Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8ECdo/257/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej C., so sídlom v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. A. F., proti povinnej E. P., bývajúcej v D., pre vymoženie 1 130,30 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 2014 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi (JUDr. L. A., Exekútorský úrad B.) návrh na

vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 1 130,30 € s príslušenstvom a trovami spojenými

s vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu – rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu, zriadeného N., z 2. marca 2012 sp. zn. N.. Súdny exekútor v súlade s ustanovením § 44

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) požiadal Okresný súd

Galanta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Galanta uznesením z 12. októbra 2012 č. k. -16 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

citoval ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3

zákona o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 , 2, § 1 ods. 1 , 2, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2

zákona o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/,

ods. 5, , Smernicu Rady 93/13/EHS – , 2 písm. a/.

Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 z 27. júna 2000 Oceáno

2

Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, vo veci C-168/2008 zo 4. júna 2009

Pannon GSM Zrt proti Ersébet Sustikné bod 43, vo veci C-168/2005 z 26. októbra 2006 Elisa

Mariá Moztaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38. Dospel k záveru, že

rozhodcovská doložka uvedená v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy

o revoltingovom úvere z 12. marca 2009 č. 71035293 je neprijateľnou podmienkou v zmysle

. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým, že znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli

dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania

nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku sám

nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mal teda možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom

konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská

arbitrárna a Mediačná a. s. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať

za dostačujúce pre záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Neprijateľná rozhodcovská

doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom.

Krajský súd v Trnave na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. apríla 2014 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( ) potvrdil ( ). Odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré v podrobnostiach poukázal

( ). Dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uviedol, že bolo

povinnosťou exekučného súdu, aby preskúmal exekučný titul aj s prihliadnutím

na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Námietku oprávnenej, že

exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím, z ktorého dôvodu nebolo v jeho

právomoci preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

Na základe ďalších námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská

doložka začlenená do rámca Všeobecných poistných podmienok v danom prípade spôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4

). Podpisom zmluvy, ktorej obsahom je aj dojednanie rozhodcovskej

doložky v uvedenom znení, sa spotrebiteľ reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu

3

obranu. Odvolací súd napokon zdôraznil, že rozhodcovský súd vôbec vec neskúmal

z hľadiska spotrebiteľského práva. Rozhodnutie rozhodcu preberá formálne argumenty

žalujúcej strany (oprávnenej) a rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných

na ochranu spotrebiteľa, ktorým konaním porušil kogentné predpisy určené na ochranu

spotrebiteľa. Pre úplnosť podrobne rozobral charakter predmetnej zmluvy, z ktorej je zrejmé,

že sa jedná o tzv .“formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala oprávnená už

pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, ktorá žiadnym

podstatným spôsobom jej obsah nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila. Zobral zreteľ

na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že

predmetná rozhodcovská doložka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá

od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, je

skutočne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho

zákonníka a ako taká je podľa neplatná. Poukázal

na príslušné články smernice Rady 93/13/EHS, na rozsudky ESĽP a na rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a na v nich vyslovené právne

závery.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala

nesprávne právne posúdenie veci ( ) a inú vadu konania, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutia vo veci ( ) spočívajúcu

v arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. V ďalšom

podrobne rozobrala dôvody, pre ktoré podľa jej názoru rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a v tejto súvislosti aj závery vyslovené v iných rozhodnutiach iných

krajských súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmala, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla dovolaním oprávnená, nevykazuje znaky

ani jedného z uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, ale dovolanie nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v až c/ Preto prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzalo do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v ustanovení Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (pozri napr. R 117/1999,

R 34/1995, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998, č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237

5

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení, rozhodujúcim je zistenie, že k takejto procesnej vade skutočne

došlo.

Oprávnená procesné vady konania podľa nenamietala a ich existenciu

nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť.

Dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,

mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť

dovolania podľa ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Tie isté závery sa

týkajú aj tzv. inej vady konania, ktorej skúmanie prichádza do úvahy len pri procesne

prípustnom dovolaní.

Ani námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, že právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2

, v spojení s ustanovením citovaného zákona. Táto norma sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V predmetnej veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec,

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval

správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto

rozhodnutie potvrdil. Taktiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami oprávnenej

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávnenej. Jeho rozhodnutie

nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože

odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a že

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie oprávnenej nie je prípustné

podľa ustanovenia , ani podľa ustanovenia Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, odmietol ( v spojení s ).

Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej republiky jej ale

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože žiadne trovy tohto konania jej nevznikli

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová