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym

orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie

koná bezodkladne. V druhej vete čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zakotvená

povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je opravný

prostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke

nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek

okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa

na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor

Európskej únie. V rozsudku CILFIT, C – 283/81 zo 6. októbra 1982 Súdny dvor uviedol:

„Článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa

má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore

pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď

skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného

ustanovenia Spoločenstva (tzv. acte éclairé, obdobne vo veci Da Costa 28,29 až 30/62,

z 27. marca 1963, Zb. 61,77, fr. znenie), alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je

také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti (tzv. acte clair), pričom

existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva,

osobitných ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry

v rámci Spoločenstva“.

V danom prípade treba za určujúce považovať to, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov nespočívajú na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie.

Preto dospel dovolací súd k záveru, že nie je daný žiadny dôvod, pre ktorý by malo

byť vyhovené návrhu žalobcov na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

Dovolací súd vzhľadom na to predmetný návrh zamietol.

V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie žalobcov smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie sú vymenované

v a , tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide (o. i.) o uznesenie

o predbežnom opatrení (pozri ). Dovolanie žalobcov smeruje proti

uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, preto dovolanie proti nemu je v zmysle

neprípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či

v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť ( ),

zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie

v zmysle prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa

o takejto vade, ale iba zistenie, že v konaní k takejto vade skutočne došlo. Dovolatelia

procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietali a ich existencia

nevyšla v dovolacom konaní najavo. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť

nemožno.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobcovia namietajú odňatie im možnosti konať pred

súdom ( ) odvolacím súdom spočívajúcim v porušení princípu právnej

istoty a práva na súdnu ochranu nesprávnym právnym posúdením veci odlišným od právneho

posúdenia v obdobných veciach.

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že pokiaľ aj nastala situácia, v ktorej majú

senáty odvolacieho súdu na riešenie istej právnej otázky rozdielny názor, neznamená to, že by

v danom prípade porušili princíp právnej istoty a z neho prameniacu možnosť účastníka

predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie veci treba uviesť, že právnym posúdením veci

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu,

že by tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľmi vytýkané správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo). Aj tzv. iné vady konania sú síce

relevantnými dovolacími dôvodmi, samy osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vychádzajúc z uvedeného možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

proti uzneseniu krajského súdu o predbežnom opatrení nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

, ani z ustanovenia Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcov v súlade s v spojení s ako také,

ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Žalovanému, ktorý mal v dovolacom konaní úspech, Najvyšší súd Slovenskej

republiky nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu žiadne trovy tohto konania

nevznikli ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová